Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35T-82-2023.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/82/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovanej: Q. U., nar. XX.XX.XXXX v L., pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 13.02.2024, takto
rozhodol:
Q. U., nar. XX.XX.XXXX v L. trvale bytom: T. 5, V. t. č. E. I.
sa uznáva za vinnú, že
si v presne nezistenom čase, najmenej v období od roku 2020 až do 13.30 hod. dňa 21.09.2023 na presne neustálených miestach v Slovenskej republike v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov neoprávnene pre seba a tiež za účelom predaja ďalším osobám zadovažovala drogu zvanú pervitín, obsahujúcu metamfetamín, ktorý je podľa tohto zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok a túto následne prechovávala na rôznych presne neustálených miestach, naposledy v Hlohovci na ulici Mateja X., kde v čase o 13.30 hodine dňa 21.09.2023 mala pri sebe, v zelenej taštičke zn. H., 1 ks igelitového vrecka s obsahom 1177 mg bieleho kryštalického materiálu s priemernou koncentráciou 64,7% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 762 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 11 obvykle jednorazových dávok drogy, majúcej celkovú hodnotu najmenej 35,31 EUR, pričom tento zadovažovaný pervitín s účinnou látkou spôsobilou ovplyvniť psychiku človeka, opakovane, najmä v záhradkárskej oblasti pod P. v Hlohovci, ale aj na iných presne neustálených miestach v Slovenskej republike, predávala ďalším konzumentom tejto drogy, a to minimálne Jurajovi T., ktorého v apríli 2023 vyplatila jednou dávkou pervitínu za opravu krovinorezu a následne mu pervitín predala v mesiaci jún a júl 2023 vždy za 10 Eur a L. V., ktorý si pervitín od nej kupoval od roku 2020 až doposiaľ pravidelne asi 2 - 3 krát do mesiaca za sumu 10 - 20 Eur,
t e d a
neoprávnene zadovážila, predávala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci 1 ks mobilný telefón značky Honor, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX, modrej farby s poškodeným dotykovým displejom a so SIM kartou T-Com č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX-X.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinná urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.
odôvodnenie:
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná poučená, že môže ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 22.12.2023 sp. zn. 1 Pv 463/23/2207-31.
I. Prijatie vyhlásenia obžalovanej o vine
Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
II. Výrok o treste a ochrannom opatrení
Po prijatí vyhlásenia obžalovanej bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení oboznámením týchto listinných dôkazov: zápisnica o vydaní veci, odpis z registra trestov a výpis z priestupkového registra, hodnotenie ústavu a bol oboznámený vecný dôkaz - mobbilný telefón zn. Honor.
Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:
Obžalovaná je slobodná, matka maloletého dieťaťa. V minulosti bola 3-krát súdne trestaná. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2006 bola uznaná za vinnú z prečinu krádeže a bol jej uložený
podmienečný trest odňatia slobody, výkon ktorého jej bol následne nariadený. Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 25.02.2008 bola uznaná za vinnú z drogového prečinu (prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 171 ods. 1 Tr. Zák.) za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a dňa 16.04.2009 bola Okresným súdom Piešťany uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.
V minulosti bola 5-krát priestupkovo postihovaná za porušenie právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 02.03.2022) a na úseky ochrany majetku - krádež (dňa 27.04.2017). Okrem toho sa opakovane dopustila priestupkov na úseku ochrany verejného zdravia
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre stíhaný trestný čin prevyšovala 5 rokov.
Vzhľadom k priznaniu sa obžalovanej k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, ako aj s poukazom na rovnovážny pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v prípade obžalovanej (viď nižšie) a tiež k jej vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Za takéto okolnosti prípadu súd považoval: · postoj obžalovanej v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, · podľa názoru súdu úprimné oľutovanie spáchania skutku obžalovanou, ktorá si uvedomila aj negatívne dôsledky, ktoré majú výrazný vplyv nielen pre ňu, ale zasahujú aj do života jej maloletej dcéry, · osobné a rodinné pomery odsúdenej.
Súd preto v prípade obžalovanej po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutovala) a jednu priťažujúcu okolnosť(§ 37 písm. m) Tr. Zák.), pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie jej hrozilo (teda 10 rokov), dospel k záveru, že obžalovanej postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, teda trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trest nej sadzby (120 mesiacov
- 40 mesiacov = 80 mesiacov).
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráže zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, teda v zmysle zákonnej úpravy, keďže jej bol uložený trest za spáchania obzvlášť závažného zločinu, teda za najzávažnejšiu trestnú činnosť. Podmienky pre zaradenie odsúdenej do ústavu s miernejším stupňom stráženia súd nezistil a obžalovaná súdu žiadne dôvody neuviedla. Súčasné zaradenie nevylučuje, aby obžalovaná požiadal po výkone zákonom stanovenej dĺžky trestu o preradenie do nižšieho stupňa stráženia, za predpokladu splnenia zákonných podmienok .
Z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania bolo v prípade obžalovanej potrebné uložiť aj trest prepadnutia vecí, ktoré použila na spáchanie trestného činu, ktorú vydala a išlo o vec, ktorú vlastnila obžalovaná.
Uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovanej najmä ochranu spoločnosti tým, že jej zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jej prevýchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať tiež morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazovala v priebehu trestného konania ani obžalovaná.
Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí ďalšieho trestu či ochranného opatrenia, keď prípadné uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia pribratá znalkyňa (MUDr. R.) nenavrhovala. Konštatovala u obžalovanej prítomnosť rozvinutej polymorfnej závislosti od metamfetamínu a kanabinoidov, ale vzhľadom na jej nekritický postoj k vlastnej závislosti, znalec ochranné liečenie nenavrhuje (znalecký posudok č. 43/2023).
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky. Dĺžku ochranného dohľadu súd určil s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého obžalovaná páchala trestnú činnosť, na skutočnosť, že drogová trestná činnosť v období pred zadržaním bola významnou náplňou času obžalovanej a zdrojom finančných prostriedkov (keďže legálne zdroje obživy nemala) a skutočnosť, že u obžalovanej je prítomná rozvinutá polymorfná závislosť od omamných a psychotropných látok, pričom je na jej dobrovoľnom rozhodnutí, či sa podrobí liečba závislosti. V rámci uloženia ochranného dohľadu súd uložil obžalovanej povinnosti v súlade s § 77 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.