Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-783-2019.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Subarea
75Ek/783/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, proti povinnému: Š. L., V.. XX.XX.XXXX, P. N. XXX/XX, XXX XX Č. - C. X., v konaní zast. JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o vymoženie 27.069,27 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 27.069,27 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Čadca zo dňa 06.12.2017, sp. zn. 9Csp/49/2017 - 77, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2017 vo vzťahu k žalovanému v rade 3/, ktorý je v tomto konaní povinným.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 29.05.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 75Ek/783/2019 pre súdnu exekútorku JUDr. Margitu Rojčekovú, so sídlom exekútorského úradu: A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 799 622, ktorá ju vedie pod sp. zn. 141EX 267/19.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.06.2019. Následne dňa 18.06.2019 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý poverená súdna exekútorka dňa 25.06.2019 postúpila súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného a svojim vyjadrením.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že voči exekučnému titulu bol zo strany žalovaného v rade 1/ podaný odpor, na základe ktorého Okresný súd Čadca zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu voči žalovanému v rade 1/. Následne Okresný súd Čadca uznesením zmenil predchádzajúce rozhodnutie tak, že zrušil platobný rozkaz voči žalovanému v rade 1/, s odôvodnením, že v danom prípade sa jedná o solidárnych dlžníkov, ktorí sú samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi, a teda že sa jedná o samostatné spoločenstvo, v dôsledku ktorého odpor podaný žalovaným v rade 1/, nemá vo vzťahu k právam a povinnostiam žalovaného v rade 2/ a 3/ žiadny vplyv. Žalovaný v rade 2/ údajne voči tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Povinný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade prvoinštančný súd nesprávne vyložil použité právne normy, a dospel k nesprávnym zisteniam, keď vyhodnotil právne postavenie žalovaných ako samostatné spoločenstvo. Podľa tvrdenia povinného, v tomto prípade ide o nerozlučné spoločenstvo, a preto s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 CSP po podaní odporu jedného zo žalovaných úlohou prvoinštančného súdu bolo zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu voči všetkým žalovaným. Ďalej uviedol, že úroky z omeškania považuje za absolútne neplatné a namietol, že nie je ekonomicky schopný
uhradiť oprávnenému takúto sumu, pretože nedisponuje tak vysokým majetkom, a jeho jediný zdroj príjmu je PN, o ktorej predložil doklad. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil, a oprávnenému nepriznal trovy konania.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, pretože exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zákonne a dôvodne. Má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý by bol v súlade s Exekučným poriadkom. Oprávnený ozrejmil súdu, že pôvodným Uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 08.02.2018, sp. zn. 9Csp/49/2017 - 111, došlo k zrušeniu platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Voči tomuto uzneseniu však oprávnený podal sťažnosť, ktorú okrem iného odôvodnil aj tým, že v danom prípade sa jedná o samostatné spoločenstvo v zmysle ustanovenia §76 CSP. V Uznesení Okresného súdu Čadca zo dňa 22.03.2019, sp. zn. 9Csp/49/2017 - 184 súd dostatočne zdôvodnil, že v danom prípade sa jedná o samostatné spoločenstvo na strane žalovaných, a to aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oprávnený ďalej uviedol, že úroky z omeškania, ktorých neplatnosť povinný namieta, boli riadne dohodnuté a boli mu priznané vykonateľným rozhodnutím, keďže povinný počas základného konania ich neplatnosť nenamietal. Ohľadom ekonomickej schopnosti povinného podotkol, že súdna exekútorka ho už informovala o majetku povinného, a preto toto jeho tvrdenie považuje za nepravdivé. Oprávnený k svojmu vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako prílohu priložil Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 22.03.2019, sp. zn. 9Csp/49/2017 - 184, ktorým bolo zmenené Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 06.02.2018, sp. zn. 9Csp/49/2017 - 111 a to tak, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, avšak len vo vzťahu k žalovanému v rade 1/.
6. Súdna exekútorka vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatovala, že povinný nedostatočne zdôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie, keďže nič nekonkretizuje, a preto má za to, že je to len snaha oddialiť proces exekúcie. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
15. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
16. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť namietať v základnom konaní. Keby povinný takto učinil, predmetný platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, by nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda by nebol spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd Čadca skúmal skutočnosť, ktorú namieta povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, a to či v danom prípade ide o samostatné, alebo nerozlučné spoločenstvo, pričom dospel k záveru, že sa jedná o spoločenstvo samostatné. Okresný súd Čadca mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje.
17. V zmysle ustanovenia § 76 CSP samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. V zásade teda platí, že v konaní existuje toľko nárokov, koľko je spoločníkov. O každom nároku preto možno rozhodnúť samostatne. Z hľadiska hospodárnosti konania však súd spravidla rozhoduje v jedinom rozhodnutí vo veci samej. Pri procesnom spoločenstve samostatnom robí úkony (procesné či hmotnoprávne) každý spoločník sám za seba. Nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného okrem seba, na rozdiel od spoločenstva nerozlučného. /Komentár k Civilnému sporovému poriadku -1. vydanie, 2017/
18. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je odôvodnený skutočnosťami, ktorých existencia je v exekučnom konaní bezpredmetná. Fakt, či povinný je ekonomicky schopný na uhradenie pohľadávky, je skúmaním, ktorého výkon patrí do činnosti súdneho exekútora, pričom nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý by bol prípustný v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nepeňažného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu po formálnej aj materiálnej stránke, návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.