Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/60/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného I. G., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a/ , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.03.2019, č.k. -1216, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného I. G., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného I. G. za vinného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a/ , na tom skutkovom základe, že

ako vodič slovenského autodopravcu s názvom JoPa Trade, s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/ B, IČO: 45264392, vystupujúci klamlivo pod menom A. Z., sa dostavil dňa 14.03.2012 v čase od 16,30 hod. do 17,00 hod. do objektu spoločnosti DHL Solutions s.r.o. v obci Jirny, Poděbradská 603, okr. Praha - východ, Česká republika s nákladným vozidlom zn. DAF s EČV: BA XXX PG a návesom s EČV: BA XXX YY a prevzal k preprave 5.940 kusov krabíc s tovarom spoločnosti LEGO Trading, s.r.o, so sídlom Praha 3, U Nákladového nádraží 3265/10, IČO: 25093762, ktoré mal prepraviť a vyložiť u odberateľa Tesco ProLogis Park A 507 Galanta - Gáň, avšak predmetný tovar do miesta určenia v rozpore s prísľubom nepriviezol, ale s týmto naložil doposiaľ nezisteným spôsobom, čím spôsobil poškodenej spoločnosti LEGO Production s.r.o., so sídlom Kladno, Jutská 2779, Česká republika, IČO: 26128209, škodu vo výške 257.443,- Eur (6.336.949,- CZK).

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa s použitím , , , nezistiac poľahčujúcu okolnosť, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa písmeno m/ , postupom podľa nepodmienečný súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov.

Podľa písmeno b/ obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa odsek l mu uložil ochranný dohľad na 2 roky.

Podľa zrušil výrok o treste mu uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 25.07.2016, sp.zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21.09.2017, sp.zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa poškodenú spoločnosť LEGO Production, s.r.o. so sídlom Kladno, Jutská 2779, Česká republika, IČO: 26128209 s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, napádajúc ho vo výrokoch o vine, treste a ochrannom dohľade, podal odvolanie obžalovaný vlastným písomným podaním i písomným podaním jeho (pôvodnej) obhajkyne. Vo vlastnom písomnom zdôvodnení odvolania namietal, že žalovaného konania sa mal dopustiť ako vodič slovenského autodopravou JoPa Trade, s.r.o., z čoho je zrejmé, že vykonával prácu a mohol vykonávať prácu a používať nákladné motorové vozidlo výlučne na základe zadania autodopravou a nemal teda možnosť svojvoľne nakladať s nákladným motorovým vozidlom, takto mohol konať výlučne na zadanie majiteľa vozidla, inak by sa predsa dopustil trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, čo však v danej veci preukázané nebolo. Svedok F. sa vyjadril, že s predmetnou vecou, ktorá mu je kladená za vinu, nemá nič spoločné, teda je zrejmé, že nekonal úmyselne, v úmysle niekoho uviesť do omylu alebo využiť niečí omyl a rovnako sa ani týmto konaním na úkor seba neobohatil. Ďalej poukázal na výpoveď svedka N., ktorý v inom konaní vedenom Okresným súdom v Trnave, avšak súvisiacom s danou vecou, uviedol, že ho (obžalovaného) nepozná, v predmetnom konaní však už vypovedal, že ho pozná a že sa mal dopustiť konania kladeného mu za vinu. Týmito rozporuplnými vyjadreniami svedka N. sa súd I. stupňa nezaoberal a nie je zrejmé, na základe čoho posúdil vyjadrenia menovaného svedka v tomto konaní za pravdivé. Namietal, že žalovaným konaním mal spôsobiť škodu v sume 257 443 eur, a to prevzatím k preprave 5 940 kusov krabíc s tovarom spoločnosti LEGO Trading, s.r.o. V takom prípade jedna krabica tovaru mala mať hodnotu v priemere cca 43,34 eur. Skutočná hodnota tovarov v danej veci sa však pohybuje v rozpätí cca 6 - 7 eur, čo v prípade vyššej hodnoty v sume 7 eur predstavuje spôsobenú škodu vo výške 41 580 eur. Súd I. stupňa sa s výškou škody rovnako žiadnym spôsobom nezaoberal, neskúmal hodnotu tovaru, pritom stačilo prezrieť webovú stránku uvedenej spoločnosti, kde je hodnota tovarov ako predajná cena deklarovaná vo výškach 6 - 7 eur za kus. Nie je teda zrejmé, na akom základe súd dospel k výške spôsobenej škody, pričom v prípade skúmania skutočne spôsobenej škody má jej výška podstatný vplyv aj na právnu kvalifikáciu skutku. Teda minimálne s poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby na jeho základe mohol byť vyslovený jednoznačný a nespochybniteľný záver, že sa dopustil úmyselného trestného činu a že týmto konaním mal spôsobiť škodu vo výške 257 443 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, čím je preukázané konanie jeho osoby, ktoré bolo kvalifikované ako spáchanie trestného činu kladeného mu za vinu napadnutým rozsudkom, najmä čo sa týka jeho úmyslu dopustiť sa takéhoto konania a výšky spôsobenej škody. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu.

V dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Vladimíry Mituchovičovej) hodnotil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako zmätočný, nesprávny a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní a závery v odôvodnení rozsudku ako úplne nezmyselné a právny názor za zle posúdený vzhľadom k vykonanému dokazovaniu. Vinu od začiatku popiera, priznal iba, že bol vyslaný ako vodič pánom A. a následne kamión odovzdal na čerpacej stanici v Bratislave, za čo dostal odmenu. Svedok F. uviedol, že vodiči nemali vedomosť o podvodných prepravách. Svedok N. uviedol, že ho pozná, že bol členom organizovanej skupiny ako vodič, ktorú viedol F., avšak o konkrétnej preprave Lega nemal žiadnu vedomosť, avšak v inom trestnom konaní (v zmysle už vyššie uvedeného) na súde uviedol, že ho nepozná. Má za to, že svedok N. v tomto konaní vypovedal účelovo, aby sám sebe zaistil lepšiu pozíciu a nižší trest, pretože bol už v minulosti, ako aj v súčasnosti je, trestne stíhaný a zároveň bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto názoru, že svedok N. vo svojej výpovedi klamal, jeho výpoveď bola urobená len účelovo a preto je ako svedok nedôveryhodný. Taktiež sa nestotožňuje so záverom súdu, že spôsobil poškodenej spoločnosti škodu vo výške 257 443 eur, pretože výška škody nebola v konaní preukázaná a poškodená spoločnosť si do skončenia prípravného konania škodu ani nevyčíslila. Vychádzajúc z hodnoty jednej krabice predmetného lega podľa zistení z internetu mohla byť spôsobená škoda maximálne vo výške 33 264 eur, pretože v tom čase (v roku 2012) bola hodnota jednej krabice lega 5,60 eur. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnú rozsudok oslobodil ho spod obžaloby.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného - po viacerých jeho skorších zmarených termínoch, s dôsledku vyhýbaniu sa obžalovaného súdnemu pojednávaniu a nemožnosti zabezpečenia jeho prítomnosti na verejnom zasadnutí (ktorého účasť bez jeho súhlasu, ktorý obžalovaný nedal, bola nevyhnutná) a po neúspešnom vyčerpaní zákonných prostriedkov daných na zabezpečenie prítomnosti obžalovaného na verejnom zasadnutí (predvolanie, predvedenie, príkaz na zatknutie) - vykonal odvolací súd v neprítomnosti obžalovaného, aplikujúc ustanovenie s poukazom na o konaní proti ušlému.

Obhajca nevybočujúc z rámca dôvodov písomných odôvodnení odvolania obžalovaného, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra, nezistiac pochybenia súdu I. stupňa, ktoré by boli obžalovanému na prospech, navrhol odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle , , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním dotknutých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd primárne konštatuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie podľa , vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s , pričom aj svoje úvahy pri hodnotení dôkazov v zásade vecne a logicky zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle , na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje ako na správne bez potreby doplnenia alebo opakovania v ňom uvedenej argumentácie. V trestnom procese sa tiež nedopustil takých procesných chýb, ktoré by atakovali právo na obhajobu obžalovaného alebo jeho právo na spravodlivý súdny proces.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného len zdôrazňuje, že súhrn dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom vytvoril dostatočne presvedčivý podklad pre záver o absencii dôvodných pochybností v otázkach, že žalovaný skutok sa stal, tento je trestným činom v zmysle obžaloby i napadnutého rozsudku z pohľadu všetkých aplikovaných znakov skutkovej podstaty súdeného obzvlášť závažného zločinu a že tohto sa dopustil úmyselne obžalovaný.

