Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-49-2019.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: O.. S. C., G.., bytom L., K. XA/XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 04. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 04. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 01. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 01. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 27. 11. 2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom doložila nové lekárske nálezy a poukázala podrobne na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Nesúhlasila so spôsobom posúdenia jej zdravotného stasvu posudkovým lekárom sociálneho poistnia ako i so stanovenou mierou poklkesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasila s posudkom posudkového lekára, považovala ho za účelový, tendenčný, nepresvedčivý a zaujatý.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 22. 03. 2019, za účasti odborného lekára neurológa MUDr. Göböho, oboznámili sa s pripojenými lekárskymi
nálezmi z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2019, 10. 04. 2019, EMG vyšetrenie z 10. 04. 2019, rehabilitačné vyšetrenie z 10. 02. 2019, neurochirurgické z 19. 02. 2019, urologické vyšetrenie z 08. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie z 04. 02. 2019, kardiologické vyšetrenie z 28. 05. 2018, pneumologické vyšetrenie z 23. 04. 2018. U žalobkyne sa po artroskopickej operácii ľavého ramena v minulosti zvýraznili bolesti krčnej a driekovej chrbtice, podpornými vyšetreniami boli verifikované poruchy krčných a driekových medzistavcových platničiek. Pluánovaný operačný zákrok na krčnej chrbtice bol opakovane odložený pre kolísanie krvného tlaku a genetické vyšetrenie zh dôvodu vrodenej poruchy metabolizmu železa u matky. V klinickom neurologickom obreaze sú u žalobkyne prítomné poruchy statodynamiky krčného a driekového úseku chrbtice. Klinicky ani elektromyografickým vyšetrením nie je u nej potvrdené radikulárne dráždenie horných ani dolných končatín. Sila stisku na horných končatinách je zachovaná, hybnosť v ľavom ramennom kĺbe je obmedzená v terminálnych polohách, chôdza je samostatná, algická, pri dlhšej chôdzi s oporou limitovaná aj degeneratívnymi zmenami bedrových a kolenných kĺbov. Hybnosť v bedrových kĺboch je obmedzená o tretinu rozsahu pohybov, v kolenných kĺboch je bolesť obmedzená v terminálnych polohách. Hodnoty krvného tlaku pri kombinovanej antihypertenzitívnej liečbe sú u žalobkyni kolísavé, bez potvrdených orgánových zmien. Priedušková astma je u žalobkyne hodnotený ako ľahká. Spirometrické vyšetrenie z apríla 2018 nevykazuje známky ventilačnej poruchy. Posudkový lekár po komplexnom preštudovaní odborných nálezov ako i nálezov doložených k odvolaciemu konaniu a po vlastnom objektívnom vyšetrení za prítomnosti neurológa ponechal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím krčného a driekového úseku chrbtice podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni zvýšil mieru poklesu o 10 %.
Celková miera poklesu u žalobkyni je podľa posudku posudkového lekára ústredia naďalej 40 %. Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala opätovne na nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že na základe tej istej zdravotnej dokumentácie bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností, pracovisko Nitra a na základe týchto nálezov bol vydaný posudok č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2018/64425 zo dňa 28. 02. 2018 a stanovil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa kapt. XII. A. bod 1. písm. c/ podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. na základe čoho jej bol dňa 21. 03. 2018 vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a zrušenia napadnutého rozhodnutia.
V.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2019 poukázal na to, že nárok žalobkyne bol posúdený podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňu vyšetril prísediaci odborný lekár - neurológ a posudkový lekár žalovanej ústredia so sídlom v Nitre, ktorý zohľadnil predloženú lekársku dokumentáciu ako aj novodoložené lekárske nálezy a súhrnne konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je poškodenie krčných a driekových medzistavcových platničiek (M51) podľa kapt. XV. odd. E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., zodpovedá miera poklesu 30 % z percentujálneho rozpätia 20-35%. Na iné zdravotné postihnutia žalobkyne ako je gonartroza, coxartroza a primárne esenciálna hypertenzia, ktoré podľa posudkového lekára žalovanej vo vzájomných súvislostiach ovplyvňujú zdravotný stav žalobkyne, zvýšil percentuálnu mieru o 10 %, na celkových 40 %. K dôkaznému prostriedku doloženému žalobkyňou k správnej žalobe, a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že bola uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z., nemá vplyv na spôsob a postup posudzovania jej zdravotného stavu, na účely zistenia invalidity, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a prílohy č. 4 k zákonu sa vymedzujú ochorenia a zdravotné postihnutia podľa stupňa závažnosti a prináležiaceho rozsahu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske
znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Žalobkyňa sa vyjadrením zo dňa 21. 08. 2019 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, kde namietala nesprávne posúdenie percentuálnej miery poklesu, objektívneho zhoršenia ochorenia chrbtice, nemohla v čase rozhodovania posudkového lekára predložiť, pretože ho nemala k dispozícii. Až kontrolná MRI krčnej chrbtice zo dňa 20. 07. 2019 preukázala degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici a medzistavcových platničkách (osteochondróza IVD v rozsahu C3-C6; ventrálna spondylóza v rozsahu C3-C7) a súčasne potvrdila zhoršenie pôvodného nálezu. Taktiež poukázala na kontrolné neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 20. 07. 2019. Poškodenie krčnej chrbtice je trvalé a vzhľadom na jeho viacúrovnosť a preukázanú progresiu operačne ťažko uspokojivo riešiteľné, nakoľko z pôvodne poškodenej úrovne C3/4 a aktuálne najviac javí poškodený úsek C4/5. Zmysel operačného riešenia spochybňujú viacerí špecialisti, okrem iného aj MUDr. Tibor Göbö. Je pre ňu nepochopiteľné, že podľa jedného zákona jej bola priznaná kompenzácia ako ťažko zdravotne postihnutej osobe a súčasne podľa iného zákona tá istá osoba nie je uznaná za invalidnú.
