Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/46/2019

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobkyne: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X-XX, XXX XX K.G. G. K., zast. opatrovníkom: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ X-XX, XXX XX K. G. K., v spore zast.: JUDr. Peter Bódi, advokát so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X-XX, XXX XX K. G. K., o určenie že žalobkyni patrí právo, o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáha, aby súd určil že žalobkyni patria členské práva a povinnosti k družstevnému bytu na F.. C.G. XXXX/X-XX, na 3. poschodí, nachádzajúcom sa v obci a katastrálnom území K. G. K. spolu s nájomným právom. V žalobe žalobkyňa uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. -71 zo dňa 12.10.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. -81 zo dňa 31.10.2016 bola čiastočne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Označeným rozsudkom bolo určené, že je spôsobilá disponovať s finančnou čiastkou v sume 10,- € týždenne bez súhlasu opatrovateľa. Ďalej bolo týmto rozsudkom určené, že nie je oprávnená vykonávať majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet. K čiastočnému obmedzeniu spôsobilosti žalobkyne na právne úkony došlo na základe Znaleckého posudku č. 143/2016 zo dňa 26.08.2016, vypracovaného na tento účel znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o . Z označeného znaleckého posudku tiež vyplýva (str. 7 a následne), že v prípade osoby žalobkyne sa jedná o osobnosť, ktorá je už od 17 roku veku v psychiatrickej starostlivosti, od počiatku vedená ako bipolárna afektívna porucha, neskôr prehodnotené na zmiešaný typ schizoafektívnej psychózy. Od roku 1993 nastavená na depotné neuroleptiká. Diagnosticky žalobkyňa bola v rámci znaleckého posudku záverovaná nasledovne: zmiešaná forma schizoafektívnej psychózy cum defectu sanata. Znalec konštatoval, že narušený psychický stav osoby žalobkyňa je trvalý a očakávať zlepšenie jej stavu do budúcnosti v dôsledku liečenia a užívania liekov je veľmi málo pravdepodobné. Znalec uviedol, že sa jedná o ochorenie, ktoré nie je len prechodného typu, a ktorého prognóza čo do vyliečenia je zlá. V súvislosti s čiastočným obmedzením spôsobilosti žalobkyne na právne úkony jej bol vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v súlade s ust. § 27 ods. 2 Obč. zák. ustanovený zákonný zástupca - opatrovník v osobe manžela O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C.G. XXXX/X - XX, K. G. K., ktorému bola týmto uložená povinnosť, aby ako opatrovník riadne vykonával svoju funkciu, zastupoval ma v konaní pred štátnym orgánom v rozsahu opatrovníckych práva povinnosti a spravoval majetok žalobkyne. V rozsahu, v akom žalobkyňa nemá spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za žalobkyňu v zmysle ust. v rámci predmetného súdneho sporu zákonný zástupca - opatrovník. Dňa 09.07.2013 bola medzi žalobkyňou ako pôvodným nájomcom a žalovanou ako novým nájomcom