Jeho obrana založená na tvrdení, že hoci vykonal inkriminovanú kamiónovú prepravu z Bratislavy do obce Jirny v Českej republike a napäť už s naloženým tovarom, bez vedomosti o tom, že sa týmto účastní na podvodnom konaní, bola dôkazne vyvrátená.

Jeho tvrdenie, že mal byť zamestnancom spoločnosti JoPa Trade s.r.o. (ktorá reagovala na ponuku zákazky na vykonanie prepravy tovaru prostredníctvom nestotožnenej osoby vystupujúcej pod priezviskom „A.“) a teda konal v zmysle pokynu zamestnávateľa, bolo preukázané ako klamlivé. Preukázané bolo, že v inkriminovanom čase bol nezamestnaný (nebol ani živnostník a ani v akomkoľvek pracovnoprávnom vzťahu evidovanom Sociálnou poisťovňou. Samotná spoločnosť JoPa Trade bola spoločnosťou fakticky nevykonávajúcou akúkoľvek podnikateľskú činnosť, keď jediný konateľ tejto spoločnosti (v zmysle zápisu v obchodnom registri) svedok M. A. sám nevedel vysvetliť dôvod jeho zápisu ako konateľa v takejto spoločnosti, jeho vzťah k tejto spoločnosti zaprel, uvádzajúc domnienku, že mohli byť pre zápis do obchodného registra zneužité jeho osobné údaje v dôsledku v minulosti strateného dokladu totožnosti. Ani obžalovaný pritom nepotvrdil, že by malo ísť u tohto svedka o toho pána A., na žiadosť ktorého prepravu vykonal.

Sám obžalovaný sa v prípravnom konaní (keď na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať) vyjadril v zmysle, že za účelom vykonania inkriminovanej prepravy ho oslovil „nejaký pán A.“, ku ktorému nemal akýkoľvek vzťah a ktorého ani nevedel bližšie (okrem priezviska) identifikovať.

Pokiaľ ide o skutkovo ustálenú skutočnosť, že obžalovaný konal „ako vodič slovenského autodopravcu s názvom JoPa Trade s.r.o. ...“, túto je nevyhnutné v svetle vykonaného dokazovania rozumieť tým spôsobom, že obžalovaný sa v inkriminovanom sklade za takúto osobu vydával (nie, že ňou bol).

Skutočnosť, že práve obžalovaný sa nachádzal v inkriminovanom sklade bola preukázané obrazovými (kamerovými) záznamami z daného skladu a antropologickým znaleckým posudkom, ktorým bol bez pochybností obžalovaný stotožnený s osobou vodiča predmetného kamióna. V tejto súvislosti je namieste zdôrazniť, že daná trestná vec bola v súlade s postupom predpokladaným odovzdaná orgánmi Českej republiky orgánom Slovenskej republiky, ktoré ju prevzali a časť dôkazov zabezpečených v štádiu trestného konania v Českej republike je zákonná a procesne použiteľná aj v následnom trestnom procese v Slovenskej republike (teda aj antropologický znalecký posudok KEÚ Českej republiky).

Z listinných dôkazov (najmä medzinárodný nákladný list, objednávka prepravy), i svedeckých výpovedí (najmä A. N.), vyplýva, že za autodopravcu na vykonanie prepravy sa v systéme elektronickej zákazky na vykonanie prepravy prihlásil „nejaký p. A.“, ktorý oznámil ako vodiča prepravy „A. Z..“ Osobe ako vodičovi s týmto menom a priezviskom bol odovzdaný tovar pracovníkmi skladu, pričom z popisu mechanizmu vydávania tovaru zo skladu relevantnými svedkami (najmä L.. M. O.) bolo vyvrátené obžalovaným uvádzané tvrdenie, že v danom sklade sa predstavil svojím pravým menom a že identifikáciu dokladom totožnosti od neho nikto nežiadal. Tovar totiž mohol byť vydaný len osobe, ktorá sa dokladom totožnosti preukázala ako osoba uvedená ako vodič na objednávke prepravy, a to bol A. Z. (nie I. G.). Len marginálne, pokiaľ aj bola stotožnená osoba s identickým menom a priezviskom, svedok A. Z. vypočutý na hlavnom pojednávaní ako svedok nepotvrdil akúkoľvek súvislosť s posudzovanou trestnou činnosťou, resp. ani len vlastný vzťah ku kamiónovej preprave a takáto súvislosť ani z iných dôkazov nevyplynula.

