Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Pc-3-2024.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci navrhovateľa/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, F. B., okr. Liptovský Mikuláš proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti/otec: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/X, J., o návrhu o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Osoba povinná z vyživovacej povinnosti: B. G. j e p o v i n n ý prispievať na výživu osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B. zvýšeným výživným vo výške po 100,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, počnúc od podania návrhu, t.j. od 11.01.2024 do budúcna.
Zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 11.01.2024 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 13.02.2024 vo výške 67,83 eur je osoba povinná z vyživovacej povinnosti p o v i n n á zaplatiť osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
M e n í uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6P/10/2012-32 zo dňa 22.05.2012 v časti výšky výživného na vtedy mal. A..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti sa návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.01.2024 domáhal zvýšenia výživného na plnoleté dieťa. Vo svojom návrhu uviedol, že odporca ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti je jeho otcom. Jeho rodičia spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Otec spočiatku otcovstvo popieral. Následne bolo otcovstvo potvrdené až DNA testami. Od narodenia sa o neho starala a stará len jeho matka. Súdom bol zverený do jej starostlivosti, nakoľko otec o neho nikdy ani žiadny záujem nejavil. Otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti sumou 33,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo 11 rokov. V čase, keď sa naposledy rozhodovalo o výške výživného, bol žiakom ZŠ. Teraz je na nadstavbovom štúdiu na Hotelovej akadémii, čím sa podstatne zvýšili náklady spojené nielen s jeho štúdiom. Otec mu okrem určeného výživného neprispieva ničím, aj to prispieva nepravidelne. Celú starostlivosť aj po finančnej, aj po osobnej stránke o neho zabezpečuje a zabezpečovala len matka. O otcovi vie, že nepracuje, matka je taktiež momentálne nezamestnaná a čaká ju operácia chrbtice. Nakoľko preukázateľne od posledného určenia výživného na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, žiada, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 33,- eur na sumu 100,- eur mesačne a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4C/128/2006 zo dňa 05.04.2007. Pokiaľ ide o náklady, tieto vyúčtoval v podanom návrhu nasledovne: strava, desiata
5,- eur/deň, oblečenie + kuchárske oblečenie 140,- eur, obuv + zdravotná obuv 50,- eur, cestovné do školy + prax do rezortov 40,- eur, lekárska starostlivosť (lieky a zubár) 30,- eur.
2.Osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
3.Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ/osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, pojednávania sa nezúčastnila osoba povinná z vyživovacej povinnosti, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie spolu s výzvou, poučením a písomným návrhom boli osobe povinnej z vyživovacej povinnosti doručené na základe fikcie, nakoľko si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa dňa 13.02.2024 vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.
