Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/147/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: Pôžičky a exekúcie s.r.o., IČO: 46 928 979 so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, zastúpeného Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanému: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. XXXX/XX, V., o nariedenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd zamieta návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.12.2019.

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť vypratať a zdržať sa užívania rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 579 m2, druh pozemku: záhrada a pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Most pri Bratislave, obec Most pri Bratislave, okres Senec (ďalej už len „nehnuteľnosti“).

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, ktorých súčasťou je aj rozostavaný dom, ktorý podľa stavebného zákona možno užívať až po jeho dokončení a na základe kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný sa však v predmetnom rozostavanom dome zdržiava bez súhlasu žalobcu a užíva ho bez akéhokoľvek právneho titulu. Týmto vzniká žalobcovi škoda, okrem iného, aj tým, že sa rozostavaný dom znehodnocuje. Žalobca bol v súvislosti s užívaním žalovaného postihnutý sankciou v sume 1.955 euro za neoprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca preto vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, pričom výzvu si žalovaný prevzal dňa 20.11.2019. Na výzvu žalovaný nereagoval. Následne mu žalobca zaslal výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú si žalovaný prevzal toho istého dňa, avšak opäť bez reakcie. Vzhľadom na uvedeného bol žalobca toho názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností, nakoľko tým, že žalovaný protiprávne užíva rozostavaný doma a ostatné nehnuteľnosti, vzniká žalobcovi škoda a zároveň žalovaný svojím neoprávneným užívaním bráni žalobcovi v riadnom výkone jeho vlastníckeho práva, resp. zasahuje mu do jeho vlastníckych oprávnení.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň pripojil nasledovné listiny, a to: oznámenie BVS adresované žalobcovi o neoprávnenom odbere vody, výpis z LV č. XXXX, pokus o zmier zo dňa 13.11.2019 a výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 13.11.2019 vrátane doručeniek.

4. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd za osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v 1. odseku odôvodnenia tohto uznesenia, a to z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2019, pričom v časti ťarchy bolo zapísaného záložné právo v prospech spoločnosti 7kraska a.s., IČO: 45 850 836. Podľa

poznámok uvedených na tomto LV, bolo dňa 08.08.2019 oznámené začatie výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a to v prospech spoločnosti 7kraska a.s., IČO: 45 850 836. Dňa 04.11.2019 bola oznámená dobrovoľná dražba na uvedené pozemky dražobníkom - AUCTIOFIN s.r.o., IČO: 50 331 621.

5. Zároveň mal súd z uvedeného LV č. XXXX za osvedčené, že na tunajšom súde sa pod sp.zn.XXC/ XX/XXXX, vedie spor o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. XXC XX/XXXX následne súd zistil, že žalobou zo dňa 04.07.2019 sa žalovaný domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo odôvodnil tým, že bol vnímaný ako dobromyseľný vlastník nehnuteľností, pretože po podaní návrhu na zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v roku 2011, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by kataster jeho vlastnícke práva nezapísal. Až v priebehu roka 2019 sa žalovaný dozvedel, že kataster eviduje ako vlastníka uvedených nehnuteľnosti žalobcu, pričom dôvodil, že k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu došlo neoprávneným spôsobom. Žalovaný zároveň neodkladným opatrením žiadal, aby súd zakázal žalobcovi nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, avšak súd uznesením zo dňa 29.07.2019 jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže podľa názoru súdu žalovaný dostatočne neosvedčil svoje vlastnícke právo. V rámci tohto sporového konania žalovaný podal dňa 27.11.2019 ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom malo byť, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa vyvíjania nátlaku na vysťahovanie z predmetných nehnuteľností. Následne dňa 02.12.2019 podal žalovaný ešte jeden návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odkladu výkonu záložného práva. Oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, keďže žalovaný nepreukázal, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

7. Z oznámenia spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370 zo dňa 07.11.2019, adresovaného žalobcovi, mal súd za osvedčené, že na predmetných nehnuteľnostiam došlo k neoprávnenému odberu pitnej vody bez uzatvorenia zmluvy, resp. v rozpore so zmluvou, na základe čoho táto spoločnosť uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.955 euro ako sankciu za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu.

8. Z predžalobnej výzvy - pokusu o zmier zo dňa 13.11.2019, ako aj z výzvy na uvoľnenie nehnuteľnosti zo dňa 13.11.2019, mal súd za osvedčené, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 10.080 euro, a zároveň ho vyzval aj na vypratanie predmetných nehnuteľností, nakoľko ich žalovaný užíva neoprávnene.

9. Podľa (ďalej len „“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11. Každému vlastníkovi určitej veci podľa SR prináleží ochrana jeho vlastníckeho práva. Samotná ochrana vlastníckeho práva sa v súkromnom práve realizuje prostredníctvom vecnoprávnych a obligačných žalôb vyplývajúcich z . Toto zákonné

ustanovenie predpokladá dva druhy vlastníckych žalôb, a to negatórnu žalobu (žaloba o držanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a reinvidikačnú žalobu (žaloba o vydanie veci). Oba druhy žalôb majú odlišný samostatný skutkový základ určený podľa spôsobu rušenia, resp. zasahovania do výkonu vlastníckeho práva. To však nevylučuje, aby sa vlastník veci domáhal vydania veci a zároveň aj zdržania sa rušivých zásahov do výkonu vlastníckeho práva. Uvedeným spôsobom však možno vlastníkovi veci poskytnúť ochranu len vtedy, ak jeho vlastnícke právo bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo vychádza z garantovanou požiadavky, podľa ktorej majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadok nepožíva ochranu.