Popri vyššie uvedenom, pokiaľ obžalovaný potvrdil, že cestu kamiónom (majúc na zreteli ťahač s evidenčným číslom N a náves s evidenčným číslom N vykonal v podstate súvisle po diaľnici vedúcej z Bratislavy do Prahy, so zjazdom z diaľnice na obec Jirny, záznamy z mýtnych systémov Slovenskej i Českej republiky vyvracajú, že kamión z vyššie uvedenými evidenčnými číslami sa po tejto diaľnici v rozhodnom čase pohyboval. Súčasne oprávnení užívatelia vozidiel, ktorým legálne uvedené evidenčné čísla boli pridelené a aj reálne s vozidlami disponovali v čase žalovaného skutku - spoločnosť Quesheng s.r.o. (ťahač) a Bray s.r.o. (náves) vyvrátili, že by týmito vozidlami bola v rozhodnom čase vykonávaná jazda po vyššie uvedenej diaľnici, čo plne korešponduje so zisteniami z mýtnych systémov.

Z uvedeného vyplýva, že jazdu po diaľnici obžalovaný nevyhnutne musel vykonať na kamióne s inými evidenčnými číslami (ťahača a návesu) než ktorými bol opatrený kamión, ktorým sa dostavil do skladu v obci Jirny (v rámci nakládky inkriminovaného tovaru). Nevyhnutne preto počas jazdy týmto kamiónom muselo dôjsť k výmene evidenčných čísiel na kamióne, ktorý viedol obžalovaný (fakt, že ho viedol on, ani sám nespochybňoval), a to na úseku cesty medzi poslednou mýtnou bránou (kde naposledy bolo vozidlo evidované príslušnou mýtnou bránou) a samotným skladom v obci Jirny (kde už podľa kamerových záznamov aj listinných dôkazov z predmetného skladu kamión disponoval evidenčnými číslami aj skutkovo ustálenými a tými, ktoré boli prepravcom (nestotožnenou osobou vystupujúcou pod priezviskom A.) v objednávke uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prijatie pravdivosti obhajobnej verzie obžalovaného o tom, že v skutočnosti nevedel, že sa podieľa na podvodnom pokonaní v súvislosti s popisovanou prepravou tovaru by znamenalo súčasne prijatie ako logického toho záveru, že obžalovaný si počas jazdy kamiónom z Bratislavy do obce Jirny a naspäť nevšimol, a to až v dvoch prípadoch (na ceste tam i naspäť), že mu medzi skladom v obci Jirny a príjazdom na diaľnicu (resp. prvú mýtnu bránu na nej umiestnenú) iná osoba vymenila evidenčné čísla na ťahači i návese. Uvedenú myšlienkovú konštrukcia však odvolací súd hodnotí ako nelogickú, až absurdnú, a preto ju neprijíma.

Priamy vzťah k naplneniu (i) subjektívnej stránky (v danom prípade úmyselné zavinenie) ako obligatórneho znaku žalovaného trestného činu obžalovaným má okrem vyššie uvedeného aj dôkazne preukázaná spojitosť medzi obžalovaným a spoločnosťou Evea s.r.o.

Práve spoločnosť Evea totiž bola evidovaná ako vlastník ťahača s evidenčným číslom N krátkodobo od 12.03 do 27.03.2012, avšak spadajúc práve do obdobia spáchania žalovaného skutku (14.03.2012).

Ťahač s uvedeným evidenčným číslom bol pritom prostredníctvom mýtnych systémov Slovenskej i Českej republiky evidovaný v rozhodnom čase ako jazdiaci práve na relevantnom diaľničnom úseku (z Bratislavy po zjazd na obec Jirny). Na ťahači práve s týmto evidenčným číslom bol obžalovaný policajnými orgánmi Českej republiky kontrolovaný ako vodič v období po inkriminovanom skutku v súvislosti s podozrením s iným podvodným konaním než je posudzované v tejto trestnej veci.

