Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-83-2019.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04 355 211, so sídlom Náměstí T.G.Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Majernikova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: R. N., Y.. XX.XX. XXXX, E. A. XXXX/XX, R., o zaplatenie 100,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100,- EUR od 22.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 12,- EUR z a m i e t a.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 68 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100,- EUR od 22.12.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12,- EUR. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 475860 zo dňa 23.11.2015 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 100,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 121,- EUR, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 475860 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 21,- EUR. Odplatu v sume 21,- EUR, si žalobca neuplatnil. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 14.12.2015. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom
upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa s ňou nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 12,- EUR za zaslané upomienky. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
3. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 11000 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na T.G. Masaryka2392/17, 690 02 Břeclav a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) nevyjadrila.
5. Podľa ust. § 297 písm. b/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
6. Podľa ust. 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b/ CSP a dokazovanie vykonal oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
9. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola formou diaľkovej komunikácie dňa 23.11.2015 uzavretá Smlouva o zápůjčce č. 475860 podľa ust. § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občánský zákonník v znení nesk. predpisov a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelovú peňažnú pôžičku vo výške 100,- EUR, ktorú zaslal žalobca na účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutú pôžičku vrátiť a zaplatiť odmenu 21,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 121,- EUR do 21 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady žalovanej boli tvorené výlučne odmenou vo výške 21,- EUR. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere tvorili všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaná predmetný úver nesplácala riadne a včas, žalobca zaslala žalovanej celkove štyri e-mailové výzvy /upomienky/ na zaplatenie predmetného úveru spolu s príslušenstvom, a to dňa 16.12.2015, 17.12.2015,18.03.2016 a 21.03.2016.
10. Podľa Článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), (ďalej „Nariadenia Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
11. Podľa Článku 6 ods. 1 Nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
12. Podľa Článku 6 ods. 2 Nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
13. Podľa ust. § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. Občánský zákonník v znení nesk. predpisov (ďalej len „zákona č.89/2012 Sb.“), přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.
14. Podľa ust. § 2392 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., při peněžité zápůjčce lze ujednat úroky. Totéž platí o zápůjčce poskytnuté v cenných papírech.
15. Podľa ust. § 419 zákona č. 89/2012 Sb., spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
16. Podľa ust. § 1810 zákona č. 89/2012 Sb., ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy, které se spotřebitelem uzavírá podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé.
17. Podľa ust. § 1 druhá veta zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 23.11.2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzavretá Zmluva o pôžičke (Smlouva o zápůjčce č. 479455), na základe ktorej žalobca poukázal žalovanej dňa 23.11.2015 na jej bankový účet peňažné prostriedky vo výške 100,- EUR a žalovaná sa zaviazala tieto vrátiť spolu s úrokom vo výške 21,- EUR, teda v celkovej výške 121,- EUR v lehote do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občánský zákonník v znení nesk. predpisov a zákonom č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů. Z uvedeného vyplýva, že predmetnú zmluvu v súlade s čl. 3 a 6 Nariadenia Rím I súd musel posúdiť podľa citovaných právnych predpisov Českej republiky. Je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 1810 zákona č. 89/2012 Sb. a žalovaná má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa (§ 419 zákona č. 89/2012 Sb.). Žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovanej dňa 23.11.2015 poskytol peňažné prostriedky vo výške 100,- EUR ako spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 145/2010 Sb. Žalovaná v lehote splatnosti ani ku dňu rozhodovania súdu nič nezaplatila. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pretože žalovaná nevyužila svoje právo a k veci sa nevyjadrila, resp. skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatňuje len zaplatenie istiny bez dohodnutej odplaty vo výške 21,- EUR, súd platnosť dojednania odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver neskúmal. S poukazom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti istiny vo výške 100,- EUR.
19. Podľa ust. § 1968 zákona č. 89/2012 Sb., dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
20. Podľa ust. § 1970 zákona č. 89/2012 Sb., po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
21. Podľa ust. § 2 Nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
22. Žalovaná sa nepochybne dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy uplynutím 30 dní odo dňa vykonávanej kontroly, a to dňom 22.12.2015. Výška úroku sa riadila Nariadením vlády Českej republiky č.180/2013 Sb., účinným od 01.07.2013, ktorým sa dopĺňa ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Sb., tak že výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenou o 8 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Výška repo sadzby ku dňu omeškania predstavovala v zmysle uvedeného nariadenia 0,05%, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov, 8,05% z dlžnej sumy.
23. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podĺa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
25. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- EUR. Súd totiž dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti Všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie je dojednané tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- EUR. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 3,- EUR. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 OZ neplatné.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 100,- EUR s úrokom z omeškania a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- EUR. Súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 84%. Procesný úspech žalovanej je vo výške 12,- EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 16%. Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 68 % (84% - 16%). Preto je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 68%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).