Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoEk-5-2024.pdf
PDF · 75.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88, IČO: 37 961 217, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, o vymoženie zaostalého a bežného výživného a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/32/2009-27 zo dňa 11. júla 2023, v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 5Er/32/2009-49 zo dňa 23. januára 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.02.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2008. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 18.12.2008 doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.02.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 06.04.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 042953*, a to na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/117/2007-32 zo dňa 19.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2007 a vykonateľnosť dňa 12.10.2007 a rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/60/2007-27 zo dňa 25.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2007 a vykonateľnosť dňa 09.05.2007. Súdny exekútor podaním zo dňa 22.02.2023 (č. l. 17) oznámil súdu, že nezistil žiaden majetok povinnej. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol tak, že exekúciu zastavil (výrok I.) a určil, že trovy exekúcie znáša Okresný súd Komárno vo výške 39,83 eura (výrok II.). Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2009 Z. z.“) namietol, že v danom prípade, keďže ide o vymáhanie výživného nemalo dôjsť k zastaveniu exekúcie.
2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
3. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3.1. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
4. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného.
5. Odvolací súd zaberajúc sa nastolenou námietkou považoval za potrebné upriamiť pozornosť oprávneného na skutočnosť, že v danom prípade exekučný súd rozhodoval o zastavení podľa zákona č. 233/1995 Z. z. t. j. podľa Exekučného poriadku, nie podľa zákona zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý na prejednávanú vec nedopadá. Je tomu práve z dôvodu, že v danom prípade nebolo skúmané naplnenie predpokladov pre zastavenie konania podľa zákona č. 233/2019 Z. z.; navyše ak by aj v danom prípade boli naplnené podmienky pre zastavenie konania o zastavení exekúcie, by nerozhodoval súd, ale súdny exekútor, ktorý by vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým by deklaroval zastavenie starej exekúcie ex lege- priamo zo zákona (ktoré v danom prípade vydané súdnym exekútorom nebolo). Od zastavenia exekúcie na podklade niektorého z dôvodu podľa § 57 Exekučného poriadku je potrebné odlíšiť zastavenie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z.
6. V prípade zastavenia podľa uvedeného osobitného zákona dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege priamo zo zákona. Existencia dôvodu pre zastavenie starej exekúcie ex lege podľa uvedeného zákona je ponechaná na zistenie exekútorovi, ktorý na základe tohto zistenia a následného preukázania tohto dôvodu vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa návrhu zákona a deklaruje zastavenie starej exekúcie. V danom prípade, tak ako bolo vyššie zmienené, exekučný súd rozhodoval o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, resp. vzhliadol dôvody k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku t. j. nie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov je možné prijať záver, že ak súd prvej inštancie- exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, neprihliada na zákonné ustanovenia vymedzené v zákone č. 233/2019 Z. z., ktoré sa uplatňujú len v súvislosti so zastavením starej exekúcie ex lege (ktoré nastáva zo zákona).
7. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že povinným je právnická osoba, ktorá nedisponuje žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Nemajetnosť
povinnej vyplynula zo súdnym exekútorom vykonaných lustrácii majetku povinnej (č. l. 17), ktorých výsledkom bolo, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností a nie je evidovaná ani ako vlastník či držiteľ motorového vozidla. Povinná taktiež nemá žiadne finančné prostriedky na jej bankových účtoch. Zároveň bolo zistené, že od počiatku exekúcie nie je evidovaná žiadna úhrada zo strany povinnej resp. nie je evidované žiadne vymoženie povinnej sumy výživného.
8. Odvolací súd uvedenú ťažiskovú odvolaciu argumentáciu oprávneného považoval za nedôvodnú, pretože ako už vyššie uviedol súd prvej inštancie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku aj v prípade pohľadávky na výživnom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že osobitný právny predpis zákon č. 233/2019 Z. z. v § 2 ods. 2 psím. a) zakotvuje ustanovenie, podľa ktorého v prípade pohľadávky na výživnom nemôže dôjsť k zastaveniu exekúcie (má tým na mysli k zastaveniu ex lege nie rozhodnutím súdu podľa § 57 Exekučného poriadku). Zároveň odvolací súd dodáva, že podľa § 233/2019 Z. z. sa má na mysli zastavenie exekúcie ex lege, ktoré však nie je možné, čo však nevylučuje možnosť zastavenia takejto exekúcie rozhodnutím súdu podľa § 57 Exekučného poriadku.
9. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade povinnej, ide o dlhodobý stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2008, súdny exekútor vykonával od začatia exekučného konania lustráciu majetku povinnej, ktorou dospel k negatívnej majetkovej podstate. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinnej dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania a k navyšovaniu trov exekúcie.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, keďže v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedený záver odvolacieho súdu nemohla spochybniť ani námietka oprávneného uvedená v podanom odvolaní a s ktorou sa odvolací súd vyššie vyporiadal, hodnotiac túto ako nedôvodnú. keď túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).