Svedkyňa D. A., v obchodnom registri v rozhodnom čase zapísaná ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti Evea pritom sama seba usvedčila, že bola tzv. „bielym koňom“ v tejto spoločnosti, keď za danú spoločnosť akúkoľvek podnikateľskú činnosť nevykonávala, nevie o predmetnom ťahači evidovanom na túto spoločnosť a usvedčila práve obžalovaného ako sprostredkovateľa prevodu uvedenej spoločnosti na jej osobu (od svedka H. G.) a s uvedeným prevodom súhlasila len pre nepatrnú odmenu, ktorú za taký prevod (po podpise „nejakých papierov“ u notára) obdržala od obžalovaného v sume 200 eur. Sama tak potvrdila len formálnosť svojho postavenia ako spoločníka a konateľa uvedenej obchodnej spoločnosti a aktivitu obžalovaného pri jej prevode.

Uvedené skutočnosti tak v súhrnne usvedčujú obžalovaného z toho, že po diaľnici v rozhodnom čase viedol ťahač práve s evidenčným číslom N ktoré je inak legálne evidenčne pridelené ťahaču, ktorý vlastnícky patril v danom čase spoločnosti Evea (ktorého spoločníčkou a konateľkou bola svedkyňa D. A., ktorej takúto pozíciu zabezpečil formálne práve obžalovaný).

Navyše obžalovaný i vlastnou obhajobnou verziou sám seba usvedčil minimálne v tom rozsahu, že prepravu, ktorú vykonával, nevykonal v súlade s vlastnými povinnosťami vodiča vyplývajúcimi z medzinárodného nákladného listu, ktorý prijal v predmetnom sklade a z ktorého jednoznačne vyplynulo miesto vykládky v logistickom parku v Galante, keď kamión s tovarom v rozpore s tým podľa jeho tvrdení odovzdal v Bratislave na benzínovej pumpe osobe, ktorú ani sám nevedel identifikovať (nejakému pánovi A.).

Z uvedených skutočností tak vyplýva dostatočne presvedčivý záver o zavinení obžalovaného (vo forme priameho úmyslu) dopustiť sa žalovaného trestného činu, ako toho znaku žalovaného trestného činu, ktorý vo svojej obhajobnej obrane spochybňoval.

I keď z vykonaného dokazovania vyplývajú silné indície, že na žalovanom skutku sa obžalovaný nepodieľal sám, i dostatočne sofistikované úkony zjavne smerujúce k sťaženiu objasnenia podvodného konania a odhalenia jeho páchateľov, s konečným cieľom obohatenia sa podvodne vylákaným tovarom predstierajúc jeho riadnu prepravu na miesto určenia, namieste je zdôrazniť zásadu akuzačného procesu, podľa ktorej súd rozhoduje na podklade obžaloby (eventuálne návrhu na schválenie dohody o vine a treste) len o skutku obžaloby (resp. návrhu) a len vo vzťahu k obvinenému, teda fakt neodhalenia i ďalších osôb účastných na žalovanom skutku nič nemení na plnej trestnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný trestný čin.

Pokiaľ sa obžalovaný v odvolacích námietkach ako na podstatné a nesprávne vyhodnotené dôkazy zameral na výpovede svedkov F. F. a O. N., domáhajúc sa vyhodnotenia ich výpovedí v jeho prospech (u svedka F.), resp. namietajúc nehodnovernosť svedka N., odvolací súd zdôrazňuje, že význam uvedených svedkov z pohľadu celkového objemu i kvality vykonaných dôkazov je len periférny (sekundárny) z dôvodu, že ani jeden z týchto svedkov nevypovedal o akýchkoľvek súvislostiach so žalovaným trestným činom. Uvedení svedkovia, ako osoby v iných trestných veciach odsúdené pre obdobnú trestnú činnosť ako je posudzovaná, sa obsahom svojich výpovedí vyjadrovali k iným prípadom tzv. „podvodnej kamiónovej prepravy“, resp. k tomu, či v súvislosti s ňou majú poznatky aj o obžalovanom ako osobe sa na nej podieľajúcej, avšak k objasneniu samotného skutku obžaloby v tejto trestnej veci nevypovedali o akýchkoľvek relevantných skutočnostiach.

Výpoveď svedka F. o tom, že vodiči v obdobných prípadoch nemuseli nevyhnutne vedieť, že sa podieľajú v súvislosti s prepravou tovaru na podvodnom konaní (keď na druhej strane ani nevylúčil, že takú vedomosť mať mohli), resp. výpoveď svedka N. o tom, že obžalovaného v minulosti poznal ako vodiča vedome sa účastného na iných prípadoch tzv. „fantómovej prepravy“, tak zo žalovaného

skutku priamo obžalovaného neusvedčujú, keď len dotvorili obsahom výpovedí celkový obraz motivácie a konkrétnych spôsobov kriminálneho podvodného konania využívaného v typovo obdobnej trestnej činnosti.