4.Navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Žiadal zvýšiť výživné zo sumy 33,- eur na sumu 100,- eur mesačne. Je pravda, že už je plnoletý, avšak je naďalej odkázaný na výživu svojich rodičov, nakoľko pokračuje v nadstavbovom štúdiu na Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Najprv bol na učňovke a teraz si ešte dorába 2-ročné nadstavbové maturitné štúdium. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo takmer 12 rokov, odvtedy sa podstatne zmenili pomery. Momentálne býva aj so svojou mamou a so starými rodičmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jeho starí rodičia. On nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. V podstate má bežné výdavky na stravu, ošatenie, drogériu, kozmetiku. Jeho zdravotný stav je dobrý, nevyžaduje si nejaké zvýšené výdavky. Najväčšiu časť výdavkov tvoria náklady v súvislosti so školou, jednak doprava, keďže chodí autobusom, čo je 20,- eur mesačne, potom náklady v súvislosti so zakúpením potrebného oblečenia a vecí, ktoré k štúdiu potrebuje. Vybavoval si aj zdravotný preukaz, čo ho stálo 7,- eur, ZRŠ na začiatku školského roka sa platilo vo výške 20,- eur. Robil si taktiež vodičský preukaz, na ktorý mu prispel ujo, ktorý žije v Anglicku a taktiež mu prispeli aj starí rodičia. K nákladom na bývanie sa vie lepšie vyjadriť jeho stará mama. Za neho na bývanie prispievala jeho mama, ktorá je však momentálne odkázaná na dávku v hmotnej núdzi, keďže práve podstupuje operáciu chrbtice. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 160,- eur mesačne. Starí rodičia sú na dôchodku, starý otec poberá invalidný dôchodok vo výške 260,- eur, stará mama si požiadala o starobný dôchodok, pričom jeho výšku ešte nevie, napriek tomu mu pomáhajú ako vedia. Otec nejaví o neho žiadny záujem, nie je s ním v žiadnom kontakte. Vie, že má nejakých nevlastných súrodencov, ale ani s nimi v kontakte nie je. Otec mu platí výživné nepravidelne, niekedy pošle tých 33,- eur, niekedy dlhšiu dobu nepošle nič, teraz naposledy poslal 100,- eur v januári. Mama poberá rodinné prídavky. On sa aj snažil privyrábať si brigádne, avšak nakoľko matka požiadala o dávku v hmotnej núdzi a sú posudzovaní spoločne, brigádovať už nemôže. Mamin zdravotný stav nie je dobrý, podstupuje operáciu chrbtice a pravdepodobne už nebude môcť pracovať a skončí tak na invalidnom dôchodku.
5.Na pojednávaní súd vypočul aj svedkyňu K. B., starú matku osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ktorá v rámci svojho výsluchu potvrdila, že navrhovateľ je jej vnuk a bývajú v jednej domácnosti, a to v rodinnom dome, ktorý je v BSM jej a jej manžela. Náklady na bývanie sú vo výške: elektrika 40,- eur mesačne - zálohové platby, voda mesačne asi 15,- eur a potom je potrebné ešte zakúpiť drevo, pričom na túto vykurovaciu sezónu platili za drevo okolo 800,- eur, museli sa uskromniť, inak by platili aj viac. V podstate ona s manželom uhrádzajú všetky náklady na bývanie aj za vnuka a jeho mamu, nakoľko títo momentálne nemajú z čoho im na náklady na domácnosť prispievať. Taktiež A. sa snaží pomáhať ona s manželom, ako vedia. Platia mu mesačník na dopravu do školy, takisto stravu, dávajú mu aj na desiatu vreckové. Taktiež platia smeti za všetky štyri osoby, ktoré žijú spolu v jednej domácnosti, teda aj za A. a jeho mamu. Snažia sa, ako môžu, aby zabezpečili bývanie, stravu a nevyhnutné potreby pre vnuka, aby mohol riadne dokončiť školu. Keď mu nepomáha otec, snažia sa aspoň oni.
6.Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä návrhom, rodným listom plnoletého A., odpoveďami na lustrácie v REGOB a v Sociálnej poisťovni, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6P/10/2012-32 zo dňa 22.05.2012, oznámením zo SP ohľadne otca, vyhlásením k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom vypísaným zo strany matky osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 9P/62/2023, správou z Úradu práce, soc.vecí a rodiny Ružomberok ohľadne osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a podstatným obsahom spisu 6P/10/2012.