12. V danom prípade mal súd z LV č. XXXX za osvedčené, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a ako ich vlastník, sa domáhal ich vypratania, ako aj zdržania sa ich užívania, a to zo strany žalovaného, ktorý tieto nehnuteľnosti od roku 2011 užíva, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Zároveň mal súd za osvedčenú aj tú skutočnosť, že vlastnícke právo žalobcu je treba považovať za sporné, keďže sa na tunajšom súde vedenie spor o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené stojí proti sebe vlastnícke právo žalobcu (síce osvedčené, ale sporné) a právo žalovaného na obydlie. V oboch prípadoch ide o garantované práva, pričom tomu vlastníckemu, má byť v zmysle návrhu žalobcu, poskytnutá ochrana formou neodkladného opatrenia.

13. Neodkladné opatrenia ako procesný prostriedok poskytnutia súdnej ochrany, možno použiť iba vtedy, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že právo, ktorému sa má poskytnúť týmto spôsobom súdna ochrana, doposiaľ nebolo právoplatne priznané. Hoci sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovania, právo, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, musí súd považovať aspoň za osvedčené, teda také, pri ktorom je súd presvedčený o jeho danosti, resp. existencií, ako aj existencií potreby jeho bezodkladnej ochrany, a to buď spôsobom, ktorým sa upravia pomery dotknutých subjektov alebo sa zamedzí ohrozeniu exekúcie. Zároveň však súd musí zamedziť tomu, aby dôsledkom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa síce sleduje ochrana určitého práva, nevznikla niekomu inému neprimeraná ujma, resp. aby takéto rozhodnutie nespôsobilo vznik ďalších právnych sporov.

14. Z uvedenej koncepcie chápania neodkladného opatrenia ako prostriedku poskytnutia súdnej ochrany ohrozeného alebo porušeného práva vyplýva, že súdnu ochranu týmto spôsobom možno poskytnúť len tým právam, pri ktorých to samotná povaha práva (veci) pripúšťa. To znamená, že ak na poskytnutie súdnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu nestačí len osvedčenosť danosti práva a jeho ohrozenia/porušenia, nemožno takémuto právu poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. V danej situácii možno vec vyriešiť len autoritatívnym rozhodnutím súdu a to na základe podanej žaloby.

15. V danom prípade musel súd konštatovať, že žalobcom požadovanú ochranu jeho vlastníckemu právu možno dosiahnuť len autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko nestačí len osvedčenie jeho danosti, ale jeho danosť musí mať súd preukázanú vykonaným dokazovaním. To znamená, že o vyprataní nehnuteľnosti a zdržania sa užívania tejto nehnuteľnosti môže súd rozhodnúť len po tom, ako vykonaným dokazovaním dospeje k záveru, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam patria žalobcovi a nie žalovanému, a teda len žalobca je oprávnený vec užívať, držať, nakladať s ňou a podobne, na základe čoho je žalovaný povinný vec vydať (vypratať) a zdržať sa jej užívania. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto neoprávnene vec užíva, sa možno domáhať len na základe žaloby a nie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by totiž súd o danej veci rozhodol formou neodkladného opatrenia, poskytol by ochranu vlastníckemu právu žalobcu bez toho, aby žalobca potrebu ochrany práva, ako aj samotnú existenciu práva, musel preukázať, čím by na druhej strane odoprel žalovanému právo na bránenie svojho práva na obydlie, navyše keď sa samotný žalovaný domnieva, že oprávneným vlastníkom nehnuteľností je práve on a namieta nezákonnosť nadobudnutia vlastníctva žalobcom.

16. Inak povedané, rozhodnutie súdu o povinnosti vypratať nehnuteľnosť, ako aj zdržaní sa užívania nehnuteľností, ktorej vlastníctvo je sporné, predstavuje taký zásah do vlastníckeho práva, ako aj práva na obydlie, že iným postupom než prejednaním veci na pojednávaní a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, k nemu nemožno dospieť.

17. Okrem toho žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, keďže nehnuteľnosti nadobudol dňa 30.04.2019, pričom o vypratanie nehnuteľností žiadal až dňa 13.11.2019, teda po viac ako pol roku. Ak by daná vec vyžadovala bezodkladné poskytnutie súdnej ochrany, mal žalobca žiadať o vypratanie bezodkladne po nadobudnutí vlastníckeho práva. Namiesto toho viac ako pol roka toleroval neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovaným.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s dôrazom na skutočnosť, že povaha práva, ktorého ochrany sa žalobca domáha, nepripúšťa, aby sa mu ochrana poskytla formou neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu v tomto konaní, nárok podľa nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.