uzavretá "Vzájomná dohoda o prevode členských práv a povinnosti" k 1- izbovému družstevnému bytu na F.. C. XXXX/X - XX, na 3 poschodí, nachádzajúcemu sa v obci a kat. úz. K. G. K. (ďalej len ako "Dohoda“). K samotnej Dohode sa pritom žalobkyňa dostala až v mesiaci október 2019, kedy bola na vyžiadanie osobne vydaná jej zákonnému zástupcovi - opatrovníkovi O. M. zamestnankyňou Bytového Družstva Bánovce nad Bebravou potom, ako jej rovnopisy vytiahnuté z archívu ešte zaniesla na podpis jej nadriadenému. Za účelom získania bližších informácií ohľadne uzatvorenia Dohody žalobkyňa prostredníctvom zákonného zástupcu - opatrovníka písomne požiadala Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou o vyjadrenie s tým, že k Dohode uviedla, že išlo o „neoprávnený prevod bytu“. Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou jej poskytlo odpoveď zo dňa 21.10.2019. V jej závere uviedlo, že pri prevode bol údajne aj O.P. M., na čo si po vyše 6 rokoch vraj pamätala ich nemenovaná zamestnankyňa (to však vylučuje aj absencia čísla jeho OP), a to s dovetkom, že ale aj tak jeho podpis nebol potrebný. Ešte v deň uzatvorenia Dohody, t.j. dňa 09.07.2013, bezprostredne potom ako si žalovaná na svoju osobu ako novú nájomníčku nechala previesť členské práva a povinnosti k v žalobe označenému družstevnému bytu, podala táto ako navrhovateľka na Okresný súd Bánovce nad Bebravou na osobu žalobkyne "Návrh na čiastočné pozbavenie (obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony k majetkovo právnym a dedičským úkonom, k bankovým a nebankovým pôžičkám, hypotékam a ďalším formám finančných a iných úverov" datovaný dňom 09.07.2013. Takýto návrh žalovaná odôvodnila tým, že u žalobkyne: "sa v priebehu posledných dvoch rokov stále viac prejavujú príznaky duševnej choroby týkajúcej sa neustáleho kupovania výherných žrebov, bratia úverov a pôžičiek od bankových a hlavne nebankových subjektov. Uvedený stav je dlhodobejší, ktorý má stúpajúcu tendenciu, čo znamená, že asi pred desiatimi rokmi matka predala všetko zlato (retiazky, prstene a pod) do záložne, aby získala finančné prostriedky, ktoré okamžite minula. Každým rokom je tento stav horší. Situácia sa v priebehu posledných dvoch rokov zhoršila. Matka nepracuje a poberá invalidný dôchodok vo výške 250,- Eur mesačne. Invalidný dôchodok poberá z dôvodu jej zlého psychického stavu, pričom pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Andreja Kostára. Zistila som, že matka si opakovane požičiava peniaze, berie rôzne úvery, kupuje výherné žreby a nedokáže rozumným spôsobom hospodáriť s financiami (približne po dvoch dňoch minie celý dôchodok)." Na základe návrhu žalovanej bolo Okresným súdom Bánovce nad Bebravou začaté konanie vo veci čiastočného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony mojej žalobkyne, ktoré bolo vedené pod sp. zn. . Podaný návrh žalovaná doplnila podaním zo dňa 24.07.2013, v rámci ktorého uviedla, že dňa 24.07.2013 nastupuje žalobkyňa na psychiatrickú liečbu do Veľkého Zálužia, pričom k doplneniu priložila správu vyhotovenú psychiatrom MUDr. Andrejom Kostárom dňa 19.07.2013, z ktorej obsahu priamo vyplýva: "Menovaná je dlhodobo psychiatricky liečená pre závažné duševné ochorenie, ktoré je trvalého charakteru, nevyliečiteľné, opakovane bola psychiatricky hospitalizovaná, prognóza do budúcna je zlá. Uvedené ochorenie oprávňuje začatie konania o čiastočnom resp. úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktoré zo psychiatrického hľadiska doporučujem.“ Citovanú správu psychiatra MUDr. Andreja Kostára považuje žalobkyňa za osobitne relevantnú, nakoľko táto reflektuje a kvalifikovane popisuje stav jej duševného ochorenia iba 10 dní po uzatvorení spornej Dohody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalobkyňa za preukázané, že Dohoda uzatvorená medzi ňou a žalovanou je absolútne neplatným právnym úkonom, a to jednak z toho dôvodu, že v čase jej uzatvorenia žalobkyňa na tento pre duševnú poruchu nebola právne schopnou (ust. ), ale rovnako tak aj pre jej rozpor s dobrými mravmi (ust. ). Hoci v čase uzatvorenia Dohody žalobkyňa ešte nebola formou súdneho rozhodnutia obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu závažného, nevyliečiteľného duševného ochorenia trvalého charakteru s negatívnou prognózou (duševná choroba v zmysle choromyseľnosti - zmiešaná forma schizoafektívnej psychózy cum defectu sanata), pre ktoré žalobkyňa už od 17 rokov nepretržite v intenzívnej ambulantnej a opakovane aj v ústavnej (Ústav Veľké Zálužie) psychiatrickej liečbe, preukázateľne žalobkyňa nebola schopná Dohodu platne uzavrieť. Uvedené vyplýva tak z obsahu Znaleckého posudku č. 143/2016 zo dňa 26.08.2016, vypracovaného Centrom duševného zdravia, s.r.o., na podklade ktorého došlo v roku 2016 k obmedzeniu spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, ale najmä zo správy psychiatra MUDr. Andreja Kostára zo dňa 19.07.2013, z ktorej obsahu priamo vyplýva dlhodobé, závažné duševné ochorenie osoby žalobkyne, ktoré je trvalého charakteru, nevyliečiteľné a ktoré už v danom čase oprávňovalo začatie konania o čiastočnom, resp. úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktoré z psychiatrického hľadiska psychiater MUDr. Andrej Kostár explicitne doporučil. Žalovaná je dcérou žalobkyne, pričom v čase uzatvorenia Dohody bola ešte priezviskom „M.“. V súčasnosti je už vydatá a používa priezvisko „P.“. Žalovaná má však naďalej nahlásený trvalý pobyt na adrese C.Č. XXXX/X - XX, K. G. K., a teda na adrese prislúchajúcej k družstevnému bytu, ku ktorému sú viažu členské práva a povinnosti, ktorých určenia v prospech žalobkyne sa žalobou žalobkyňa domáha.

