Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-18-2019.pdf
PDF · 117.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa L. Y., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Č. X. XXXX, XXX XX Q., štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Krupina, štátna občianka SR a otca L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX Q., t.č. bytom Č. X. XXXX, XXX XX Q., štátny občan SR, o návrhu starej matky L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX Q., t.č. bytom Č. X. XXXX, XXX XX Q., štátna občianka SR, na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, takto
rozhodol:
Maloletý L. Y., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky L. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, zabezpečovať starostlivosť o jeho všestranný vývoj, vzdelanie a výchovu, zdravie a výživu, a tiež zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka maloletého L. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého L. Y., nar. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec maloletého L. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 200,- €, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a mi e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.08.2019 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 23.08.2019, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého L. Y., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a zároveň, aby súd určil matke maloletého dieťaťa prispieva na jeho výživu sumou 50,- € mesačne k jej rukám. Svoj návrh zdôvodnila tým, že o maloleté dieťa sa nepretržite stará od júna 2019, s tým, že rodičia maloletého začali žiť v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte, ktorý im ešte pred narodením dieťaťa poskytli spolu s manželom J. Y.. Niekedy sa zdržiavali prechodne aj u nich v rodinnom dome na Č. X. v Q.. Zo začiatku sa matka o dieťa starala, no po niekoľkých týždňoch začala starostlivosť zanedbávať a keďže syn bol zamestnaný, o vnuka sa starala ona. Syn niekedy chodil na týždňovky a počas jeho
neprítomnosti dieťa nechal u nich a matka sa zdržiavala v byte bez toho, aby sa o dieťa zaujímala. Keďže sa nestarala ani o dieťa, ani o poriadok v domácnosti, syn ju požiadal, aby byt opustila. Takto niekoľkokrát odišla, potom sa vrátila s prísľubom, že sa o dieťa bude starať a aj o domácnosť. Naposledy prišla v júli pod vplyvom alkoholu, keď mala dostať rodičovský príspevok a príspevok pri narodení dieťaťa. Potom odišla aj s peniazmi a viac sa nevrátila. V tom čase syn pre incident, ktorý opitý vyvolala, bol nútený volať príslušníkov PZ, ktorí jej urobili dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom (viac ako 1 ‰). Od toho času sa už neozvala a o dieťa neprejavila záujem. Uviedla, že ona nemá vedomosť, kde sa matka zdržiava. V čase podania návrhu sa ešte dieťa raz snažila navštíviť a vziať si ho. Keďže javila známky požitia alkoholu a pre obavu, že by sa o dieťa nedokázala sama postarať, s tým, že nemá kde bývať, ani nemá finančné a materiálne prostriedky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, umožnili jej styk s dieťaťom u nich doma, ale nedovolili jej, aby si dieťa od nich odniesla. Na záver ešte uviedla, že matka dieťaťa je slobodná a okrem tohto dieťaťa má ešte jedno dieťa z predošlého vzťahu, ktoré tiež opustila a vychováva ho otec J. Š.. Matka dieťaťa sa nijakým spôsobom nepodieľa na výchove, ani výžive dieťaťa, s tým, že náklady na umelú výživu, hygienu, oblečenie vo výške cca 150,- € znáša jej syn.
