Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/357/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: G. S., T.. X.XX.XXXX, H. G. XXX, o zaplatenie 3.950,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -121 zo dňa 5.3.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v II. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 950,32 Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 25.08.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. III. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX F. S. XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,00 eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť v 72 mesačných splátkach.

3. Výška mesačnej splátky predstavovala 98,85 eur, s tým, že výška nákladov bola vyjadrená v sume 2 708,01 eur. Úroková sadzba bola vo výške 19,00 % ročne, RPMN 20,74 % ročne. Dátum prvej platby bol do 20.10.2013, poslednej 20.08.2018 a splatnosť splátok bola stanovená ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca predložil súdu aktuálny stav úveru za obdobie od 20.10.2013 do 20.5.2017, z ktorého vyplynulo, že žalovaný zaplatil čiastočne úver, čo do istiny vo výške 49,68 eur.

4. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení z pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti, vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný. Podľa čl. 6 Obchodných podmienok, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, právnemu predchodcovi žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru, vrátane príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru, v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným 25.8.2014. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku.

5. Po právnom posúdení veci podľa až 4, , z ust. a nasl. , , , , a o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. , prvoinštančný súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že v období po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku. Výklad obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení výkladu bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (.) a ísm. k.)) sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES (článok 10, a článok 10, ) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č. 2008/48/ES. Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.

6. Podľa ustanovenia písmená k.) musí úverová zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala výšku, počet splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval však údaj o skladbe splátky.

7. Prvoinštančný súd uzavrel, že z mesačnej splátky úveru 98,85 eur nie je zrejmé, aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Aj za stavu, keď sa veriteľ dohodol so žalovaným na úhrade tzv. anuitných splátok, to znamená splátok, ktoré majú rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru, splácaných v pravidelných intervaloch, postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Veriteľ síce v predformulovanom znení prejednávanej Zmluvy oznámil žalovanej počet a výšku splátok, ale skladba splátok, keďže nie je mesačne konštantná (neznižuje sa v nej v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok) zo zmluvy nevyplýva. Keby skladba splátok bola konštantná, potom by výška úverového úroku nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve.

8. Prvoinštančný súd tiež zistil, že skutočná výška RPMN pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu splátok predstavovala 23,51 % a nie 20,74 %, tak ako je uvedená v Zmluve. Celková suma úveru vrátane nákladov, ktorú by mal zaplatiť žalovaný podľa Zmluvy, bola 6.708,01 eur, ale podľa prepočtu pri zadaní údajov do vyššie uvedenej kalkulačky, bolo zistené, že celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť, predstavovala výšku 7.117,20 eur (98,85 x 72). Z toho je zrejmé, že RPMN nebola správne uvedená v zmluve, v dôsledku toho aj konečný údaj o celkovej výške úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Nepravdivý údaj o RPMN je sankcionovaný tým, že takýto úver sa považuje za bezpoplatkový a bezúročný.

9. Aj keď v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva obsahovala údaje o RPMN, tento údaj uvedený v zmluve výlučne vo forme skratky nie je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný.

10. Nepravdivý údaj o RPMN a absencia dojednaní v súlade s ustanovením .) má za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru v súlade s ustanovením , uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, súd prvej inštancie priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 4.000,00 eur a sumou splatenou žalovaným, čo do istiny vo výške 49,68 eur, čo predstavuje žalovanú sumu 3.950,32 eur.

11. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil ust. .

12. Čo do výšky 3.950,32 eur s úrokom z omeškania považoval žalobu za dôvodnú a opodstatnenú a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. .

14. Proti rozsudku, čo do výroku pod č. II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaceho výroku III. o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní citoval všetky odvolacie dôvody podľa ust. až h/ .

15. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením súdu, pokiaľ ide o skutočnosti, že skratka RPMN nie je pre bežného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľná. Takýto výklad súdu podľa odvolateľa vyznieva až absurdne, keďže skrátený názov RPMN je všeobecne zaužívaný výraz, ktorý je v bežnej praxi používaný.

16. Rovnako nesúhlasí odvolateľ s tvrdením súdu, týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj o výške RPMN. Prvoinštančný súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výška 35,04 eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá.

17. Citujúc ust. o spotrebiteľských úveroch odkázal žalobca na to, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru. To znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby - poistenie úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok.

18. Na základe uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6.709,04 eur (71 x 94+35,04= 6.709,04 - 4.000= 2.709,04 eur) nie 7.117,20 eur, ako si zo nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Celková výška nákladov, ako aj hodnota RPMN bola žalobcom vypočítaná správne. S/d prvej inštancie teda nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.

19. Pokiaľ sa týka údaju o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9.11.2016 sp.zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu čl. 1, čl. 3 písm. m/, čl. 10 ods. 1, 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v.EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a Klárou Biróovou vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní.

20. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp.zn. . Žalobca mal za to, že zmluvu o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje matematicky spočítanú celkovú čiastku úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Žalobcovi rovnako nebolo zrejmé, na základe akých skutočností súd poukázal už na judikatúrou prekonané rozhodnutia súdov. Rovnakým spôsobom súd nereflektoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.3.2018 .

21. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom súd bol povinný formulovať odôvodnenie rozsudku spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania. Podľa žalobcu zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

22. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario vyplývajúco z ust. a , a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku o trovách konania.

24. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav nebol predmetom sporu, pretože žalovaný bol v konaní pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Pre rozhodnutie vo veci je tak rozhodujúce, aké skutkové zistenia vyvodil súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré produkoval žalobca a ako ich právne posúdil.

25. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, že v zmluve absentujú náležitosti vyžadované v ust. a to z dôvodov, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, z dôvodu, že zmluva síce obsahovala údaje o RPMN, avšak tento údaj podľa názoru súdu pre spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľný, pokiaľ je v zmluve uvedený výlučne vo forme skratky a z dôvodu, že skutočná výška RPMN po zadaní výšky úveru, výšky splátok a počtu splátok predstavovala 23,51% a nie 20,74%, ako je uvedené v zmluve aplikujúc ust. a

26. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré súd určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a dospel k nasledovným záverom:

27. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak ust. nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES. Odvolací súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.2.2018 a následne aj zo 17.4.2018. Napokon ust. uvádzajúc pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

28. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa súdu prvej inštancie mala spočívať aj v tom, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne.

29. Prvoinštančný súd určil celkovú výšku nákladov tak, že výšku mesačnej splátky vynásobil s počtom 72 splátok neberúc zreteľ na skutočnosť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 35,04 eura, teda prepočítal celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok. Odvolací súd k tomu uvádza, že vysvetlenie žalobcu v podanom odvolaní, že rozpis spočíva v zaokrúhlení a v tom, že dĺžka úveru sa Poštovou bankou poskytuje na celé roky, je logický a zrozumiteľný. Právny predchodca žalobcu pred poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky. Uvedené je logické z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch.

30. Pokiaľ ide o doplnkovú službu dobrovoľné poistenie do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítali poplatky za nepovinné poistenie z úveru, ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné.

31. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6.709,04 eur (71 x 94 + 55,04 eur = 6.709,04 eur + 4.000,00 eur = 2.709,04 eur). Rovnako neobstojí záver prvoinštančného súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkový aj z dôvodu uvádzania skratky „RPMN“, ktorá skratka je pre spotrebiteľa nezrozumiteľná.

32. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle a a v rozsahu zrušenia podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vrátane výroku o trovách konania.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok v rozsahu, v ktorom bol rozsudok prvoinštančného súdu zrušený a vychádzať z právneho názoru vyjadreného v tomto rozhodnutí.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle .

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).