Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/436/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci manželky - navrhovateľky: J.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. XX, XXX XX A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., AK v Bratislave, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861, proti manželovi povinnému platiť výživné: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A., t.č. bytom T. XX, XXX XX A., zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., v konaní o určenie vyživovacej povinnosti manžela voči manželke, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.05.2019, č.k. -26, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že

Osoba povinná platiť výživné - manžel je povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky, počnúc dňom 07.05.2019.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 07.05.2019, č.k. -26 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil manželovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 500 eur mesačne, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa , , , , , veta prvá, , (ďalej len „“), , (ďalej len „“), , Zákona o rodine a na základe navrhovateľkou osvedčených skutočností dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Mal preukázané, že bez dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej hrozí navrhovateľke ujma, keď manžel jej prestal poskytovať finančné prostriedky na chod domácnosti a na jej základné osobné potreby (v e-mailovej komunikácii medzi nimi uviedol, že jej mieni ďalej uhrádzať len škôlku pre ich maloletú dcéru a že bude ďalej financovať úver v banke), pričom dosahuje príjem cca 3.000 eur netto, ktorý mu umožňuje prispievať v určenej výške na nevyhnutnú výživu navrhovateľky a to bez ohrozenia úhrady jeho potrieb, vrátane výživného na maloletú. Prihliadol na príjem navrhovateľky pozostávajúci (do 30.11.2019) z rodičovského príspevku na maloletú dcéru a príjmu z podnikania predstavujúceho cca 300 eur mesačne, pričom jej priemerné mesačné výdavky zahŕňajú stravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, dopravu vo výške 765 eur. Stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a výživné určil v sume 500 eur mesačne s prihliadnutím na súčasné zárobkové pomery manžela a navrhovateľky a považujúc ho za primerané a vyrovnávajúce životnú úroveň manželov

