Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-88-2019.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
34Csp/88/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanej: K. nar. XX.X.XXXX., bytom H., v spore o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 9,80 Eur zaplatený na účet Okresného súdu Košice I prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.4.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 60,60 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 60,60 Eur odo dňa 9.7.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 61,94 Eur.
2. Okresný súd Košice I platobným rozkazom zo dňa 10.6.2019 vydaným pod sp. zn. 34Csp/88/2019 uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 9.7.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Zároveň žalovanej uložil povinnosť do 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 80,44 Eur.
3. Platobný rozkaz súdu prvej inštancie bol žalobcovi doručený dňa 21.6.2019, žalovanej bol doručený dňa 24.6.2019.
4. Dňa 26.6.2019 podala žalovaná voči platobnému rozkazu odpor s tým odôvodnením, že si chcela označiť lístok, ktorý mala v ruke, eventuálne sa preukázať 30 dňovým predplatným lístkom, kontrolóri jej to však neumožnili. Z tvrdenia kontrolóra je zrejmé, že lístok mala v ruke, takže nechcela cestovať na čierno. Lístok si ihneď označila.
5. Pred prvým pojednávaním žalobca elektronickým podaním zo dňa 11.11.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalovaná uhradila dlžnú sumu aj s príslušenstvom po podaní žaloby. Navrhol, aby súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a zároveň požiadal súd o vrátenie kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 4.12.2019 predložil súdu výpis z účtu, z ktorého je nepochybné, že žalovaná mu po podaní žaloby uhradila dňa 8.11.2019 sumu 100,- Eur.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby v celom rozsahu) a citovaných zákonných ustanovení súd konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebolo potrebné zisťovať, nakoľko by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
16. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
17. Keďže žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná uhradila po podaní žaloby jeho pohľadávku, ide v danom prípade o reakciu na správanie žalovanej, a teda je možné procesné zavinenie pričítať žalovanej.
18. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu
trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
20. V prejednávanom spore možno konštatovať procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, a teda by trovy zastaveného konania mala znášať žalovaná. V danom prípade sa žalobca vzdal svojho nároku na náhradu trov konania podaním zo dňa 8.11.2019, keď navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že stranám sporu by súd náhradu trov nepriznal.
21. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku a citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by súd v tomto uznesením mal teda rozhodnúť spôsobom, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne mu náhradu trov konania samostatným rozhodnutím nepriznať. Avšak súd má za to, že v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania je v tomto prípade potrebné rozhodnúť o trovách konania žalobcu, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 0,00 Eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom Základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov zastaveného konania nepriznal.
23. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
24. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
25. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré
a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
26. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.