2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 16.12.2019, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, otec maloletého dieťaťa a tiež kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, pričom všetci títo mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavila matka maloletého, ktorá mala doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania v jeho priebehu resp. ktoré si súd vyžiadal z úradnej povinnosti a to: rodný list maloletého z č.l.3, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.45-46, správu Sociálnej poisťovne, ústredie z č.l.50-51, správu firmy EUROVIA SK, a.s. z č.l.55-56, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina z č.l.57-58, lekárske potvrdenie z č.l.62, výpis z registra trestov z č.l.63, vyjadrenie J.V. Y. z č.l.65, správu Obce Prenčov z č.l.67, správu Mesta Krupina z č.l.70, správu zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 13.12.2019 ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina, tiež sa oboznámil s prednesom navrhovateľky, otca maloletého dieťaťa, ako aj sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu zo dňa 22.05.2019 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa L. Y. dňa XX.XX.XXXX s miestom narodenia O., s tým, že ako otec je uvedený L. Y., nar. XX.XX.XXXX a ako matka L. Y., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 19.11.2019 súd zistil, že matka maloletého poberá materskú dávku od 17.04.2019, konkrétne za mesiac apríl 2019 jej bola v mesiaci jún 2019 vyplatená suma 40,30 € a následne za obdobie od mája do októbra 2019 jej bola vyplatená v mesiacoch jún až november 2019, a to za mesiace máj, júl, august a október 2019 suma za každý mesiac 89,20 € a za mesiace jún a september 2019 suma 86,30 €, spolu suma vyplatených dávok 569,70 €. Zároveň bolo uvedené, že výplata dávky bude pravdepodobne trvať do 10.12.2019. Ohľadne otca maloletého dieťaťa uviedli, že tento nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 25.11.2019 súd zistil, že navrhovateľka - stará matka maloletého dieťaťa poberá invalidný dôchodok, a to vo výške 135,20 € mesačne. Zo správy firmy EUROVIA SK, a.s., IČO: 31651518 zo dňa 22.11.2019 súd zistil, že otec maloletého bol ich zamestnancom od 06.05.2019 do 29.07.2019 ako stavebný robotník, pričom bol prijatý do pracovného pomeru na dobu určitú do 31.12.2019, avšak jeho pracovný pomer bol ukončený dňa 29.07.2019 dohodou na žiadosť dotyčného. Jeho priemerný mesačný hrubý príjem za obdobie jeho pracovného pomeru bol 1.313,62 € a zároveň poberal daňový bonus na syna L. Y., nar. XX.XX.XXXX. Z pripojeného potvrdenia o výške príjme súd zistil, že za obdobie máj až júl 2019 dosiahol čistú mzdu v celkovej sume 3.040,13 €. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 27.11.2019 súd okrem iného zistil, že matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, s tým, že zároveň z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 vo vzťahu k matke maloletého súd zistil, že za obdobie od mája 2019 do novembra 2019 jej bola vyplatená celkovo suma 763,50 €, a zároveň z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 vo vzťahu k matke maloletého súd zistil, že za obdobie od mája do novembra 2019 jej bola celkovo vyplatená suma 194,72 €. Vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa uviedli, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.12.2018 do 05.05.2019, kedy bol z nej vyradený, na základe pracovnej
