Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-94-2017.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/94/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939 proti žalovanému 1./: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, a proti žalovanému 2./: K. o zaplatenie 1.507,25 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.507,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 08.07.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu doručenú súdu dňa 26.06.2017 vo zvyšku zamieta.
III. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 83,80% trov konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.507,25€ s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: dňa 11.04.2016 došlo k zrážke vlaku R 844 ZSSK s osobným vozidlom Škoda Octavia, EČV: R. v úseku Sládkovičovo - Senec, na železničnom priecestí (v rekonštrukcii). Následkom nehody došlo k poškodeniu železničného koľajového vozidla žalobcu č. 91 56 6 362 016-8 a k prerušeniu premávky vlakov na 419 min. Celá nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou Železnicami SR, Bratislava, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie zo dňa 13.05.2016, č. k. 19833/2016/ÚS ŽSR - SBI BA-8767. Príčinou nehody bolo vojdenie vozidla na rekonštruované železničné priecestie v čase, keď nebolo prístupné pre prechod, bolo uzatvorené pre užívateľov cestnej komunikácie a po traťovej koľaji prichádzal vlak. Nehodu zapríčinil vodič vozidla - žalovaný 2./, ktorý bol poistený u žalovaného 1./. Žalobca nahlásil poistnú udalosť u žalovaného 1./, ktorý hlásenie evidoval dňa 12.04.2016. Žalobca mu po oprave doručil faktúru na sumu 7.967,72 Eur - čo predstavuje náklady na opravu v sume 4908,30 Eur a ušlý zisk v sume 892,41 Eur. Žalovaný 1./ však krátil plnenie o sumu 1.507,25 Eur ako odpočet za zhodnotenie (amortizáciu). Žalobca nesúhlasil s postupom likvidácie poistnej udalosti - a svoje námietky uviedol v liste zo dňa 23.11.2016. Žalobca trvá na doplatení sumy 1.507,25 Eur, nakoľko mu v súvislosti s opravou poškodeného železničného vozidla vznikli náklady na jeho opravu v uplatnenej výške, tieto riadne uhradil a žalovanému 1./ preukázal.
2. K žalobe sa žalovaný 1./ vyjadril nasledovne: z nároku uplatneného žalobcom bola odpočítaná amortizácia materiálu vo výške 1507,25 Eur. Podľa žalovaného 1./ ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, má sa jej prostredníctvom poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej
škode prišiel. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou novej veci iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. Žalovaný 1./ zastáva názor, že vec (dráhové vozidlo) sa vykonanou opravou oproti pôvodnému stavu zhodnotila. V predmetnej právnej veci ide o dráhové vozidlo staré 26 rokov. Posledná periodická prehliadka (v zmysle vykonania rozsiahlejších opráv) bola vykonaná takmer 2 roky pred poistnou udalosťou. Vykonanými opravami, ktoré boli vykonané v príčinnej súvislosti s nárokom na náhradu škody, došlo k zhodnoteniu dráhového vozidla oproti stavu pred poistnou udalosťou. Následne je podľa názoru žalovaného 1./ od nákladov na uvedenie do pôvodného stavu potrebné odrátať čiastku predstavujúcu toto zhodnotenie. Žalovaný 2./ sa k žalobe nevyjadril. V rámci celého konania zostal žalovaný 2./ pasívny (nevyjadroval sa písomne, nezúčastnil sa pojednávania).
4. Podaním doručeným súdu 19.03.2018 sa vyjadril žalobca k podanému vyjadreniu k žalobe: žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný 1./ tvrdí, že došlo k zhodnoteniu veci žalobcu. Opravou k zhodnoteniu veci žalobcu nedošlo. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný 1./ akcentuje skutočnosť, že u poškodeného dráhového vozidla ide o 26 ročné dráhové vozidlo, keď je všeobecne známe, že životnosť dráhového vozidla môže byť aj viac ako 40 rokov. K zhodnoteniu by mohlo dôjsť len v prípade, pokiaľ by sa vymieňali (opravovali) diely vozidla, ktorých životnosť skončila. To však žalovaný 1./ nepreukázal. Diely sa vymieňali (opravovali) v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla nemôže byť na ťarchu žalobcu. Musí ju nahradiť žalovaný 1./, resp. žalovaný 2./.
