Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-192-2019.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/192/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, O. A. P., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňu JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou so sídlom D. XXX, O. A. P., o zaplatenie 971,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/27/2017-55 zo dňa 19. februára 2019, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti splatnosti uloženej povinnosti mení tak, že žalovaná je povinná splniť uloženú povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14Csp/27/2017-55 zo dňa 19. 02. 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.021,27 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.053,23 eur od 27. 01. 2017 do 30. 01. 2017, zo sumy 971,98 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,67 eur od 27. 01. 2017 do zaplatenia s tým, že žalovanej povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 50,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobou zo dňa 17. 02. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 971,98 eur, úroku 47,67 eur, úrokov z omeškania 1,62 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1.053,23 eur od 27. 01. 2017 do 30. 01. 2017 a z istiny 971,98 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 47,67 eur od 27. 01. 2017 do zaplatenia na základe úverovej zmluvy č. 0000000000306477. Žalovaná v priebehu konania uplatnený nárok nerozporovala, žiadala len možnosť povoliť plniť dlh v splátkach, nakoľko pri splácaní úveru sa dostala do ťažkostí, stala sa obeťou podvodu, kedy úver od nej pod možnosťou investovania vylákala tretia osoba a teraz znáša následky svojho neuváženého konania. Hoci je nemajetná, snaží sa dlhy splniť, avšak vzhľadom na ich rozsah nie je možné ich splatiť v primeranej lehote. Súd vo veci rozhodol citujúc ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 506 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami konania obsahuje všetky náležitosti citované v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Prehľad splácania, omeškaných splátok, uhradených a zosplatnených nárokov mal súd preukázané prehľadmi splácania, v tomto rozsahu neboli ani žalovanou rozporované. Súd mal preto nárok žalobcu vo výške istiny 971,98 eur a vyčísleného zmluvného úroku 47,67 eur z jednotlivých splátok preukázaný, rovnako preukázaný mal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 1,62 eur z omeškania jednotlivých splátok do celkovej splatnosti nároku. Nakoľko na strane žalovanej ako dlžníčky došlo k porušeniu povinnosti riadne a včas splniť peňažný dlh, súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.053,23 eur od 27. 01. 2017 do 30. 01. 2017, následne z nezaplatenej istiny 971,98 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia, rovnako z nezaplatených splatných úrokov vo výške 47,67 eur od 27. 01. 2017 do zaplatenia, teda všetko po mimoriadnej splatnosti úveru. Súd žalovanej umožnil, vychádzajúc z ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s čl. 4 C. s. p., zaplatiť dlh v splátkach, konštatujúc, že ak súd zistí, že u žalovanej sa nejedná o ľahkovážny prístup k plneniu si povinností, prejavuje snahu plniť uloženú povinnosť, avšak objektívne ju nie je schopná splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ani v primeranej lehote, pričom je vysoko nepravdepodobné, že nárok neuspokojí žalobca v primeranej dobe ani v prípadnom exekučnom konaní, súd môže viesť strany k tomu, aby plnili v splátkach, prijali takéto plnenie a prijali takého zmierlivé riešenie, keď každé omeškanie splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku čo do splatnosti uloženej povinnosti podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanej zaplatiť priznanú pohľadávku v zákonom stanovenej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pokiaľ ide o umožnenie žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akých listinných dôkazov súd pri svojom rozhodnutí v tomto smere vychádzal. Mal za to, že súd nemal dostatočne preukázané, resp. túto skutočnosť vôbec neodôvodnil, že žalovaná prejavuje snahu plniť uloženú povinnosť, avšak objektívne ju nie je schopná splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ani v primeranej lehote. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, podľa ktorých musí súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach toto svoje rozhodnutie presvedčivo zdôvodniť, čo v danom prípade nebolo splnené.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že na pojednávaní dňa 19. 02. 2019 uplatnený nárok žalobcu nerozporovala, žiadala len o možnosť plniť dlh v splátkach, nakoľko pri splácaní úveru sa dostala do finančných ťažkostí, stala sa obeťou podvodu, kedy úver cez ňu v tomto a inom prípade pod možnosťou investovania vylákala tretia osoba a ona teraz znáša následky svojho neuváženého konania. I napriek tomu, že je nemajetná, je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 420,- eur, je onkologickou pacientkou, snaží sa dlhy splácať, avšak vzhľadom na ich rozsah nie je možné, aby ich splnila v primeranej lehote. Snaží sa chodiť na brigády, aby si privyrobila a mohla primerane uspokojiť veriteľov. Je silne nábožensky založená a práve v dôsledku jej dobromyseľnosti a viery v dobro ju vždy zneužili tretie osoby a teraz sa nachádza v ťažkej situácii.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej (v tzv. replike) zotrval na všetkých svojich podaniach doručených súdu.
5. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobcu (v tzv. duplike) predložila súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku v sume 424,50 eur, informatívne doklady SIPO o mesačných zálohových platbách za byt a energie a výpis z účtu, s tým, že z tohto je zrejmé, že viac ako 50,- eur nie je v jej možnostiach splácať. Nedisponuje žiadnymi úsporami ani hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, ktorým by mohla uspokojiť pohľadávku veriteľa. Napriek svojim zdravotným problémom sa snaží privyrábať si brigádnickou činnosťou v Českej republike, aby mohla uspokojiť pohľadávku žalobcu mesačnou splátkou po 50,- eur.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), v časti povolenia splátok proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok v časti splatnosti uloženej povinnosti žalovanej podľa § 388 C. s. p. zmenil, vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako dôvodné.
7. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu, vyjadrení strán konania produkovanými v priebehu odvolacieho konania a podstatného obsahu spisu sa odvolací súd nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ tento umožnil žalovanej splácať uloženú povinnosť v splátkach, keď námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti je plne dôvodná. Je potrebné uviesť, že v prípade povolenia úhrady dlhu v splátkach ide o výnimočné oprávnenie, ktoré musí byť dostatočne odôvodnené konkrétnymi majetkovými pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto oprávnenie priznáva.
9. Žalovaná o povolenie úhrady dlhu v splátkach požiadala v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom zároveň namietala neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v neprimeranej odplate za úver. Žiadosť o povolenie úhrady dlhu v splátkach pritom bližšie neodôvodnila. V tejto súvislosti žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej (okrem prezentovaného názoru, že súčasná právna úprava neumožňuje súdu povoliť žalovanej strane úhradu dlhu v splátkach), poukázal na to, že bez akýchkoľvek dôkazov objektivizujúcich finančnú situáciu žalovanej nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže paričnú lehotu predĺžiť.
10. Na pojednávaní dňa 19. 02. 2019, na ktorom bola žalovaná zastúpená právnou zástupkyňou, žalovaná nárok žalobcu nerozporovala. Jej právna zástupkyňa zdôraznila, že sa jedná o staršiu pani, ktorá má dôchodok 420,- eur a bola zneužitá p. Smolkovou, ktorá od nej vymámila značné prostriedky. Vzhľadom na uvedené okolnosti, jej vek a výšku dôchodku žiadala povoliť splácať uvedenú sumu v splátkach po 50,- eur. Tvrdenia o majetkovej situácii žalovanej a jej zneužití inou osobou však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, na preukázanie uvedených skutočností nepredložila žiadne dôkazy (potvrdenie o výške dôchodku, o výške záväzkov, výpis z banky, trestné oznámenie či iné dôkazy), žiadne dôkazy v tomto smere ani nenavrhla vykonať. Za danej situácie, keď žalovaná svoje tvrdenia, ktorými odôvodňovala žiadosť o povolenie úhrady dlhu v splátkach nijakým spôsobom nepreukázala, neboli splnené podmienky pre povolenie žalovanej splácať dlh v splátkach. Pokiaľ súd v bode 26. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „ak súd zistil, že sa nejedná o ľahkovážny prístup žalovaného k plneniu jeho povinností, prejavuje snahu plniť uloženú povinnosť avšak objektívne ju nie je schopný splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ani v primeranej dobe ... môže viesť strany k tomu, aby plnili v splátkach, prijali takéto plnenie a prijali takéto zmierlivé riešenie“, ide len o teoretickú úvahu. Nikde v odôvodnení napadnutého rozsudku súd totiž neuvádza konkrétne skutočnosti a dôkazy, z ktorých by uvedené závery vyvodil vo vzťahu k žalovanej, keď v tomto smere neboli súdom prvej inštancie žiadne dôkazy ani vykonané.
11. Odvolací súd v danom prípade nemohol prihliadať na dôkazy predložené žalovanou v priebehu odvolacieho konania, ktoré žalovaná predložila odvolaciemu súdu až v rámci podanej dupliky, keď nejde o dôkazy, ktoré by žalovaná nemohla predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Až v odvolacom konaní zároveň žalovaná poukázala i na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď uviedla, že je onkologickou pacientkou, toto tvrdenie však rovnako žiadnym dôkazom nepreukázala. I keď v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, bolo v zmysle ust. § 291 ods. 3 C. s. p. potrebné aplikovať ust. § 154 C. s. p. o zákonnej koncentrácii konania, nakoľko žalovaná bola už v prvoinštančnom konaní zastúpená advokátkou.
12. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd, potom čo dospel k záveru, že v prejednávanom spore neboli splnené podmienky pre povolenie žalovanej uhradiť dlh v splátkach či v dlhšej lehote, napadnutý rozsudok okresného súdu v časti splatnosti uloženej povinnosti zmenil a žalovanej uložil povinnosť splniť si povinnosť uloženú napadnutým rozsudkom okresného súdu, t. j. zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, v zmysle § 232 ods. 3 vety prvej C. s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Vo zvyšnej časti (vrátane výroku o trovách konania, nakoľko predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola výlučne splatnosť uloženej povinnosti, od ktorej výrok o trovách konania nie je závislý), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)