zmluvy u zamestnávateľa EUROVIA SK, a.s. od 06.05.2019. Zároveň je dotyčný posudzovaný ako partner L. Y., nar. XX.XX.XXXX na žiadosti prídavku na dieťa a rodičovského príspevku od mája 2019. Z lekárskeho potvrdenia vydaného MUDr. Jánom Posádkom, všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 27.11.2019 súd zistil, že sa týka starej matky maloletého - navrhovateľky, podľa ktorého je dotyčná schopná postarať sa o maloleté dieťa. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 26.11.2019 súd zistil, že sa týka starej matky maloletého - navrhovateľky, s tým, že dotyčná nemá záznam v registri trestov GP SR. Z dokladu zo dňa 29.10.2019 súd zistil, že na ňom podpísaný J. Y., nar. XX.XX.XXXX (podpis overený dňa 01.12.2019 Obec Devičie) týmto vyjadril súhlas, aby si jeho manželka L. Y., nar. XX.XX.XXXX vzala do trvalej opatery ich vnuka L. Y., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého sa nepretržite stará od júna 2019, s tým, že on s manželkou aj synom a tiež vnukom L. Y., nar. XX.XX.XXXX žijú v spoločnej domácnosti. Zo správy Obce Prenčov zo dňa 02.12.2019 súd zistil, že navrhovateľka - stará matka maloletého bola ich zamestnancom, s tým, že pracovný pomer mala uzatvorený na dobu určitú od 05.02.2018 do 30.11.2019, pričom od 03.06.2019 bola dlhodobo práceneschopná. Pracovala u nich ako opatrovateľka na zastupovanie pracovníčky počas rodičovskej dovolenky. Zároveň oznámili, že za obdobie od 01.06.2018 do 31.05.2019 mala čistý mesačný príjem vo výške 516,20 €. Zo správy Mesta Krupina zo dňa 29.11.2019 súd zistil, že miesto pobytu matky maloletého dieťaťa je Mesto Krupina a otec maloletého dieťaťa, ako i stará matka maloletého dieťaťa - navrhovateľka sú prihlásení na trvalý pobyt na adrese R. X, Q.. Žiaden z dotyčných nebol riešený Mestskou políciou v Krupine za žiadny priestupok. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 13.12.2019 súd okrem iného zistil, že rodinu vedú v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2019, s tým, že maloletý L. je aktuálne v starostlivosti starej matky L. Y.. Rodina žije v trojizbovom dome, nachádza sa WC, rovnako ako aj kúpeľňa v dome, kuchyňa je vybavená štandardnými spotrebičmi. V dome je hygiena na veľmi dobrej úrovni. V dome žije tak stará matka maloletého, ako i starý otec maloletého a otec maloletého. Ošetrujúcim lekárom maloletého je MUDr. Capuliaková v Krupine. Od 01.01.2020 z dôvodu ukončenia praxe tejto pediatričky by mal maloletý mať ošetrujúcu lekárku MUDr. Fraňovú, tiež v Krupine. Starý otec maloletého je zamestnaný a jeho mesačný príjem je cca 1.000,- €. Navrhovateľka počas šetrenia v rodine uviedla, že nakoľko sa o maloletého stará od narodenia, je naňho citovo naviazaná, pozná jeho návyky a potreby. Starostlivosť o neho je schopná plnohodnotne zabezpečovať. Počas šetrenia bolo v domácnosti dostatočné množstvo oblečenia pre maloletého, ako aj hygienické potreby a tiež dostatočné množstvo mlieka a stravy. Otec maloletého vyjadril záujem pomôcť starej matke so starostlivosťou, s tým, že má v pláne sa v blízkej budúcnosti zamestnať, keď už bol aj na pracovnom pohovore. Podľa jeho názoru by sa o maloletého nedokázal postarať na takej úrovni, ako jeho matka. V minulosti bol dvakrát súdne trestaný. Na záver skonštatovali, že zabezpečovanie starostlivosti o maloletého zo strany starej matky je na dobrej úrovni. Z prednesu navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nad rámec skutočností uvedených v podanom návrhu uviedla, že keďže je dieťa na ňu od narodenia citovo naviazané, podľa jej názoru