VII.
9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 27. 11. 2018 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 27. 11. 2018, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici podľa kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %. Svoj posudok zdôvodnil tým, že žalobkyňa je viac rokov liečená pre bolesti krčnej chrbtice, absolvovala MR vyšetrenie tohto úseku s nálezom degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek vo viacerých segmentoch, v segmente C5-C6 vľavo s útlakom nervového koreňa C6 a v minulosti podstúpila aj vyšetrenie MR LS chrbtice s nálezom spondiloartrotických zmien a protrúzie medzistavcovej platničky v segmente L5 S1, v klinickom náleze je prítomná porucha dynamiky krčnej a driekovo krížovej časti chrbtice, nie sú prítomné známky poškodenia nervových štruktúr, žalobkyňa sa lieči pre artrozu váhonosných kĺbov, funkčne je rozsah pohyblivosti tých kĺbov plný. Vysoký tlak krvi je liečbou kompenzovaný, absolvovala echokardiografické vyšetrenie - systolická funkcia ľavej komory je dobrá, ejekčná frakcia je 60 %, stena ľavej komory je bez hypertrofie, bez porúch kynetiky, astma bronchiále je hodnotená ako ľahká, spirometrické vyšetrenie z apríla 2018 nevykazuje známky ventilačnej poruchy pri nastavenej liečbe. Po zhodnotení zdravotného stavu miera poklesu je 30 %. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
12. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 22. 03. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - neurologické z 14. 12. 2018, 15. 02.
2019, urologické z 08. 02. 2019, rehabilitačné z 18. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie zo 04. 02. 2019, neurochirurgické vyšetrenie z 19. 02. 2019 a EMG vyšetrenie ľavej hornej končatiny z 13. 03. 2019 a zvýšil percentuálnu mieru poklesu o 10 %, za iné zdravotné postihnutia, teda celková miera poklesu je 40 %.
13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 04. 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.
14. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 22. 03. 2019, za účasti odborného lekára neurológa MUDr. Göböho, oboznámili sa s pripojenými lekárskymi nálezmi z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2019, 10. 04. 2019, EMG vyšetrenie z 10. 04. 2019, rehabilitačné vyšetrenie z 10. 02. 2019, neurochirurgické z 19. 02. 2019, urologické vyšetrenie z 08. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie z 04. 02. 2019, kardiologické vyšetrenie z 28. 05. 2018, pneumologické vyšetrenie z 23. 04. 2018. U žalobkyne sa po artroskopickej operácii ľavého ramena v minulosti zvýraznili bolesti krčnej a driekovej chrbtice, podpornými vyšetreniami boli verifikované poruchy krčných a driekových medzistavcových platničiek. Pluánovaný operačný zákrok na krčnej chrbtice bol opakovane odložený pre kolísanie krvného tlaku a genetické vyšetrenie z dôvodu vrodenej poruchy metabolizmu železa u matky. V klinickom neurologickom obraze sú u žalobkyne prítomné poruchy statodynamiky krčného a driekového úseku chrbtice. Klinicky ani elektromyografickým vyšetrením nie je u nej potvrdené radikulárne dráždenie horných ani dolných končatín. Sila stisku na horných končatinách je zachovaná, hybnosť v ľavom ramennom kĺbe je obmedzená v terminálnych polohách, chôdza je samostatná, algická, pri dlhšej chôdzi s oporou limitovaná aj degeneratívnymi zmenami bedrových a kolenných kĺbov. Hybnosť v bedrových kĺboch je obmedzená o tretinu rozsahu pohybov, v kolenných kĺboch je bolesť obmedzená v terminálnych polohách. Hodnoty krvného tlaku pri kombinovanej antihypertenzitívnej liečbe sú u žalobkyni kolísavé, bez potvrdených orgánových zmien. Priedušková astma je u žalobkyne hodnotený ako ľahká. Spirometrické vyšetrenie z apríla 2018 nevykazuje známky ventilačnej poruchy. Posudkový lekár po komplexnom preštudovaní odborných nálezov ako i nálezov doložených k odvolaciemu konaniu a po vlastnom objektívnom vyšetrení za prítomnosti neurológa ponechal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím krčného a driekového úseku chrbtice podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni zvýšil mieru poklesu o 10 %.
Celková miera poklesu u žalobkyni je podľa posudku posudkového lekára ústredia naďalej 40 %. Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 20. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 21. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 22. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.
23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).