Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Pc-26-2019.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Subarea
17Pc/26/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: U. S., R.. XX.XX.XXXX, T.O. D.: O.. J. XX, XXX XX T., občan SR zastúpená: JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, IČO: 40 624 064, so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava. proti odporcovi: N. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R. XXXX/XX, XXX XX Š. - C., občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie príspevku na výživu nevydatej matky, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky v sume 50,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom doručenia uznesenia, a to až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 02.12.2019 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 CMP, ktorým žiadala súd zaviazať odporcu povinnosťou, aby platil navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred.
2. V návrhu navrhovateľka na odôvodnenie svojho nároku uviedla, že z krátkeho partnerského vzťahu účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodilo ich maloleté dieťa, uvedené vyplýva z priloženého rodného listu. Otcovstvo odporcu k maloletej bolo určené dňa XX.XX.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom Trnava. Otec maloletej býva v domácnosti so svojou matkou v 1- izbovom byte v Š.. Navrhovateľka spolu s maloletou bývajú u rodičov navrhovateľky v rodinnom dome v D. J.. Matka a otec maloletej v súčasnosti netvoria pár, neudržiavajú žiadny kontakt, otec maloletej nejaví o maloletú záujem, nestretávajú sa a navrhovateľke žiadnym spôsobom nepomáha, t.j. osobne, hmotne ani finančne. Navrhovateľka má ukončenú maturitu na I. N. Š. A.. Pred pôrodom pracovala ako čašníčka s čistým mesačným príjmom približne vo výške 600,- Eur. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške približne 220,- Eur a prídavok na maloleté dieťa. Tieto príjmy nepokrývajú ani len výživu maloletej R., už vôbec nie výživu navrhovateľky. Navrhovateľka tak nie je schopná sama sa živiť a ani nie je schopná prispievať na náklady na bývanie svojim rodičom, ktoré by po prepočte na 2 osoby žijúce v domácnosti (t.j. navrhovateľku a maloletú) predstavovali sumu 155,- Eur (t.j. 2 x 77,50 Eur, v tejto sume nie je zahrnutá suma hypotéky alebo nájomného, ktoré by bola navrhovateľka povinná uhrádzať, ak by nežila u rodičov. Otec maloletej R. pracuje ako SZČO - zvárač, v minulosti pracoval aj v zahraničí (v R., v Mexiku a vo C.). Jeho príjem nie je matke známy, má však vedomosť, že sa pohybuje minimálne vo výške 1.000,- až 1.200,- Eur mesačne v čistom. Odporca nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odporca dočasne prispieval na výživu navrhovateľky sumou vo výške
100,-Eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky, vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa podania tohto návrhu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov nevydatej matky maloletého dieťa odporcu. Rodičia maloletej R. nie sú zosobášení, navrhovateľka je slobodná (t.j. nevydatá). Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu navrhovateľky je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a určiť odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke ako matke jeho maloletého dieťaťa primerane na úhradu jej výživy. Navrhovateľka poskytuje ich maloletému dieťaťu 24- hodinovú každodennú starostlivosť, nemá možnosti ani schopnosti sa aktuálne zamestnať alebo nájsť iný zdroj príjmu na uhrádzanie svojich nevyhnutných nákladov na život. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odporca dočasne prispieval na výživu navrhovateľky sumou vo výške 100,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do 20. dňa v mesiaci.
3. Súd sa v rámci rozhodovania oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi, so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 39P/74/2019, ako aj s ostatným obsahom spisového materiálu. 4. Z rodného listu maloletej R. S., R..XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca je jej otcom, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov-účastníkov tohto konania na Matričnom úrade Trnava dňa 30.09.2019.
5. Účastníci konania nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa sama stará o maloletú, podľa vyjadrení matky otec výživné na maloletú neplatí, ani žiadnym iným spôsobom matke s maloletou nepomáha, neprispieva, o dieťa sa nezaujíma.
6. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 39P/74/2019 zistil, že pod uvedenou spisovou značkou je vedené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného na maloletú R. vo výške 300,- Eur, návrh bol podaný matkou, a to dňa 02.12.2019. Konanie nie je právoplatne skončené, doposiaľ o návrhu nebolo rozhodnuté.
7. Navrhovateľka-matka maloletej je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom vo výške 220,70- Eur, na maloleté dieťa poberá prídavky na dieťa vo výške 24,34 Eur.
8. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba, jeho vymeriavací základ za posledný kalendárny rok sa pohybuje okolo cca 470,- Eur.
9. Podľa § 2 ods.1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov.
Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.
11. Obsahom neodkladného opatrenia vo veciach výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov.
12. Z ustanovenia § 74 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa voči nevydatej matke, čo je odôvodnené skutočnosťou, že matka maloletého dieťaťa z dôvodu starostlivosti o dieťa nie je v uvedenom čase schopná inej zárobkovej činnosti. Ak si otec dieťaťa túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa nevydatá matka dieťaťa obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je nevydatá matka dieťaťa, ak jej druhý rodič neprispieva primerane na jej výživu. Povinným je potom druhý rodič, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 CMP. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o príspevku na výživu nevydatej matky dieťaťa.
13. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý na svoju aplikáciu vyžaduje naozaj urgentné dôvody na takýto autoritatívny zásah do v čase podania návrhu existujúcich pomerov, nakoľko pri jeho nariadení súd vychádza len zo skutočností, ktoré zväčša nie sú riadne preukázané, ale len „osvedčené“, prípadne iba tvrdené. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (ďalej len „návrh“) mal súd preukázané, že
navrhovateľka sa týmto návrhom domáhala voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia súdom, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi platiť navrhovateľke výživné v nevyhnutnej miere. Súd má za to, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázala skutočnosti preukazujúce naliehavosť riešenia pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Navrhovateľka v podaní zo dňa 01.12.2019 uviedla a tým osvedčila, že odporca je otcom jej dieťaťa, na tunajšom súde je vedené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na platenie výživného na maloleté dieťa, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Rovnako osvedčila, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj skutočnosť, že odporca neprispieva na jej primeranú výživu nevydatej matky v zmysle § 74 zákona o rodine, ktoré skutočnosti opodstatňujú platenie príspevku na výživu pre ňu ako pre matku ich spoločného dieťaťa v zmysle § 74 Zákona o rodine. Výživné v neodkladnom opatrení podľa § 366 CMP sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby má výživné postačovať na uhrádzanie len základných životných potrieb. Výživné sa v nevyhnutnej miere v neodkladnom opatrení určuje aj v prípade, že by rozsah možností a schopností povinnej osoby umožňoval výživu oprávnenej osoby uspokojovať vo vyššej miere.
14. Navrhovateľka síce v návrhu nešpecifikovala svoje mesačné náklady, uviedla iba, že náklady na jej bývanie spolu s maloletou u jej rodičov predstavujú sumu 155,- Eur (t.j. 2x 77,50 Eur na osobu). Nakoľko jej jediným príjmom matky je jej rodičovský príspevok vo výške 220 Eur, po odpočítaní nákladov na bývanie jej zostáva suma 65,- Eur ( 220-155). Uvedená suma zjavne nie je postačujúca na pokrytie základných potrieb matky- stravovania, ošatenia, hygienických potrieb, pričom prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur súd nezahrnul do príjmu matky, nakoľko ide o dávku patriacu maloletému dieťaťu, a nie matke. Z uvedeného je potom nepochybné, že príjem matky vo výške cca 220 Eur, v čase, keď vzhľadom na celodennú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopná zamestnať sa a dosahovať iný príjem, ako príjem z rodičovskej dovolenky, nie je postačujúci na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov, a preto súd návrh na priznanie príspevku na jej výživu v nevyhnutnej miere považoval za dôvodný a čiastočne mu vyhovel. Súd má za to, že matka tak v konaní uniesla dôkazné bremeno o tom, že nie je schopná uspokojiť svoje základné osobné (životné) potreby, tak ako to uviedla v návrhu, čím osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Súd však vzhľadom na rozsah určenia výživného v nevyhnutnej miere priznal uvedený nárok iba vo výške 50,- Eur mesačne, a nie vo výške 100,- Eur, tak ako to matka požadovala. Vo zvyšnej časti potom súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd má za to, že príjem matky v sume 220,- Eur spolu s priznaným príspevkom na jej výživu vo výške 50,- Eur mesačne umožní uspokojiť jej základné životné potreby. Nakoľko otec maloletého dieťaťa je zárobkovo činný, poskytnutie uvedenej sumy je v jeho schopnostiach.
15. Záverom súd uvádza, že je nepochybné, že matka zrejme časť zo svojich príjmov vynakladá aj na starostlivosť o maloletú, ku ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť, ktorú rovnako odporca podľa vyjadrení navrhovateľky neplní, avšak otázka výživného pre maloleté dieťa je riešená v samostatnom konaní, kedy matkou bol rovnako podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného na maloletú R. S., R.. XX.XX.XXXX, v ktorom konaní budú samostatne posudzované otázky dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo veci výživného na maloletú.
16. Súd rovnako dáva do pozornosti, že čiastočné priznanie nároku na vydanie neodkladného opatrenia nebráni podaniu riadneho návrhu na určenie výživného pre manželku, ako už bolo uvedené, dôvodnosť ako aj rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od dôvodnosti a jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, v ktorom konaní bude potrebné vykonať riadne dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej, vrátane preukázania skutočného príjmu odporcu. Vykonateľnosťou rozhodnutia vo veci samej súd obmedzil aj trvanie povinnosti platiť navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matky v predmetnom neodkladnom opatrení.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania rozhodol súd v zmysle uvedených ustanovení Civilného mimosporového poriadku, nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).