7. Podľa § 62 ods.1,2,3,4,5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8.V konaní sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhal zvýšenia výživného zo sumy 33,- eur na sumu 100,- eur mesačne. V prípade zvýšenia výživného požadoval aj zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 11.01.2024. Naposledy bolo o výške výživného na vtedy mal. Dominika rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6P/10/2012-32 zo dňa 22.05.2012, kedy súd vo výroku zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/128/2006-78 zo dňa 05.04.2007 o bežnom výživnom tak, že otcovi (osoba povinná z vyživovacej povinnosti) uložil povinnosť prispievať na výživu vtedy mal. Dominika (osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti) zvýšeným výživným po 33,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal., taktiež súd uložil povinnosť otcovi zaplatiť dlžné výživné od podania návrhu. Navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti dňa 03.06.2023 nadobudol plnoletosť. Momentálne nie je riadne zamestnaný, naposledy pracoval na dohodu v období od 04.01.2024 pre zamestnávateľa Borová Sihoť ATC& Penzión, s.r.o.. Z potvrdenia o návšteve školy vydaného dňa 26.01.2024 je zrejmé, že navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti je v školskom roku 2023/2024 riadnym žiakom 1.ADNŠ triedy, denná forma štúdia (nadstavbové štúdium) na Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Otec ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti nie je podľa databázy ÚPSVaR Ružomberok vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc.vecí a rodiny Ružomberok. V súčasnosti nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke, ani štátnych sociálnych dávok. Taktiež podľa potvrdenia zo sociálnej poisťovne je zrejmé, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti nepoberá dávku v nezamestnanosti, taktiež dávku garančného poistenia, nepoberá nemocenské dávky, úrazové dávky, ani dôchodkové dávky. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k t.č. mal. deťom. Matka osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti L. B. je slobodná, so základným vzdelaním, naposledy pracovala ako sanitárka. V období od júla 2023 do decembra 2023 poberala príspevok v nezamestnanosti, od januára 2024 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 164,- eur mesačne. Dňa 13.02.2024 podstúpila operáciu krčnej chrbtice. Nemá žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k I. M., ktorú si plní vo výške 36,80 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4C/128/2006-3 zo dňa 05.04.2007 súd určil, že B. G. (osoba povinná z vyživovacej povinnosti) je otcom A. B. (osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti) z matky L. B.. Vtedy mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným od 01.12.2005 vo výške 700,- Sk mesačne. K zvýšeniu výživného došlo už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6P/10/2012-25 zo dňa 22.05.2012, a to zo sumy 700,- Sk na sumu 33,- eur mesačne, počnúc od 13.02.2012. Keď sa naposledy rozhodovalo o výške výživného na vtedy mal. A., a to v roku 2012, otec (osoba povinná z vyživovacej povinnosti) aj v tom čase bol nezamestnaný, pričom taktiež nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.
9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, t.z. táto povinnosť rodičov nie je viazaná na dosiahnutie plnoletosti dieťaťa a má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,
prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd buď autoritatívnym rozhodnutím alebo schválením rodičovskej dohody. Toto rozhodnutie môže sud zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery, pričom by malo ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne- vývojom životných nákladov.
10. Súd v konaní skúmal, či od poslednej úpravy výživného otca na plnoletého syna došlo k zmene pomerov, a to jednak a najmä v odôvodnených potrebách oprávnenej osoby, t.j. plnoletého syna a jednak v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného (špecifikované oprávneným v návrhu ako aj pri výsluchu), tu súd zistil také skutočnosti, ktoré majú za následok odôvodnenosť podania návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo 12 rokov, od kedy došlo v dôsledku objektívnych skutočností, akou je najmä plynutie času a s tým spojený nárast životných nákladov, k zmene pomerov, a táto zmena spôsobila zvýšenie potrieb oprávneného. Plnoleté dieťa v čase posledného rozhodovania súdu bolo ešte maloleté a navštevovalo 1. ročník základnej školy. Naproti tomu, teraz je plnoleté a navštevuje strednú školu odborného zamerania (nadstavbové štúdium na Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši). Vo vyčíslených nákladoch plnoletého dieťaťa, neboli zistené také položky, ktoré by predstavovali akýsi nadštandard, resp. by boli umelo vytvorené, alebo neprimerane vysoké. Za odôvodnené potreby dieťaťa súd považoval okrem bežných nákladov na bývanie (v dome bývajú štyri dospelé osoby, preto náklady pripadajúce na neho delil štyrmi), stravu, ošatenie, drogériu, kozmetiku vo výške bežných výdavkov, aj náklady na štúdium a v súvislosti so štúdiom (cestovné, ZRŠ, zdravotný preukaz, oblečenie) Pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná taktiež životná úroveň rodičov, v tomto prípade otca. