Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-29-2019.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený právnym zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, v spore o zaplatenie 8 911,34 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.911,34 eur spolu s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 7.10.2016 žalobca uzavrel s Z. K. poistnú zmluvu č. 6002149501 na poistenie motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti, pričom dňa 6.2.2017 došlo k poistnej udalosti, keď v dôsledku pádu ľadu a snehu zo strechy budovy železničnej stanice K. K. na poistené motorové vozidlo došlo k poškodeniu vozidla. Celková škoda bola vyčíslená na sumu 9.380,36 eur, po odpočítaní spoluúčasti žalobca vyplatil poistenej poistné plnenie v sume 8.911,34 eur, ktorých náhradu žiada podanou žalobou od žalovaného. Podľa žalobcu si žalovaný nesplnil prevenčnú povinnosť pokiaľ zo strechy neodstránil ľad a sneh a k vzniku škody došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.
2. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb/24/2019 vydal dňa 30.11.2018 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 6.2.2017 síce došlo k škode, avšak za túto žalovaný nezodpovedá, nakoľko k škode na vozidle došlo v mieste, ktorého vstup je označený dopravnou značkou Zákaz vjazdu. Držiteľka vozidla nemala žiadne oprávnenie na vjazd vozidla do priestorov areálu stanice. Poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinností Z. K. a vznikom škody. Predložil tiež fotodokumentáciu miesta vzniku škody, ako príslušného dopravného značenia.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov S.. Z. K. a P.. A. S. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu svedkyne S.. Z. K. súd zistil, že ku škode došlo keď svoje súkromné vozidlo parkovala v areáli žalovaného. Je zamestnankyňou Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. a svoje súkromné
vozidlo zaparkovala na mieste vyhradenom na parkovanie zamestnancov. Podľa svedkyne miesto nebolo nijako označené zákazovou značkou a bolo vidieť, že pred ňou na mieste stálo iné vozidlo. Ako zamestnanec Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. má preukaz na toto motorové vozidlo, ktoré má oprávnenie zaparkovať v priestoroch žalovaného. Preukaz bol vydaný podľa interných predpisov. Vedela, že parkovacia plocha bola vyhradená pre držiteľov preukazov a podľa svedkyne bola oprávnená parkovacie miesto využiť. Svedkyňa nemá informáciu či v priestoroch železničnej stanice K. K. má Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. nejaké kancelárske alebo skladové priestory, bola v lokalite K. K. a potrebovala na krátku dobu zaparkovať. Dôvod jej pobytu v K. K. bol súkromno-pracovný, ako riaditeľka zahraničných vzťahov a komunikácie železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. vybavuje rôzne zahraničné návštevy, bola tam s nimi. Priamo v priestoroch železničnej stanice K. K. nevykonávala žiadnu činnosť. Poprela, že by konala s vedomím, že porušuje obmedzenie. Plnenie z poisťovne jej bolo poskytnuté, jednalo sa o súkromné vozidlo.
5. Z výsluchu svedka P.. A. S. súd zistil, že tento pracuje u žalovaného ako prednosta stanice R. elektrickej železnice a Ozubnicovej železnice v K. K.. V zimnom období sú zamestnanci žalovaného povinní zabezpečovať bezpečnosť cestujúcich a pridelených objektov a počas zasnežených dní žiadali o výpomoc pri odpratávaní snehu a ľadu. Objednal potrebné mechanizmy. Dňa 6.2.2017 zamestnanci žalovaného svojpomocne odpratávali sneh, aby prístupové cesty boli bezpečné a posypané a tiež sa snažili o odstránenie cencúľov zo strechy, aby nedošlo k ujme cestujúcich, resp. na majetku. Preto v zimnom období platí zákaz parkovania okolo plášťa budovy. V uvedený deň ráno svedok všetkých zamestnancom parkujúcich pri budove vyzval na vypratanie parkoviska a preparkovanie ďalej od budovy. Keď sa vrátil z obeda, nebolo pri budove zaparkované žiadne vozidlo a asi po 15 - 20 minútach mu výpravca oznámil, že z budovy spadol ľad a sneh na vozidlo. Svedok vo vozidle videl povolenie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. tak vo vedľa stojacom penzióne zisťoval, či tam majú klientov z uvedenej spoločnosti. Zistil, že zamestnanci uvedenej spoločnosti v tom čase v K. K. nemali žiadne zákazky, školenia ani pracovné porady. Svedok poprel, že by komukoľvek udelil výnimku na parkovanie v priestoroch areálu stanice a uviedol tiež, že na vstupe z križovatky je umiestnená dopravná značka Zákaz vjazdu a ďalšia je umiestnená pri bufete. Nakoľko Tatranské elektrické železnice a Ozubnicová železnica neprevádzkuje, neorganizuje žiadnu nákladnú dopravu a nevykonáva ani žiadnu činnosť pre uvedenú spoločnosť, vozidlo na vstup do areálu stanice v K. K. povolenie nemalo. Uviedol že na opláštení budovy stanice sú aj v súčasnosti varovné tabuľky, ktoré však vodiči nerešpektujú. Osadenie rampy nepripadá do úvahy kvôli manipulačnému priestoru pre mechanizmy na odpratávanie snehu a ľadu.
