Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Er-1197-2011.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1197/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. D., E.. XX.X.XXXX, I. Ž.Á. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 23,24 eur a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 92,86 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka v Galante, č.k. 700-06120002811-GC04/11 zo dňa 31.5.2011 - sa začala exekúcia oprávneného voči povinnému o vymoženie uloženej povinnosti 23,24 eur a trov exekúcie. Súd poverením sp. zn. 8Er/1197/2011 zo dňa 12.9.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Gala.
2. Súd v priebehu konania rozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného uznesením č.k. 8Er/1197/2011-12 zo dňa 6.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2015.
3. Súdny exekútor opätovným podnetom zo dňa 29.5.2019 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie a predložil ich presnú špecifikáciu.
4. Podľa ust. §243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok´´), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
8. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové
pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy).
9. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že exekúcia voči povinnému je vedená od roku 2011. Súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti na osoby a orgány, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku bezodplatne a tiež využil služby spoločností, ktoré za poplatok poskytujú informácie o majetku povinného, teda - bánk, registra obyvateľov, evidencie motorových vozidiel, Sociálna poisťovňa, daňový úrad, kataster nehnuteľností. Súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Elektronickou súčinnosťou bánk zistil, že povinný nemá zriadený bankový účet. Prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistil, že povinný bol naposledy zamestnaný 1.2.2018. Povinný nie je evidovaný v Obchodnom registri ani v registri NBS. Zo živnostenského registra zistil, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31.5.2013. Negatívna majetková podstata povinného je podopretá aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Cez dopravný inšpektorát zistil, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Záverom uviedol, že voči povinnému vedie ďalších 11 konaní bezúspešne.
10. Súd poznamenáva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je práve nemajetnosť povinného (§57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh i bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcií pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. 11. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno jednoznačne konštatovať jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd preto exekúciu zastavil z dôvodu exekútorom deklarovanej nemajetnosti povinného.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
17. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
20. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 187,81 eur - pozostávajúce z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (39 úkonov) vo výške 129,48 eur, z náhrady hotových výdavkov za poštovné 23,- eur, poplatok za súčinnosť vo výške 0,75 eur, z náhrady za stratu času vo výške 3,28 eur, 20% DPH vo výške 31,30 eur.
21. Súd dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie nevyčíslil správne v časti za zisťovanie účtu povinného elektronickou súčinnosťou 24x bánk, pretože takýto postup sa súdu javí ako extrémne nehospodárny a nepomerne navyšujúci trovy exekúcie, zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súčinnosti s bankami sú jednorázovo spoplatnené sumou 0,70 eura bez DPH za spis a povinného. Ďalej súd zistil zo spisu súdneho exekútora, že súčinnosti s bankami sa nachádzajú na jednom hárku, preto je toho názoru, že súdny exekútor má nárok na odmenu len za jedno zisťovanie účtu povinného.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností odmena súdneho exekútora za úkony exekučnej činnosti sú - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 1x zisťovanie účtu povinného, 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 4x zisťovanie majetku povinného- spolu 16 x 3,32 eura = 53,12 eur.
23. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov za poštovné za položku označenú ako konečné vyúčtovanie pre povinného a odblokovanie bankových účtov vo výške 1,45 eur súd ich nepriznal, nakoľko sa jedná o budúce úkony, ktoré súdny exekútor ešte neuskutočnil. Z rovnakého dôvodu nepriznal náhradu za stratu času za konečné vyúčtovanie a vrátenie poverenia vo výške 1,32 eur. V ostatných častiach sa súd s predloženou špecifikáciu stotožnil a priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 21,55 eur a náhradu za stratu času vo výške 1,96 eur, poplatky vo výške 0,75 eura.
24. Súd teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu výške 53,12 eur za úkony exekučnej činnosti, hotové výdavky vo výške 22,30 eur, náhradu za stratu času za osobné doručovanie písomností vo výške 1,96 eur, 20% DPH vo výške 15,48 eur - spolu 92,86 eur, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného, postupujúc v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
25. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
26. Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania.
29. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako je to pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.