Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-188-2019.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/188/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 24/3911, IČO: 50 496 166, zastúpeného splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 3911/24, IČO: 36 864 455 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Q. - P. L., R. M.. X/A, zaplatenie sumy 1.356,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/19/2019-92 zo dňa 25. júna 2019, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 25C/19/2019-92 zo dňa 25.06.2019 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.356,70 eur spolu s 5%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.356,70 eur od 22.11.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.356,70 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 16.02.2018 v Žiline došlo k dopravnej nehode, ktorou dopravnou nehodou bolo poškodené osobné motorové vozidlo Volkswagen CC EČV: 3Ah7749, ktorého držiteľom bola spoločnosť MSTS Company, s.r.o. Z dôvodu poškodenia uvedeného motorového vozidla (opravy) bol poškodený nútený užívať prenajaté náhradné motorové vozidlo žalobcu, za ktoré si vyúčtoval sumu 1.968 eur bez DPH. Z uvedenej sumy žalovaný po šetrení poistnej udalosti uhradil za prenájom motorového vozidla len čiastku v dĺžke 16 dní, krátenú na sumu 611,30 eur. Poškodený následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca si tak uplatňoval u žalovaného zostatok nájmu (škody) vo vyčíslenej sume vo faktúre. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu namietajúc platnosť nájomného započítania a teda považujúc zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Zastával názor, že poškodený nebol nútený náhradné motorové vozidlo užívať vo fakturovanej dĺžke. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení pri prevádzke motorového vozidla, ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“, § 442 ods. 1, 3, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o postúpení pohľadávky nepovažoval za neplatnú, pretože sa nejedná o takú pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý nárok vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Takto uzatvorená
platná zmluva o postúpení pohľadávky je jednak dôkazom o postúpení pohľadávky a zároveň dôkazom o vysporiadaní záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného supluje v konkrétnom prípade samotné postúpenie. Podľa súdu na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky je aktívne legitimovanou osobou osoba žalobcu, uplatňujúceho si skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie motorového vozidla podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odkazom na zák. č. 381/2001 Z. z. a na zmluvu o postúpení pohľadávky. Z predložených listín mal preukázané, že oprava motorového vozidla si vyžiadala časový úsek od 19.02.2018 do 19.03.2018, pretože v konaní žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil jeho dĺžku. Výška (67 eur za deň bez DPH) a účelnosť takto dohodnutého nájomného nebola žalovaným kvalifikovane spochybnená pri prenájme vozidla zn. Audi A6. Pokiaľ došlo k poistnej udalosti dňa 16.02.2018 a vozidlo bolo prenajaté 29 dní, spočítajúc denné nájomné (67 eur bez DPH) predstavuje celkové nájomné 1.943 eur, s DPH 2.331,60 eur, spolu s poplatkom 30 eur, celková škoda predstavuje sumu 2.361,60 eur. Z uvedenej sumy žalovaný uhradil len sumu 611,30 eur. Pokiaľ žalovaný krátil plnenie na 16 dní opravy, zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla, žalovaný nezdokladoval zákonnosť a účelnosť takéhoto postupu pri krátení nároku na náhradu škody. Súd preto na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na doplatenie náhrady škody z titulu poistnej udalosti (v nákladoch na zapožičanie motorového vozidla) vo výške 1.356,70 eur, súd mu uplatnený nárok priznal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil škodu riadne a včas, s odkazom na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.11.2018, v ktorom oznámil žalovaný, že ukončil poistné šetrenie dňa 08.11.2018 v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia neuhradil zostatok žalovanej sumy, čím sa dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % odo dňa 24.11.2018 z priznanej sumy až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na úspech žalobcu v spore (§ 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Žalovaný považoval rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Rozsudok je podľa neho výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Mal za to, že súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Podľa neho medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalej žalovaný mal za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Na základe toho poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na uvádzané skutočnosti ako aj znenie § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného za žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Z tejto totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa jeho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci
predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka zjavne absolútne neplatný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok okresného súdu a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, jeho postoj však nemá vecné ani právne opodstatnenie. K údajnej ústavnej nekonformnosti napadnutého rozsudku uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa žalobcu nie je možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Možno teda jednoznačne konštatovať, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie žalobca považoval argumentáciu žalovaného za zmätočnú a zavádzajúcu. Uviedol, že v záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok - na strane poškodeného k povinnosti splniť mu nájomné za prenájom vozidla a na jeho strane (žalobcu) povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú pohľadávku - tak on a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok. Teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu jeho pohľadávky z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči nemu na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním, nakoľko v zmysle voľnej dispozície účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Podotkol, že zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent plnenia. Ak na vznik jeho aktívnej vecnej legitimácie žalovanému „chýba“ fakticky presun finančných prostriedkov poškodeného do jeho dispozičnej sféry, toto on v celom rozsahu považuje za nelogické a rozporné so zákonom ako i zásadami civilného práva. Argumentáciu žalovaného nemožno podľa žalobu považovať za správnu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou súdov. V tejto súvislosti označil súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. Mal za to, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom práva. Podľa žalobcu nemožno sa stotožniť ani s tvrdeniami o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu neexistencie, keďže išlo o budúcu a identifikovateľnú pohľadávku, ktorej postúpenie je možné. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 55/2019 zo dňa 25.07.2019 a sp. zn. 9Co 300/2018 zo dňa 30.05.2019. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 5. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 16.02.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen passat CC EVČ: 3Ah7749, ktorého držiteľom v čase škodovej udalosti bola spoločnosť MSTS Company, s.r.o., so sídlom Petřovická č. 386/7, Lhotka, Ostrava (poškodený). Na danom vozidle bola škoda spôsobená motorovým vozidlom SCANIA, EČV:
MI281DO, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Daná skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Taktiež nebolo sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo AUDI A6, EČV: ZA144EX na základe zmluvy o nájme č. 22/2018 zo dňa 19.02.2018 uzavretej so žalobcom ako prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018040 zo dňa 19.03.2018, na celkovú sumu 1.968 eur bez DPH (67 eur/deň od 19.02.2018 do 19.03.2018). Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 1.968 eur z titulu nároku poškodeného voči poisťovni (žalovanému) podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady za nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.02.2018 na vozidle Volkswagen Passat CC, EVČ: 3Ah7749. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.968 eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 2018040 vystavenej Náhradným vozidlom (žalobca) ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla AUDI A6 EČV: ZA144EX (poškodenému). Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. (žalobca) si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 19.03.2018 poškodený v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému, že dňa 19.03.2018 postúpil svoju pohľadávku voči nemu spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9565454991 zo dňa 16.02.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 1.968 eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina (žalobca). Žalobca listom zo dňa 21.03.2018 si uplatnil voči žalovanému náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Opätovne žalobca výzvou zo dňa 16.10.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky vo výške 1.968 eur bez DPH. Listom zo dňa 09.11.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 06.11.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom) je zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 16 dní (zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla). Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného bola upravená na 41,60 eur bez DPH/deň. Vzhľadom na uvedené poukázal žalovaný dňa 09.11.2018 na účet žalobcu sumu vo výške 611,30 eur (č.l. 28 spisu).
6. Na základe uvedeného skutkového stavu súd žalobcovi uplatňujúcemu si doplatenie náhrady škody z titulu poistnej udalosti (v nákladoch za zapožičanie motorového vozidla) nárok priznal, majúc za to, že sa nejedná o takú pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka, uzatvorená platná zmluva o postúpení pohľadávky je jednak dôkazom o postúpení pohľadávky a zároveň dôkazom o vysporiadaní záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom s tým, že úhradu nájomného supluje v konkrétnom prípade samotné postúpenie. Podľa súdu žalovaný krátením plnenia nezdokladoval zákonnosť a účelnosť takéhoto postupu.
7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré týkajú procesných podmienok.
8. Žalovaný v odvolaní v prvom rade považoval rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, ktorý trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.
9. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
10. Odvolaciu námietku žalovaného o arbitrárnosti, nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia vyhodnotil v zmysle vyššie uvedeného odvolací súd ako neopodstatnenú, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne odôvodnené rozhodnutie.
11. Druhou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že sa súd nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Podľa neho poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu čo predstavuje podľa neho faktúra a nemohol preto poškodený platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom. Poškodený pred postúpením žalobcovi pohľadávku z faktúry neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Okrem toho žalovaný v odvolaní namietal, že k úhrade faktúry v logických súvislostiach nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Z predloženej zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej legitimácii žalobcu v prejednávanej veci a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Táto legitimácia vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobila na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. 22/2018 z 19.02.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
13. Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.356,70 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.356,70 eur od 22.11.2018 do zaplatenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).