6. Zo stanoviska žalovaného zo dňa 25.7.2017 súd zistil, že po prejednaní nároku žalobcu s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. odmieta plnenie nároku uplatneného žalobcom z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a údajným zavinením žalovaného.
7. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 29.3.2017 bolo vyplatené poistné plnenie v sume 8.501,61 eur a tiež 409,73 eur.
8. Z faktúry č. 2017033 súd zistil, že spoločnosť AUTOSKLO Salaj, s.r.o. Z. K. fakturovalo dodanie a montáž skla automobilu zn. Volkswagen Jetta v sume 431,30 eur.
9. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti súd zistil, že pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu strechy, čelného skla, kapoty a ďalších častí vozidla zn. Volkswagen Jetta, EČV C
10. Z faktúry č. 171418 a kalkulácie opravy súd zistil, že spoločnosť BOAT, s.r.o. Z. K. fakturovalo opravu vozidla zn. Volkswagen Jetta v sume 8.949,06 eur.
11. Z oznámenia o uplatnení si regresného nároku zo dňa 30.3.2017 a urgencie zo dňa 30.6.2017 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu sumy 8.911,34 eur.
12. Z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ Prešov, odboru Železničnej polície, oddelenia železničnej polície Poprad zo dňa 6.2.2017 súd zistil, že Z. K. uvedeného dňa oznámila poškodenie vozidla zosunutým ľadom a snehom.
13. Z poistnej zmluvy zo dňa 7.10.2016 súd zistil, že vozidlo zn. Volkswagen Jetta bolo havarijne poistené u žalobcu a to v čase, kedy bolo vlastníctvom ČSOB Leasing, a.s. a poistníkom bola Z. K..
14. Z fotodokumentácia predloženej žalovaným súd zistil, že na vjazde do areálu železničnej stanice je osadená zvislá dopravná značka B1 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch a dodatková tabuľka E12 obsahujúca výnimku zo zákazu vjazdu: Okrem dopravnej obsluhy zamestnancov a ubytovaných. Pred vstupom do budovy je zase osadená tabuľka s textom: Zákaz vjazdu, pozemok ŽSR. Parkovanie len na zvláštne povolenie.
15. Z fotodokumentácie miesta vzniku škody súd zistil, že vozidlo svedkyne Schmidtovej sa nachádzalo pri budove železničnej stanice za dopravnou značkou B1 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch a tiež tabuľkou označujúcou pozemok žalovaného s parkovaním len na zvláštne povolenie. Ďalšie snímky zobrazujú rozsah poškodenia vozidla.
16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
17. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
23. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
24. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 9/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákazové značky skupiny B ustanovujú účastníkovi cestnej premávky zákazy alebo obmedzenia.
25. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 9/2009 Z.z. dodatkové tabuľky skupiny E spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam zvislej dopravnej značky, pod ktorou sú na jednom stĺpiku alebo na inej nosnej konštrukcii umiestnené; ak sa tým nenaruší čitateľnosť zvislej dopravnej značky, možno nápisy a symboly vyznačiť priamo v spodnej časti príslušnej zvislej dopravnej značky.
26. Podľa dielu II., čl. 3 ods. 1 značka Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch (č. B 1) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel v oboch smeroch jazdy.
27. Podľa dielu II. čl. 8 ods. 17 až 22 dodatková tabuľka s textom (č. E 12) s nápisom "OKREM ZÁSOBOVANIA" obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená, na vozidlá zabezpečujúce zásobovanie (nakládku alebo vykládku tovaru), opravárenské, údržbárske alebo komunálne a podobné služby, na vozidlá s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo na vozidlá s osobitným označením č. O 3; pre tieto vozidlá neplatí značka, pod ktorou je tabuľka umiestnená.