vyplývajúcu z rovného postavenia oboch manželov v manželstve, v ich právach a povinnostiach. Vyslovil, že o trovách konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v súlade s ust. v rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manžel - osoba povinná podľa návrhu platiť výživné (ďalej len „povinný“), žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd vzal do úvahy len tvrdenia a názor navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a zámerne zamlčujúce rozhodujúce skutočnosti. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (( ), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Poukázal na to, že obsahom neodkladného opatrenia je výživné len v nevyhnutnej miere podľa zabezpečujúce úhradu základných nevyhnutných životných nákladov potrieb manželky. Určené výživné považoval za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce nevyhnutnej miere z dôvodu, že navrhovateľka má zabezpečené životné náklady z jeho strany. Vyslovil presvedčenie, že nárok na výživné voči manželovi nie je daný a nie sú splnené ani zákonné predpoklady na jeho určenie. Poukázal na ust. Zákona o rodine a potrebu pri určení výživného na manželku prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, aj keď vzhľadom na príjmy oboch manželov by si túto nemusel plniť, keďže navrhovateľka má dostatočné príjmy, naviac jej hradí množstvo výdavkov, čím v zásade vyrovnáva ich životnú úroveň. Zdôraznil, že navrhovateľka podniká, dosahuje veľmi slušné obraty z podnikania, ktoré sa každoročne zvyšujú, okrem predaja tovaru na trhoch prevádzkuje online obchod, ktorý rozšírila aj mimo územia SR. Navrhovateľku podporil v podnikaní, má kancelárske priestory a tržby jej spoločnosti vzrástli podľa údajov H. v roku 2017 (oproti roku 2016) o 93 % na úroveň 47.090 eur ročne a podľa aktuálne účtovnej uzávierky za rok 2018 až na sumu 72.883 eur ročne. Vyslovil názor, že súd musí prihliadať na domácnosť a jej zabezpečenie, aktuálne dohodnutú a vykonávanú striedavú starostlivosť o spoločné maloleté dieťa v domácnosti každého z rodičov. Dal do pozornosti, že na súde prebieha konanie o výživné na maloletú vo výške 1.200 eur mesačne, pričom navrhovateľke prispieva na dieťa sumou 200 eur mesačne a hradí jej aj iné platby. Mal za to, že navrhovateľke ako osobe uznanej ZŤP s mierou poruchy 50% (trpí celiakiou), nebráni táto diagnóza pracovať, čo dokazuje aj úspešným podnikaním, pričom má zároveň výhody, napr. zdarma MHD, vstupy, rôzne zľavy. Poukázal na to, že pred nástupom na materskú dovolenku dosahovala navrhovateľka nadpriemerný príjem, neuvažuje o návrate do tejto práce, striedavo sa starajú o dcéru, môže teda podnikať. Tvrdenia navrhovateľky o výške jej príjme považoval za zavádzajúce, v snahe navodiť dojem o rozdielnych príjmoch. Spochybnil náklady vyčíslené navrhovateľkou, keď poplatok za internet, auto, servis a diaľničnú známku využíva na účely podnikania a tieto má hradiť firma navrhovateľky. K výdavku za poistenie bytu uviedol, že túto platbu zaplatil on. Platby za zdravotnú starostlivosť považoval za nadhodnotené z dôvodu, že tieto poplatky sú v SR zdarma, pričom navrhovateľka ako osoba ZŤP má úľavy na poplatkoch. K životnému, úrazovému, nemocenskému a dôchodkovému poisteniu uviedol, že ide o dobrovoľné a nie povinné poistenia. Vyslovil názor, že príjem navrhovateľky činí 520 eur mesačne, t.j. rodičovský príspevok a priznaný príjem z podnikania, jej nevyhnutné náklady tvoria poplatok za nájom 135 eur, parkovacie miesto 15 eur, elektrina 28 eur, strava 200 eur, kozmetika 80 eur, spolu 408 eur. Svoj príjem vyčíslil sumou 3.000 eur mesačne, z toho hradí hypotéku za byt, ktorý obýva navrhovateľka s maloletou v sume 750 eur mesačne, škôlku, aktivity a výdavky maloletej 750 eur mesačne, prenájom bytu 500 eur mesačne, stravu a ostatné jeho náklady 550 eur mesačne a každoročne liečenie pre maloletú. Zdôraznil, že navrhovateľka tri roky užíva byt patriaci do BSM, platil jej všetky náklady vrátane hypotéky, navrhol jej odkúpenie bytu a úhrady všetkého, avšak akékoľvek riešenia odmieta. Mal za to, že inštitút neodkladného opatrenia by nemal byť zneužívaný na zabezpečenie si nadštandardných príjmov, keď navrhovateľka sama úspešne podniká, nemá problém tráviť dovolenku v zahraničí a v byte žije so svojom priateľom, čo vyplynulo z vyjadrení maloletej dňa 30.06.2019. Poukázal na pripojenú účtovnú uzávierku spoločnosti V. K., s.r.o. zaznamenávajúcu obrat spoločnosti za rok 2018 a na správu ÚPSVaR Bratislava z 20.03.2019 a potvrdenie navrhovateľky o výkone jej práce a príspevkoch z jeho strany. V ďalšom podaní poukázal na pripojenú Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú od 08.07.2019 do 30.11.2019 medzi navrhovateľkou a spol. P3 R. W. B. s.r.o. a výplatnú pásku, z ktorej vyplýva, že navrhovateľke bola vyplatená v mesiaci júl 2019 mzda vo výške 604,72 eur netto. Zároveň oznámil, že navrhovateľke

bolo dňa 30.11.2019 ukončené vyplácanie rodičovského príspevku z dôvodu dosiahnutia veku 6 rokov maloletej T..