2. Súčasne strana žalobkyne podala i návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. , , , ktorým by súd žalovanej zakázal akékoľvek dispozície, t.j. darovanie, scudzenie, zaťaženie, obmedzenie prevodu a iné úkony s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu na F.. C.Í. XXXX/X - XX, na 3 poschodí, nachádzajúcemu sa v obci a katastrálnom území K. G. K.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa, tým že žalobkyňa má dôvodnú obavu (túto tiež umocňujú skutkovo právne pochybné okolnosti za akých žalovaná členské práva a povinností k družstevnému bytu nadobudla), že po začatí konania sa žalovaná pokúsi zmariť účel žaloby tým, že s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu bude účelovo nakladať. Žalovaná má pritom vedomosť, že o členské práva a povinnosti k družstevnému bytu, ktoré žalobkyňu "donútila" na ňu previesť predtým, ako na žalobkyňu ešte toho istého dňa podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, sa žalobkyňa začína zaujímať resp., že sa niečo okolo nich začína "diať".

3. Súd sa oboznámil so žalobou, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony (ods.1). Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (ods.2).

12. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom

a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

15. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. a vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Z tvrdení žalobkyne a z preložených listín: Vzájomná dohoda o prevode členských práv a povinnosti" zo dňa 9.7.2013 a listiny Bytového družstva Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.10.2019 vyplýva, žalobkyňa práva a povinnosti spojené s družstevným bytom, ktorej jej bol dňa 1.11.1985 pridelený dňa 9.7.2013 previedla Vzájomnou dohodou o prevode členských práv a povinnosti na svoju dcéru - žalovanú, pričom predstavenstvo Vzájomnú dohodu o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 9.7.2013 zobralo na vedomie uznesením č. 58/07/13 zo dňa 12.7.2013. Týmto má súd preukázané, že žalovanej ako členke Bytového družstva Bánovce nad Bebravou prináležia toho času práva a povinnosti vzťahujúce sa k bytu č. XX na F.. C. XXXX/X v K.G. G. K..

16. Podľa ust. a žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. V prejednávanej veci súd dospel k názoru, že žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku). Súd mal preukázané, že žalobkyňa v postavení prevodcu (ako pôvodný člen bytového družstva a nájomca) je účastníčkou právneho úkonu, dohody na základe ktorej členské práva k družstevnému bytu nadobudla žalovaná, ktorá dohoda je podľa žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom z dôsledku neschopnosti žalobkyne takýto právny úkon urobiť, pretože žalobkyňa v čase jeho vykonania dňa 9.7.2013 trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju mohla robiť na tento právny úkon neschopnou, a to vzhľadom na závery vykonaného dokazovania znalcom v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. .

18. Ďalej však súd k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že druhou podmienkou (okrem osvedčenia existencie práva) nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a ani z predložených dôkazov a najmä ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by žalovaná mala v úmysle so spornými právami (členskými právami v bytovom družstve) akýmkoľvek spôsobom nakladať, najmä ako tvrdí žalobkyňa ich darovať, scudziť, zaťažiť, obmedziť prevod a resp. inak s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu č.XX na F.. C. XXXX/X, na 3 poschodí nakladať. Za daného stavu by potom zásah do práv žalovanej bol zjavne neprimeraný. Preukázanie, osvedčenie týchto predpokladov spočíva práve na žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, neosvedčila žiadnym spôsobom, že žalovaná skutočne a konkrétne má v úmysle nakladať s členskými právami v bytovom družstve. Žalobkyňa sama uvádza, že v byte ku ktorému sa viažu sporné členské práva a povinnosti má žalovaná naďalej i potom ako uzatvorila manželstvo vedenú adresu trvalého pobytu, z čoho možno dospieť k záveru že žalovaná inú adresu trvalého pobytu toho času nemá v úmysle mať na inej adrese. Z tvrdení žalobkyne síce vyplýva, že žalovaná je toho času vydatá, avšak nie je zrejmé že jej titulom uzatvorenia manželstva aj vzniklo právo na bývanie v nejakej inej nehnuteľnosti slúžiacej za účelom trvalého uspokojovania potrieb bývania. Uvedené tiež preukazuje, že nie je na mieste obava o tom, že by žalovaná mohla a mala v úmysle s družstevným bytom (právami a povinnosťami k nemu sa viažucimi), ktorý do tohto času i toho času pre ňu „slúži i ako trvalý pobyt“ nakladať. Žiadne okolnosti uvedené žalobkyňou v žalobe nenasvedčujú tomu, že je na mieste prevencia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len uviedla, že bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že má obavu, že sa žalovaná pokúsi účel žaloby zmariť tým, že s členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu bude účelovo nakladať, čo však bez ďalšieho, t.j. bez rozhodných tvrdení žalobkyne (o konkrétnom existujúcom úmysle, prejavujúcom sa i navonok, žalovanej s právami nakladať), neosvedčuje bezprostredne hroziacu ujmu, a to ani na základe tvrdení žalobkyne, že žalovaná má mať vedomosť o tom, že sa žalobkyňa začína zaujímať o sporné členské práva a povinnosti k družstevnému bytu, resp., že sa niečo okolo nich začína "diať". S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou ( , ). O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.