by trpelo, keby bolo niekde inde. Na otázku súdu uviedla, že jej syn o dieťa javí záujem, ale nakoľko chodí do práce a ona poberá invalidný dôchodok, tak je schopná sa o dieťa riadne postarať. K výdavkom na maloletého uviedla, že sú asi v sume 150-200,- € mesačne, konkrétne na oblečenie 80,- €, strava - mlieko + príkrmy 100,- €, plienky a detská kozmetika 60,- €. Ďalšie výdavky sú už len na cestu autom k lekárovi alebo inde, kde s ním treba zájsť. Lieky pravidelne neužíva žiadne. Syn na maloletého prispieva takou sumou, akú má, presne uviesť čiastku nevedela. Matka na maloletého neprispieva vôbec. Z prednesu otca maloletého dieťaťa na pojednávaní súd zistil, že s návrhom vyjadril súhlas, potvrdil, že dieťa je naviazané na jeho mamu a teda podľa jeho názoru by bolo najlepšie, keby bol zverený do jej starostlivosti, nakoľko matka maloletého o neho žiadny záujem neprejavuje. On má malého veľmi rád, ale keďže potrebuje chodiť do práce a dieťa má 7 mesiacov, čiže je s ním potrebné byť v podstate 24 hodín denne, tak to on nie je schopný zabezpečiť. Inak by v zásade mal záujem dieťa zveriť aj do svojej starostlivosti. V súčasnosti je už však opäť zamestnaný vo firme CS Cargo Zvolen, kde má príjem približne 1.000,- € mesačne v čistom. Uviedol, že na dieťa prispieva sumou v priemere 200,- € mesačne, niekedy viac, niekedy menej, podľa toho, aký má aktuálny príjem. Na otázku súdu otec maloletého ešte uviedol, že obidva razy bol odsúdený za marenie výkonu rozhodnutia. Na otázku súdu, aby špecifikoval, akým spôsobom sa on osobne o dieťa stará, uviedol, že keď je doma, tak sa s ním hrá napr. pozerajú spolu televízor. Na doplňujúcu otázku súdu uviedol, že ho aj prebalí resp. mu pripraví jedlo. Na žiadosť súdu, aby sa definitívne vyjadril, či má záujem, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti alebo aby bolo zverené do osobnej starostlivosti jeho matky, tak ako to uvádzal pôvodne vo svojom
vyjadrení na pojednávaní, uviedol, že on o dieťa záujem má, aj by sa oňho chcel starať, ale jednoducho to nestíha, keďže musí chodiť do práce. Takže žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Z prednesu kolízneho opatrovník maloletého na pojednávaní súd zistil, že podľa ich názoru je v záujme maloletého, aby bolo návrhu vyhovené, teda vyjadrili súhlas so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, čiže navrhovateľky, keď podľa ich názoru sa otec o dieťa nedokáže postarať, aj s poukazom na to, že bol v minulosti opakovane odsúdený, pričom vo vzťahu k maloletému je potrebné zabezpečiť riadnu výchovu. Tiež sa už podľa ich názoru vytvorila citová väzba skôr k starej matke, ako k otcovi. Čo sa týka štátnych dávok, tieto doteraz poberala na dieťa matka, a to tak rodinné prídavky, ako i rodičovský príspevok, s tým, že potom, čo im bol doručený návrh zo súdu, začali to riešiť s kolegyňami zo sociálnych dávok a vyriešilo sa to tak, že prvýkrát od decembra tohto roku by tieto dávky mali byť poskytované na osobitného príjemcu, ktorým je Mesto Krupina a odtiaľ si ich môže vyzdvihnúť buď stará matka alebo otec dieťaťa. V prípade, keď je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vo vzťahu k takémuto dieťaťu je tak nárok aj na rodičovský príspevok, ako i na rodinné prídavky, a tiež pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa vypláca aj jednorázový príplatok, aj opakované mesačné dávky. Na otázku súdu uviedli, že sa pokúšali skontaktovať s matkou maloletého aj v spolupráci s Mestom Krupina, avšak bezúspešne.
4. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 95,96 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka maloletého neprejavuje o syna záujem a podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletého ani im sa nepodarilo nakontaktovať matku, za účelom zistenia jej stanoviska k tejto veci. Otec maloletého žije s maloletým v spoločnej domácnosti spolu so svojou matkou a otcom, t.j. starými rodičmi maloletého dieťaťa, avšak osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka, teda stará matka maloletého dieťaťa, keďže on je celý deň v práci a preto podľa jeho vlastného vyjadrenia nie je schopný sa o dieťa plnohodnotne postarať. Súd tiež prihliadol na
stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, keď tento odporučil návrhu vyhovieť s poukazom na už existujúce citové väzby medzi maloletým dieťaťom a navrhovateľkou, ktorá sa v podstate o maloletého stará od narodenia, a to na veľmi dobrej úrovni. Vyjadrili presvedčenie, že otec sa o dieťa nedokáže tak dobre postarať, aj keď je pripravený starej matke so starostlivosťou o maloletého pomôcť. Primárne ale má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého po finančnej stránke, keďže už je aktuálne opätovne zamestnaný. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žiaden z rodičov nezabezpečuje riadne osobnú starostlivosť o maloletého a otec maloletého vyjadril súhlas so zverením maloletého do tejto formy náhradnej starostlivosti, rovnako ako aj kolízny opatrovník maloletého. Podľa názoru súdu je preto v záujme maloletého, aby bol nateraz zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, keďže sa v podstate jedná o jeho najbližšiu príbuznú, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom - starým otcom maloletého dieťaťa, ktorý vyjadril súhlas na toto zverenie, pričom obaja starí rodičia maloletého považujú za prirodzené, že sa postarajú o neho v čase, keď jeho rodičia túto starostlivosť primárne nevykonávajú, na základe čoho súd túto formu náhradnej starostlivosti považoval za najvhodnejšiu pre maloletého. Súd tiež skúmal, či sú u navrhovateľky splnené všetky zákonné predpoklady, ktoré musí spĺňať osoba, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom zistil, že navrhovateľka je fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá nemá záznam v registri trestov Generálnej prokuratúry SR, a zároveň nebolo zistené, že by bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, s tým, že podľa názoru súdu má osobné, zdravotné, osobnostné i morálne predpoklady na to, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého a rovnako súd prihliadol aj na zistenia kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa v tom zmysle, že z ich strany neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, ktorý už aj aktuálne, a to dlhodobo žije v domácnosti spolu so svojou starou matkou, teda navrhovateľkou a ďalšími členmi rodiny v jednej domácnosti, a ktorá sa o neho osobne stará. Rovnako súd dospel k záveru, že o maloletého bude riadne postarané aj po materiálnej stránke. Súd teda návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého L. Y. do jej náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel a zároveň rozhodnutím vymedzil rozsah jej práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti zo zákona rozhoduje zároveň aj o určení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, keďže táto ich povinnosť zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká, pretože rodinný právny vzťah medzi rodičom a maloletým dieťaťom aj po jeho zverení do náhradnej osobnej starostlivosti trvá naďalej. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že matka maloletého nateraz nie je schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu, než v zákonom stanovenej minimálnej výške, keďže súd nemal nijakým spôsobom preukázané, že by aktuálne v čase rozhodovania súdu v tejto veci mala matka maloletého nejaký príjem, s tým, že po 10.12.2019 by táto už ani nemala poberať rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého, pričom súd na okraj uvádza, že momentálne je výška životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa 95,96 € mesačne, a teda nateraz je výška výživného, ktoré je povinná platiť matka maloletého v sume 28,79 € mesačne. Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa, toho súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- € mesačne, keď prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktoré špecifikovala a vyčíslila sumu na ne vynakladanú stará matka maloletého a zároveň zobral do úvahy schopnosti a možnosti otca maloletého ako osoby povinnej, keď jednak on sám sa vyjadril, že prispieva na maloletého v priemere v sume 200,- € mesačne, s tým, že jeho príjem je aktuálne opäť cca 1.000,- netto, čiže je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu súdom určenou sumou a zároveň súd musel prihliadnuť aj na fakt, že otec maloletého bol v mesiacoch máj až júl 2019 zamestnaný vo firme EUROVIA SK, a.s., kde bol pôvodne prijatý do pracovného pomeru na dobu určitú do konca roka 2019, avšak pracovný pomer ukončil dohodou na svoju žiadosť, s tým, že aj v tomto zamestnaní mal príjem zo zárobkovej činnosti v priemere cca 1.000,- € netto. Čiže vo vzťahu k matke maloletého súd ohľadne výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému návrh v časti zamietol, keď stará matka maloletého navrhovala zaviazať matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou 50,- € mesačne a naopak vo vzťahu k otcovi maloletého súd v súlade so zákonom tiež určil jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému, keďže sa jednalo o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu, a teda súd v takomto prípade nie je viazaný návrhom navrhovateľa resp. môže takýto návrh prekročiť, s tým, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sú obaja rodičia povinní poukazovať toto výživné na účet ÚPSVaR Zvolen.
6. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..