Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-498-2015.pdf
PDF · 70.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/498/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: R. B., C.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX/XX, XXX XX O. O. A., pre vymoženie 269,27 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 38300/15
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 38300/15 sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený spísal dňa 03.08.2015 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 269,27 eur priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 8C/387/2013 - 46 zo dňa 28.02.2014.
2. Dňa 10.09.2015 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Dňa 03.07.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie bolo súdu doručené aj stanovisko oprávneného k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z predloženého stanoviska oprávneného k podnetu na zastavenie exekúcie mal súd za preukázané, že poverený súdny exekútor správou zo dňa 26.06.2019 oboznámil oprávneného o stave exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 45780/15. Oprávnený podaním zo dňa 27.06.2019 oznámil súdnemu exekútorovi, že na základe súdnym exekútorom predloženej správy o stave konania zo dňa 26.06.2019 oprávnený súhlasí s tým, aby súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
10. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
15. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2019 nenárokoval, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
16. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 257 ods. 1 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.