Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-91-2019.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci starostlivosti o mal. M. zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko Šahy, z rodičov: D. a F. za účasti Okresnej prokuratúry Levice a D., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. M. do náhradnej osobnej starostlivosti D., ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
II. Súd rodičom vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu n e u r č u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 21.5.2019 súd začal konanie o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Dňa 4.6.2019 kolízny opatrovník podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie mal. M. do dočasnej osobnej starostlivosti jej starého otca D., ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa od času, keď matka nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody, t.j. od 3.4.2019.
2. Súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel uznesením zo dňa 13.6.2019.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
3. Starý otec mal. dieťaťa, D. na pojednávaní vypovedal, že mal. M. a jeho nevlastní súrodenci u neho bývajú od 03.04.2019. Býva v domácnosti so svojou družkou a s mal. deťmi. Jeho deti sú už všetky dospelé. Poberá invalidný dôchodok vo výške 312 €. S deťmi nemá žiadne výchovné problémy. Všetky deti chodia do školy v Čalomii, okrem mal. V., ktorý má len dva roky, ten je v ich celodennej starostlivosti. Mal. M. už povinnú školskú dochádzku ukončil a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Matka mu na deti neposiela žiadne peniaze, pretože dostane len 8 €. Sú s ňou v telefonickom kontakte. Deti nemajú ani žiadne zdravotné problémy. Dom, v ktorom bývajú, nemajú vo vlastníctve. Za bývanie neplatia žiadne nájomné, v dome je elektrina, voda a kúria pevným palivom. Deti majú vytvorené vhodné podmienky. Nebol priestupkovo ani trestne stíhaný. 4. Matka pôvodne sama navrhovala, aby M. a ostatné jej deti boli zverené starému otcovi, pretože keď nastúpi do výkonu trestu, nebude sa mať kto o ne postarať. Vo výkone trestu odňatia slobody je od 3.4.2019 do 3.8.2020. Do práce bola zaradená dňa 24.4.2019. Jej hrubá odmena predstavovala sumu 634,23 €, avšak boli jej vykonané povinné poistné odvody 78,50 €, zrážky na úhradu trov výkonu trestu 307,01 € a pohľadávok ostatných oprávnených v sume 148,89 €.
6. Kolízna opatrovníčka navrhla podanému návrhu vyhovieť. Vykonali šetrenie pomerov v domácnosti starého otca, u ktorého majú deti vytvorené vhodné podmienky. Vzhľadom na to, že M. sa už na budúce povolanie nepripravuje, ukončil povinnú školskú dochádzku a od 16 rokov sa môže zaevidovať na úrade práce, navrhla, aby vyživovacia povinnosť rodičom nebola určená. 7. Otec maloletého súhlasil s tým, aby mal. M. bol zverený do starostlivosti starému otcovi. Naposledy sa s ním stretol asi pred tromi mesiacmi. Stretávajú sa, ako otcovi umožní čas. Chodí robiť do zahraničia, aj na Slovensku, niekedy na mesiac, na dva a nevedel by sa o syna starať. Otec by sa oňho aj chcel starať, ale manželka, s ktorou teraz žije, nechce. Momentálne otec pracuje na základe pracovnej zmluvy na čiastočný pracovný úväzok vo Vrábľoch do 31.12.2019. Manželka je nezamestnaná. Na úrade práce evidovaná nie je, keďže otec má pracovnú zmluvu a teda nemá nárok na dávky v hmotnej núdzi. S manželkou spoločné deti nemajú a ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Bývajú v rodinnom dome, ktorý patril manželkinej starkej a zdedili ho jej deti. Bývajú tam viacerí, asi šesť až sedem rodín, majú k dispozícii jednu izbu. Čo sa týka príjmu, podľa pracovnej zmluvy má dohodnutú mzdu na mesiac vo výške 630 €, je však len na dva týždne, na čiastočný pracovný úväzok. 8. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
9. Podľa § 44 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).
10. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matka starostlivosť o mal. Viliama nezabezpečuje, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Záujem o starostlivosť o dieťa prejavil starý otec, ktorý ju zabezpečuje na požadovanej úrovni. Z tohto dôvodu súd maloletého zveril do jeho náhradnej osobnej starostlivosti za súhlasného vyjadrenia tak prokurátorky ako i kolíznej opatrovníčky a rovnako otca. Rodičom súd neurčil výživné vzhľadom na skutočnosť, že mal. Viliam ukončil povinnú školskú dochádzku, na budúce povolanie sa nepripravuje a má možnosť sa zaevidovať na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v 4 písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.