Dodatková tabuľka s textom (č. E 12) s nápisom "OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY" obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená na a) vozidlá zabezpečujúce zásobovanie (nakládku alebo vykládku tovaru), opravárenské, údržbárske služby alebo komunálne a podobné služby, b) vozidlá s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo na vozidlá s osobitným označením č. O 3, c) vozidlá taxislužby, d) vozidlá, ktorých vodiči, prípadne prevádzkovatelia, majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo, garáž alebo prevádzku, e) vozidlá, ktorých jazda alebo preprava za značkou je vykonávaná z dôvodu opravy, servisu, technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality predmetného vozidla alebo odovzdania palubnej jednotky na najbližšie predajné miesto za značkou; pre tieto vozidlá neplatí značka, pod ktorou je tabuľka umiestnená. Dodatková tabuľka s textom (č. E 12) sa môže použiť v prípadoch, keď je nutné obmedziť platnosť zákazu vyplývajúceho z príslušnej zákazovej alebo príkazovej značky (výnimka z platnosti značky) len pre určitú skupinu vozidiel alebo pre určené vozidlá. Na dodatkovej tabuľke sa vždy vyznačuje text "OKREM" a následne sa uvedie určitá skupina vozidiel alebo určené vozidlá. Napríklad v kombinácii so značkou č. B 1 sa vyznačí text "OKREM VOZIDIEL STAVBY" a podobne alebo text "OKREM VOZIDIEL" a údaj evidenčných čísiel alebo pod text "OKREM" sa vyznačí príslušný významový symbol, ako napríklad bicykel a podobne; vyznačený údaj poskytuje vždy úplný a jednoznačný výklad. Dodatkovú tabuľku s textom (č. E 12) možno použiť podľa odsekov 17 až 19 len v kombinácii so značkami č. B 1 až B 12, č. B 13 až B 18, č. B 27a až B 28, č. B 33 až B 37 a so značkami č. C 1 až C 5. Dodatkovú tabuľku s textom (č. E 12) možno použiť k značkám ako spoločnú dodatkovú tabuľku na spresňujúce údaje. Dodatkovú tabuľku s textom (č. E 12) možno použiť na vyznačenie výnimky z miestnej úpravy cestnej premávky pre vodičov električky a vyznačuje sa len vtedy, keď to vyžaduje situácia v cestnej premávke.
28. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
29. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
31. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.
32. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
33. Súd mal v danej právnej veci za preukázané a nesporné, že dňa 6.2.2017 Z. K. zaparkovala vozidlo zn. Volkswagen Jetta EČV C na mieste pri budove železničnej stanice žalovaného, za dopravnou značkou B1 - Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch a tiež tabuľkou označujúcou pozemok žalovaného s parkovaním len na zvláštne povolenie. Nespornou bola tiež skutočnosť, že zosuvom snehu a ľadu zo strechy budovy železničnej stanice došlo k poškodeniu vozidla, pričom žalobca ako poisťovateľ poistníkovi Z. K. vyplatil poistné plnenie. Spornou ostala otázka, či Z. K. bola oprávnená vojsť vozidlom na vyhradené parkovisko a vozidlo tam zaparkovať, čia je zodpovednosť za vzniknutú škodu a prípadne či žalobcovi voči žalovanému vznikol regresný nárok na náhradu škody.
34. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
35. Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971).
36. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
37. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho bola konkrétnemu subjektu (žalobca) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.
38. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Argumentácia žalovaného v konaní spočíva v tom, že poškodená Z. K. zaparkovala na mieste, kde nemala povolený ani vjazd ani parkovanie. Pokiaľ je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, je na žalovanom, aby sa zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi, zbavil. To znamená, že žalovaný musí preukázať, že existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne možné za daných okolností požadovať.
39. S poukazom na vykonané dokazovanie a argumentáciou žalovaného možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by Z. K. jej pracovné poverenie oprávňovalo na vstup na vyhradené parkovisko žalovaného. Takýto dôkaz v konaní produkovaný nebol a v tomto smere má súd za to, že pokiaľ aj Z. K. disponuje povolením na parkovanie v areáloch železničných staníc, má možnosť vstupu len do priestorov staníc kde jej zamestnávateľ, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., vykonáva svoje aktivity, nakoľko vozidlo nie je označeným vozidlom s právom prednostnej jazdy ani vozidlo označeným ostatnými zákonom predpokladanými označeniami. Iný výklad nemožno pripustiť. Pokiaľ teda Z. K. v rozpore s udeleným povolením vošla na vyhradené parkovisko, konala tak na vlastné riziko a z toho dôvodu nemožno konštatovať porušenie akejkoľvek povinnosti na strane žalovaného. Je pravdou, že žalovaný bol povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pred ľadom a snehom padajúcim zo strechy, avšak pokiaľ by Z. K. dodržiaval dopravné predpisy, k žiadnej škode by nedošlo. Jediným zodpovedným za škodu je tak Z. K., ktorá, či už vedome alebo nevedomky, zneužila svoje služobné poverenie a zaparkovala na vyhradenom mieste bez toho, aby jej vozidlo bolo vozidlom zabezpečujúcim zásobovanie, opravárenské, údržbárske služby alebo komunálne a podobné služby, ani vozidlom s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo vozidlom s osobitným označením č. O 3, vozidlom taxislužby, vozidlom, ktorého vodič, prípadne prevádzkovateľ, má v miestach za značkou bydlisko, sídlo, garáž alebo prevádzku, ani vozidlom, ktorého jazda alebo preprava
za značkou je vykonávaná z dôvodu opravy, servisu, technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality predmetného vozidla alebo odovzdania palubnej jednotky.
40. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
41. Nakoľko z vykonaného dokazovanie nemal súd za preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti na strane žalovaného, chýbalo tak v prejednávanej veci naplnenie základných atribútov pre priznanie nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti a zavinenie), preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.