5. Na pojednávaní konanom dňa 1.4. 2019 sa strany sporu pridržiavali svojich doterajších vyjadrení, návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, správou zo dňa 13.05.2016, uplatnením nároku na náhradu škody, faktúrou vystavenou žalobcom, oznámením o poistnom plnení, korešpondenciou strán sporu, zápisom z obhliadky škodovej udalosti, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
7. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Medzi stranami sporu je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 11.04.2016 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla žalovaného 2./, ktoré viedol žalovaný 2./ ako vodič, ktorý ako prevádzkovateľ bol povinne zmluvne poistený u žalovaného 1./ a koľajového vozidla 91 56 6 362 016 - 8 vo vlastníctve žalobcu, a to na uzavretom a rekonštruovanom železničnom priecestí v úseku Sládkovičovo - Senec. Uvedenou škodovou udalosťou došlo k poškodeniu dráhového vozidla a k prerušeniu premávky vlakov na 419 min. Žalobca si u žalovaného 1./ uplatnil ako u poisťovateľa škodcu (žalovaného 2./) náhradu škody a to v sume 7.967,72 Eur - čo predstavuje náklady na opravu vozidla a v sume 6.622,08 Eur a ostatné náklady (vykonanie testu D3, preberacia skúška vodojemu, náklady na žel. dráhovú cestu, zvýšené náklady prevádzky pri mimoriadnej udalosti, majetková ujma- ušlý zisk) v sume 1.345,64 EUR. Žalovaný 1./ poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody, avšak krátil náklady na opravu vozidla o sumu 1.507,25 Eur, čo predstavuje podľa žalovaného 1./ odpočet za zhodnotenie dráhového vozidla. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 1.507,25 Eur. Žalobca sa žalobou domáha pôvodne úhrady uvedeného rozdielu. Spornou skutočnosťou teda ostalo krátenie poistného plnenia žalovaným 1./ o sumu 1.507,25 Eur z dôvodu amortizácie.
8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa článku 15 odsek1 C.s. p. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa článku 15 odsek 2 C.s. p. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
11. Podľa § 191 C.s.p. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
12. V zmysle § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. V zmysle § 427 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky ( ods. 1 ). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla ( ods. 2 ).
14. Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk ( ods. 1 ). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu ( ods. 3 ).
15. V zmysle § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.
16. Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako poškodený doplácal na dopravnú nehodu. Opravou železničného vozidla nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov nenavýšila úžitkové vlastnosti železničného vozidla. Predmetná oprava nemohla byť podľa názoru súdu prevedená inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné (túto skutočnosť nenamieta ani žalovaný 1./). Opravou železničného vozidla nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného. Nebolo možné neprihliadnuť na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ bolo v podstate protiprávnym konaním poisteného u žalovaného 1./ vnútené. Odstránenie poškodenia a uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu. Uvedené je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít (napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Obdo 48/2012) Súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobe v celom rozsahu vyhovel.
18. Súd musí pri svojom rozhodovaní nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu. V danom prípade zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma a preto súd žalobe vyhovel.
19. V zmysle § 511 ods. 1 OZ Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
V predmetnej právnej veci je zrejmé, že žalobca môže plnenie prijať len raz od jedného subjektu na strane žalovaných. Vzhľadom k tomu, že z hmotného práva vyplýva, že v uvedenom prípade je na úvahe veriteľa, či bude plnenie žiadať od jedného alebo oboch žalovaných.
20. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že nárok žalobcu na úrok z omeškania nie je daný. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 a žiadal aby súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Žalovaný uviedol, že NS SR zaujal právny názor podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručeným právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinností, ktoré jej bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznané plnenie.
21. Podľa § 1ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o PZP) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
22. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
23. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
25. Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 1.507,25 Eur, bol stanovený ako deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania žalobca považuje dátum uvedený v liste označenom ako: „Oznámenie o poistnom plnení," (č. l. 26) v rámci ktorého žalovaný konštatoval, že šetrenie potrebné pre zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie bolo skončené dňa 22.06.2016. Žalovaný 1. tento nárok popiera a tvrdí, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania.
27. Na tomto mieste považuje súd za nevyhnutné vyjadriť sa k argumentácii oboch strán. Súdu sú známe závery, ktoré k totožnej problematike uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) v rozhodnutí zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017. Súd sa však v predmetnom prípade rozhodol odkloniť od záverov rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/145/2017. Podľa rozsudku NS SR: ,, Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, ale aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania.“ Ďalej NS SR uvádza: „(...) povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.“ Taktiež: „(...) ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k
prešetrovaniu poistnej udalosti.“ Podľa názoru súdu v predmetnej veci, patrí žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po 15 dňovej lehote na zaplatenie poistného plnenia. V predmetnej právnej veci (o určenie nároku na poistné plnenie) totiž ide o deklaratórne rozhodnutie súdu. Nárok žalobcu je v čase rozhodovania súdu daný, vyplýva z hmotného práva. Súd neurčuje stranám nové práva a povinnosti, neupravuje právny vzťah medzi nimi. Súd len osvedčuje práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe právnej skutočnosti (poistnej udalosti). Z uvedeného dôvodu nie je možné tvrdiť, že úroky z omeškania môžu žalobcovi patriť až odo dňa, ktorý nasleduje po 3 dňovej lehote na plnenie určenej vo výroku tohto rozsudku. Zákonodarca novelou (zákonom č. 430/2003 Z. z.) zákona o PZP upravil vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade, že poisťovateľ nesplní povinnosti stanovené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Napriek tomu nemožno opomenúť zásadu subsidiarity Občianskeho zákonníka stanovenú v § 1 ods. 2 zákona o PZP.