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto situácii. Na druhej strane pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada nie len na reálne zárobkové pomery, ale aj na reálne zárobkové možnosti povinného. Za schopnosti rodiča treba teda považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako aj objektívne okolnosti. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. V danej veci má súd za to, že otec plnoletého dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal nemožnosť pracovať, resp. zníženú pracovnú schopnosť, práve naopak ak za dvanásť rokov sa jeho situácia podľa dostupných zdrojov (nakoľko bol v konaní nečinný, nevyjadril sa písomne, nezúčastnil sa pojednávania a zásielky si nepreberá) nezmenila (nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani invalidný dôchodok) má predpoklady na to, aby dosahoval príjem (je v zrelom veku, súdu nepreukázal nemožnosť pracovať, resp. zníženú pracovnú schopnosť ani nepriaznivý zdravotný stav), napriek tomu od posledného rozhodovania súdu (pred 12 rokmi) nie je zrejmá žiadna snaha z jeho strany o dosahovanie čo i len minimálneho príjmu, resp. snaha nájsť si zamestnanie (z lustrácie zo Soc. poisťovni a ÚPSVaR je zrejmé, že oficiálne nepracuje, nepoberá žiadne dávky a nie je ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie). Je pravda, že žiadny zákon nezakotvuje povinnosť pracovať, ale povinnosť živiť dieťa zakotvuje zákon o rodine. Zákon taktiež prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa dieťa osobne stará a to nie len vo vzťahu k maloletým deťom, obzvlášť, ak študujú na strednej škole, pričom v tomto prípade je to práve matka a starí rodičia z matkinej strany (napriek tomu, že vyživovaciu povinnosť na rozdiel od rodičov nemajú), ktorí v plnej miere sa o plnoleté dieťa po osobnej aj finančnej stránke starajú, tým že mu zabezpečujú bývanie, stravovanie a hradia mu nevyhnutné výdavky, keď doposiaľ určené výživné zo strany otca (33 €) nepokryje ani polovicu nákladov na stravovanie plnoletého dieťaťa.
11. Zabezpečenie potrieb dieťaťa je na rodičoch, plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť Súd sa stotožnil s návrhom osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti a v celom rozsahu mu vyhovel, keď zvýšil výživné zo sumy 33 € na sumu 100 € mesačne od podania návrhu, t.j. od 11.01.2024 do budúcna, keďže je návrhom viazaný, pričom na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zvýšenie výživného na sumu 100 € odôvodňovala. Súd navyše opätovne poznamenáva, že nakoľko navrhovateľ navrhol zvýšiť výživné len na sumu 100 €, naposledy sa rozhodovalo o výživnom pred 12 rokmi, otec ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti nepreukázal
zníženú pracovnú schopnosť, ani nemožnosť pracovať a suma 100 € t.č. pokryje nanajvýš 2/3 nákladov na stravu plnoletého dieťaťa ( 5 € na deň, t.z. strava na mesiac na dospelého človeka minimálne 150 €), nepovažoval za potrebné vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie.
12. Súd navyše poznamenáva, že ak by si plnoleté dieťa, ktoré v zmysle zákona nie je schopné samo sa živiť, opätovne našlo brigádu, zarobilo peniaze, alebo malo ušetrené peniaze z predchádzajúcej brigádnej činnosti, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby si z takto zarobených peňazí uhrádzalo nevyhnutné potreby, za podmienok, že rodičia majú voči nemu vyživovaciu povinnosť.
13. Zameškané výživné od podania návrhu si navrhovateľ uplatnil, súd vzhľadom na túto skutočnosť priznal navrhovateľovi aj nárok na zameškané výživné od 11.01.2024 (podanie návrhu) do 13.02.2024 (vyhlásenie rozsudku) vo výške 67,83 €, pričom splatnosť zameškaného výživného určil v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
14. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď vychádzal z ustanovenia § 52 CMP a zo skutočnosti, že ide o mimosporové konanie, pričom CMP pre tento prípad neobsahuje inú právnu úpravu.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.