Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Cb-44-2023.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobkyne: I.. I. T., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XXX/XX, F., proti žalovanému: Design by ME, s. r. o., so sídlom Agátová 855/4, Zeleneč, IČO: 52 927 130, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje účasť spoločníka, I.. I. T., T. XX.XX.XXXX, M. Č.: XXXXXX/XXXX, U. H. U. XXXX/XX, XXX XX U., v obchodnej spoločnosti Design by ME, s.r.o., so sídlom Agátová 855/4, 919 21 Zeleneč, IČO: 52 927 130, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 46259/T.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti Design by ME, s.r.o., a to na tom skutkovom základe, že obchodná spoločnosť - žalovaný svoju činnosť vykonával len krátku dobu, a to asi do júna 2021, do tohto dátumu obe spoločníčky spolu riadne komunikovali. Problém nastal počas mesiaca júl 2021, kedy došlo k poslednej spoločnej ústnej komunikácii medzi spoločníkmi spoločnosti. Od toho okamihu sa vzťahy medzi spoločníkmi len zhoršovali. Zásadný problém nastal vo vyúčtovaní prínosu pre spoločnosť, nakoľko obe spoločníčky mali rozdielny pohľad na zisk a tržby spoločnosti. Od tohto okamihu spoločnosť prestala vykonávať akúkoľvek spoločnú podnikateľskú činnosť. Na základe toho začali vznikať medzi spoločníkmi rozpory a bolo znemožnené riadnemu fungovaniu spoločnosti a plneniu účelu spoločnosti. Následne prebehla mailová komunikácia medzi žalobkyňou a druhou spoločníčkou a konateľkou v jednej osobe p. H.. Žalobkyňa mailom zo dňa 06.09.2021 vyzvala p. H. ako jedinú konateľku spoločnosti na zvolanie Valného zhromaždenia spoločnosti, vykázanie činnosti spoločnosti, ako aj zosumarizovanie vykonanej a vyfakturovanej činnosti spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že tejto požiadavke zo strany žalobkyne nebolo vyhovené, žalobkyňa sa snažila celú vec riešiť diplomaticky a korektne, a tak jej ako druhej spoločníčke ponúkla svoj obchodný podiel na odkúpenie. Na túto skutočnosť však nereagovala až do 01.10.2021, kedy sa ozval mailom žalobkyni právny zástupca p. H., s tým, že návrh na odkúpenie obchodného podielu za sumu 6 900,00 eur, neakceptujú a ponúkli jej protinávrh a to vo výške 1 500,00 eur. S touto sumou žalobkyňa nesúhlasila, ale pre zachovanie dobrých vzťahov navrhla dňa 22.10.2021 odpredaj svojho obchodného podielu v nominálnej účtovnej hodnote 2 500,00 eur. To bola posledná mailová komunikácia medzi žalobkyňou a pani H.. Následne p. H. odstavila žalobkyňu od všetkých účtov na sociálnych sieťach, zmenila prístupové heslá a začala vyvíjať činnosť', ktorú žalobkyňa nevedela odkontrolovať, a teda nevedmo, či na prospech alebo na ťarchu spoločnosti. Pani H. zamedzila žalobkyni vstúpiť do priestorov spoločnosti na vykonanie kontroly majetku a aktív spoločnosti, ako aj priamej komunikácii ohľadne finančných záležitostiach, čím došlo k zásadnému porušeniu práv žalobkyne, ktoré sú zakotvené v spoločenskej zmluve predmetnej spoločnosti v Čl. III. V tom čase nadobudla žalobkyňa presvedčenie, že druhá konateľka má nekalé úmysly a všetky získané
obchodné skúsenosti využije v novej svojej vlastnej spoločnosti s rovnakým zameraním. Toto podozrenie sa potvrdilo a p. H. si dňa 08.09.2022 založila identickú spoločnosť s rovnakým názvom doplnením len o pomlčku, aj s rovnakým predmetom podnikania. Týmto svojim krokom porušila zásadné ustanovenia § 136 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na konateľov sa vzťahuje zákaz konkurencie podľa § 136 Obchodného zákonníka. Už len týmto jedným krokom dala právo žalobkyni domáhať sa súdnou cestou zrušiť jej účasť spoločníka v predmetnej spoločnosti. Žalobkyňa sa nevie spojiť s ďalším spoločníkom predmetnej spoločnosti, nemá žiadne informácie, nevie čo ďalej, nie je štatutárom. Nevie ani zvolať valné zhromaždenie, ani podávať akékoľvek návrhy, a preto sa rozhodla pristúpiť k tomuto kroku. Z uvedeného dôvodu nie je možné dosahovať rozhodnutia valného zhromaždenia, lebo na prijatie rozhodnutí je podľa spoločenskej zmluvy potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny, ktorými ostatní spoločníci disponujú. Jej ďalšia účasť v spoločnosti je len formálnou. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa ako spoločník domáha podľa ustanovenia 148 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušenie účasti spoločníka súdom. Žalobkyňa sa pokúsila celú vec vyriešiť aj mimosúdne, ale bezvýsledne. Spolu so žalobou žalobkyňa doručila súdu Spoločenskú zmluvu žalovaného, výpis z obchodného registra žalovaného, mailovú komunikáciu.
2. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 105 ods. 1 CSP súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie, uznesenie § 167 ods. 2 CSP) podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Písomnosť (predvolanie) bola doručená žalovanému do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 08.02.2024.
3. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/19911 Zb. Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
4. Podľa č.l. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
5. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
6. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
7. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že žalobca je jedným z dvoch spoločníkov žalovaného, dlhodobo sa nepodieľa na chode spoločnosti, nemá možnosť kontroly podnikania a nemá ani žiadnu vedomosť o hospodárskych výsledkoch spoločnosti a plnení si jej zákonných povinností. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a od žalobcu nemožno vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti žalovaného zotrval, a preto žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym (vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, starostlivým). Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového stavu zisteného a dostatočne preukázaného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“