Pri namietaní hodnovernosti svedka N. (zdôrazňujúc, že v tejto veci uvádzal, že obžalovaného pozná, hoci v inej trestnej veci to svedok zapieral), odvolací súd len marginálne pripomína obžalovanému, že počas jeho trestného stíhania - v časti ktorého bol i vo výkone trestu odňatia slobody (v dôsledku prechádzajúceho odsúdenia) a vykonával trest v identickom ústave ako svedok N. - bol usvedčený aj z konkrétnej snahy ovplyvňovať svedka N. o tom, ako má v jeho prospech ako svedok vypovedať v tejto trestnej veci, a to nie len výpoveďou samotného svedka N. ale i záznamami konkrétneho ústavu na výkon trestu o zaistení tzv. „motákov“ a ich vyšetrovaní, pričom konkrétna (i spisovo zaistená) listina s textom obžalovaného adresovaná svedkovi N. je obsahom dostatočne jasná v jeho motivácii pre ovplyvnenie svedka N. a svedčí i o tom, že ide o osoby, ktoré sa navzájom poznajú.

Napokon k odvolacej námietke obžalovaného proti spôsobu určenia výšky škody, aj skutkovo ustálenej vo výroku o vine napadnutého rozsudku (jeho tzv. skutkovej vete) odvolací súd zdôrazňuje, že skutkovo ustálená škoda bola určená na podklade listinných dôkazov, kde primárne odvolací súd poukazuje na faktúru spoločnosti Lego Trading s.r.o. vystavenú pre spoločnosť Tesco, z ktorej vyplýva, že spoločnosť Lego Trading s.r.o. (v mene poškodenej spoločnosti Lego Production s.r.o., na podklade ich zmluvného vzťahu) fakturovala za právajúceho kúpnu cenu za predmetný tovar, ktorý bol obžalovaným podvodne vylákaný z predmetného skladu a ktorý sa kupujúcemu (spoločnosti Tesco) do dispozičnej sféry už nedostal, a to v peňažnej sume 257 442,56 eur.

Takto skutkovo ustálená škoda preto vyjadruje peňažnú sumu, ktorú by poškodená spoločnosť (ako predávajúci) obdržala od kupujúceho (Tesco) v prípade, že by preprava tovaru bola vykonaná v súlade s medzi týmito zmluvnými stranami dohodnutým spôsobom, teda za predpokladu, že by k podvodnému konaniu zo strany obžalovaného (ktorý predmetný tovar podvodne vylákal zo skladu a disponoval s ním spôsobom, že sa kupujúcemu do dispozičnej sféry nedostal) nedošlo, čím je vyjadrená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním obžalovaného a takto vzniknutou škodou na strane poškodeného.

Odvolací súd preto obžalovaným uvádzaný spôsob správneho výpočtu škody len poukazom na internetovo zistené ceny daného tovaru neakceptoval.

Na podklade uvedeného i vo svojej podstate správnych úvah formulovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, vina obžalovaného skutkovo i právne v zmysle napadnutého rozsudku dôkazne preukázaná bola.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov súd I. stupňa nepochybil spôsobom, ktorý by bol v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že len z podnetu odvolania obžalovaného nie je oprávnený v odvolacom konaní zvrátiť akýmkoľvek spôsobom napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného (zásada zákazu reformatio in peius).

Z uvedeného dôvodu len vytýka súdu I. stupňa, bez odrazu zistených pochybení do výroku odvolacieho rozhodnutia, že v posudzovanom prípade súd I. stupňa odsudzujúc obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin (pre ktorý je stanovená v základná trestná sadzby odňatia slobody 10 až 15 rokov) nereagoval pri ukladaní trestu na fakt, že obžalovaného odsudzoval pre opakovaný obzvlášť závažný zločin, keď už v minulosti bol odsúdený za trestný čin, ktorý v ponímaní aktuálne účinného má charakter (z pohľadu trestnej sadzby 10 až 15 rokov odňatia slobody) obzvlášť závažného zločinu (ide o doposiaľ nezahladené odsúdenie vo veci vedenej Krajským súdom v Nitre pod sp.zn. - bod 3/ registra trestov, pre pokus trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa a k alinea druhá, písmeno b/ v znení účinnom v čase spáchania skutku).