28. Pre pochopenie významu ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP je podľa súdu nutné pristúpiť k jednotlivým metódam výkladu. Použitím historického výkladu sa dostávame k zákonu č. 430/2003 Z. z., ktorým bola do zákona o PZP zavedená povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania. Táto novela zákona o PZP bola prijatá ako reakcia (prípadne recepcia) právnych predpisov Európskej únie, konkrétne Štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel. Uvedený právny akt Európskej únie v bode 19 preambuly poukazuje na vhodnosť zavedenia úrokov z omeškania, pokiaľ sa plnenie nezrealizuje v zákonom predpísanej lehote. Smernica ďalej viaže úroky z omeškania na nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľa. Zákonodarcom bola do legislatívneho textu premietnutá spôsobom vyjadreným v § 11 ods. 8 zákona o PZP. Z dôvodu, že zákon o PZP zakotvoval už pred touto novelou subsidiárnu aplikabilitu predpisov občianskeho práva, súd považuje gramatické vyjadrenie novely premietnuté do § 11 ods. 8 zákona o PZP za nadbytočné. Podľa názoru súdu nebolo úmyslom zákonodarcu založiť (odložiť) začiatok doby, ktorá je rozhodujúca pre poskytovanie opakujúcich sa plnení v podobe úrokov z omeškania na čas po vykonateľnosti rozsudku. Pokiaľ by zákonodarca takýto úmysel mal, odporovalo by to represívnej funkcii inštitútu úrokov z omeškania. Povinná strana (poisťovateľ) by tým pádom nebol nijakým spôsobom postihnutý za oneskorené poskytnutie poistného plnenia. V skratke, z ekonomického hľadiska by bolo pre poisťovateľa ,,výhodnejšie“ neposkytnúť poistné plnenie (s odkazom na písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie), nakoľko by v tomto prípade mohol protiprávne zadržiavať poistné plnenie bez hrozby vzniku povinnosti platiť úroky z omeškania.
29. Z gramatického výkladu ďalej nie je zrejmé, čo by sa mohlo podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP považovať rozhodný okamih zakladajúci nárok na úrok z omeškania.
30. Konečne, možno uzavrieť, že pokiaľ by zákonodarca skutočne zamýšľal odložiť rozhodný okamih zakladajúci vznik nároku na úrok z omeškania na čas po vykonateľnosti rozsudku (tak ako to tvrdí žalovaný 1./ a NS SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017) stanovil by v § 11ods. 8 zákona o PZP nutnú podmienku, napr. v znení ,,LEN pokiaľ poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“ To by znamenalo, že poškodený je oprávnený na úroky z omeškania iba a jedine v prípade, že poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6. Uvedená legislatívna lexika však zvolaná nebola. Preto nemožno bez ďalšieho vylúčiť vznik nároku na úroky z omeškania z iných dôvodov ako z dôvodu porušenia povinnosti poisťovateľa stanovenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP.
31. Podľa názoru súdu v predmetnej právnej veci ide o občianskoprávny vzťah. Vyplýva to aj z pretraktovaného ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o PZP. Z tohto dôvodu súd rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. , v nadväznosti na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a stanovil začiatok omeškania podľa ustanovenia paragrafu 11 ods. 7 zákona č. 381 /2001 Z. z., keďže je nesporné že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa paragrafu 15 ods. 1 zákona o PZP.
32. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania (08.07.2016) 0,00%. Žalobca si u žalovaného 2./ uplatnil škodu po oprave železničného vozidla a to faktúrou 1900002335 splatnou 14.06.2016. Omeškanie s plnením peňažného dlhu žalovaným 2./ teda nastalo 15.06.2016. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi
vznikol voči žalovanému 1./ nárok na úroky z omeškania zo zákona (konkrétne podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP) počnúc dňom 08.07.2016. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil v žalobnom návrhu nárok na úroky z omeškania od oboch žalovaných (ktorí by mali byť zaviazaní spoločne a nerozdielne) až od tohto neskoršieho dátumu (08.07.2016), súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobcovi teda priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00% z dlžnej sumy od 08.07.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 83,80 %.
35. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri ods. 32 odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
36. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2004 sp.zn. 1 MCdo 1/2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
37. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že C.s.p. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
38. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške 1.507,25 eur spolu s úrokom z omeškania 8,00 % ročne z tejto sumy od 08.06.2016 do zaplatenia /vyčísleným vo výške 415,25 EUR/, v súhrne vo výške 1.922,50 EUR, a len priznanej istiny vo výške 1.507,25 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z tejto sumy od 08.06.2016 do zaplatenia /vyčísleným vo výške 259,53 EUR/, v súhrne vo výške 1.766,78 EUR, predstavuje úspech žalobcu 91,90 % a úspech žalovaných 8,10 %. Po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že
čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje 83,80 %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.
39. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.