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného prostredníctvom právneho zástupcu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na to, že povinný nechápe pojmy bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vyživovacia povinnosť medzi manželmi a práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Mala za to, že v odvolaní potvrdil, že na jej výživu neprispieva a dobrovoľne to ani neplánuje. Nenamietala, že býva s maloletou v byte, ktorý povinný opustil z dôvodu svojho mimomanželského pomeru, byt je stále v ich spoluvlastníctve, preto je splátka hypotekárneho úveru aj jeho nákladom a nemožno ju považovať za formu výživného na manželku, keďže po rozvode môže nastať situácia, že byt bude nakoniec vo výlučnom vlastníctve povinného a splátku hypotéky teda investuje do svojho majetku. Za zarážajúce považovala výroky povinného o ZŤP, ktoré prezentuje ako výhodu, pretože má zdarma MHD. Tvrdenia povinného ohľadne zabezpečenia starostlivosti o spoločnú dcéru považovala za neopodstatnené. Rovnako vyhodnotila ako zavádzajúce a účelové tvrdenia o jej príjmoch. Zdôraznila, že počas rodičovskej dovolenky sa primárne starala o maloleté dieťa a domácnosť, pričom podniká, avšak príjmy z tejto činnosti nie sú tak vysoké, ako uvádza manžel. S tržbami spoločnosti nemá možnosť disponovať výlučne ona a jej príjem zo spoločnosti za rok 2018 bol nižší v sume 114 eur mesačne. Uviedla, že rozšírenie podnikania na zahraničný trh zatiaľ nespôsobilo zvýšenie zisku, naopak doposiaľ predstavovalo najmä nemalé navýšenie nákladov. Jej celkový príjem teda predstavuje sumu 359,04 eur mesačne a jej životná úroveň v porovnaní s príjmom manžela nie je porovnateľná.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné je čiastočne dôvodné.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. Obsahom neodkladného opatrenia vo veciach výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z . Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o výživné na manžela.

8. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade navrhovateľka preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery určením výživného povinnému. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s osobou povinnou podľa návrhu platiť výživné, ktorá je jej manželom, a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nežijú a nehospodária. Uvedené skutočnosti povinný nerozporoval. Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, avšak výšku výživného určenú súdom prvej inštancie považuje za neprimerane vysokú a nezodpovedajúcu výživnému v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľka v návrhu potvrdila výšku svojho príjmu 520 eur pozostávajúceho z rodičovského príspevku a príjmu z podnikania. V danom prípade je teda jednoznačne preukázané, že navrhovateľka má príjem, zdravotné obmedzenie jej dovoľuje vykonávať prácu, je čiastočne schopná zabezpečiť svoje minimálne životné potreby a preto možno uzavrieť, že navrhovateľka v zmysle nepreukázala ohrozenie svojich pomerov a existencie a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným zásahom súdu určením výživného vo výške 500 eur mesačne. Námietky navrhovateľa vo vzťahu k nákladom vyčísleným navrhovateľkou odvolací súd čiastočne zohľadnil. Je potrebné konštatovať, že náklady súvisiace so zabezpečením bývania sú nákladom každej bývajúcej osoby a základnou potrebou každého. Nemožno však prihliadať ako na nevyhnutný náklad na výdavok súvisiaci s používaním motorového vozidla a poplatky týkajúce sa poistení. Odvolací súd dospel k záveru, že nevyhnutné náklady navrhovateľky predstavujú sumu 505 eur mesačne (poplatky za bývanie, stravu a kozmetiku), avšak v danom prípade treba prihliadať na to, že časť príjmu navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku v sume 220 eur mesačne, z ktorého má súčasne povinnosť podieľať sa i na nákladoch na zabezpečenie časti bežných potrieb maloletého dieťaťa. Životnú úroveň manželov, ako aj ďalšie námietky povinného vzťahujúce sa k platbám splátok úveru a výdavkom navrhovateľky na úhrady poplatkov za poistenia a iné jej výdavky posúdi súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, a to po riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd dáva do pozornosti povinnému, že predmetom daného konania je určenie výživného na manželku, teda výživné vzťahujúce sa výhradne k jej osobe. Plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je predmetom konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Výživné na manželku sa určuje bez ohľadu na výšku nákladov na maloleté dieťa, ktoré náklady sú hradené iným typom výživného, a to výživným na maloleté deti. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti prispievať na výživu manželky je dôvodné a výška výživného v nevyhnutnej miere predpokladaná ustanovením je, podľa názoru odvolacieho súdu, primeraná v sume 100 eur mesačne.

9. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).