Uvedený fakt v posudzovanej trestnej veci odôvodňoval sprísnenie (zvýšenie) dolnej hranice základnej trestnej sadzby o dve tretiny podľa a súčasne nebol dôvodom pre neprihliadanie na túto skutočnosť s odkazom na (ako to učinil súd I.

stupňa) z dôvodu súčasného použitia tzv. asperačnej zásady podľa , ktoré predpokladá, že súčasné použitie týchto ustanovení (v danom prípade a ) by bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Súd I. stupňa totiž zjavne neukladal obžalovanému trest v tej časti trestnej sadzby, ktorá ako sprísnená vznikla v dôsledku použitia asperačnej zásady (v danom prípade nad 15 až do 20 rokov odňatia slobody), preto ani nemohol dospieť obhájiteľne k záveru, že by súčasné použitie a bolo pre obžalovaného neprimerane prísne z pohľadu .

Opačný prístup k výkladu uvedených zákonných ustanovení by znamenal pripustenie stavu, kedy použitie asperačnej zásady by bolo v konečnom dôsledku v prospech páchateľa, pretože by eliminoval sprísnenie dolnej hranice trestnej sadzby, čo je však v rozpore s účelom asperačnej zásady, ktorá naopak vyjadruje potrebu prísnejšieho postihu páchateľov vo viacčinnom súbehu páchajúcich viac trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom.

V posudzovanom prípade, postupná aplikácia v poradí a následne mala viesť súd I. stupňa k určeniu obžalovanému trestnej sadzby v rozpätí 13 rokov a 4 mesiace až 20 rokov odňatia slobody.

Trest, ktorý súd I. stupňa obžalovanému uložil, tak fakticky je trestom uloženým pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd nezistil akékoľvek dôvody pre mimoriadne zmiernenie trestu obžalovanému v zmysle , berúc na zreteľ, že v danom prípade obžalovanému ukladaný súhrnný trest je pre obžalovaného nie len trestom za posudzovaný obzvlášť závažný zločin, ale aj s ním vo viacčinnom súbehu skôr spáchaný zločin obdobnej povahy, na podklade odsúdenia uvedenom i vo výroku o treste napadnutého rozsudku.

Podklad pre úvahy o možnom miernejšom trestaní obžalovaného nedáva ani jeho mnohopočetná recidíva z minulosti (5 kolízií s v zmysle odpisu registra trestov), vrátane už skoršieho (aj vyššie uvádzaného) odsúdenia pre trestnú činnosť aktuálne majúcu charakter obzvlášť závažného zločinu.

Napokon podklad pre také úvahy nevytvoril ani sám obžalovaný postojom k žalovanému trestnému činu i jeho posudzovanému trestnému stíhaniu, keď tomuto sa v odvolacom konaní úmyselne vyhýbal.

Trest mu uložený súdom I. stupňa z pohľadu druhu, výmery aj zaradenia pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa písmeno b/ tak je trestom zákonným, berúc na zreteľ povinnosť odvolacieho súdu rešpektovať zásadu zákazu zmeny k horšiemu.

Svoj zákonný podklad má i výrok napadnutého rozsudku o ochrannom dohľade v zmysle , ktorý má v posudzovanom prípade obligatórny charakter, keď súd I. stupňa len opomenul citovať vo výroku aj ustanovenie .

Do adhézneho výroku, ktorým súd I. stupňa odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa , odvolací nebol oprávnený zasahovať, pretože tento výrok nebol napadnutý odvolaním v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ súd I. stupňa formálne pochybil vo výroku o treste, uvádzajúc, že ide o trest nie len súhrnný, ale aj úhrnný, čo nezodpovedá , ktorý upravuje pojem úhrnný trest (predmetom posudzovaného trestného konania bol jeden skutok právne posúdený ako jeden trestný čin), resp. neuviedol citáciu vo výroku o ochrannom dohľade, odvolací súd uvedené pochybenia hodnotil ako nemajúce vplyv na vecnú (obsahovú) správnosť uvedených výrokov napadnutého rozsudku, preto nepristúpil k ich korekcii (formou ich zrušenia a nového rozhodovania v daných otázkach), ktorý postup by pôsobil nenáležite formálne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného proti napadnutému rozsudku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.