Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-75-2023.pdf
PDF · 120.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu CAR ZONE s.r.o., Budatínska 22, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 06, IČO: 35 957 247, práv. zast. AK | AK s.r.o., Suché mýto 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 54 844 762, proti žalovanému Servisnm s.r.o., ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica 974 01, IČO: 44 957 459, práv. zast. Mgr. Peter Mešenec, advokát, Prievozská 1314/39, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, o zaplatenie 4.831,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/126/2021-110 zo dňa 15.6.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/126/2021-110 zo dňa 15.6.2022 v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/126/2021-110 zo dňa 15.6.2022 v zastavujúcej časti odmieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.631,32 EUR spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 4.831,79 EUR od 1.11.2020 do 19.3.2021, 9% p.a. zo sumy 4.431,48 EUR od 20.3.2021 do 25.3.2021, 9% p.a. zo sumy 2.631,32 EUR od 26.03.2021 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, druhým výrokom vo zvyšku súd konanie zastavil a tretím výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou v upomínacom konaní dňa 22.2.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.831,79 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 31.10.2020 pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení od postupcu spoločnosti Inter Cars Slovenská republika, s.r.o. Listom zo dňa 10.11.2020 postupca dlžníkovi oznámil, že došlo k zmene veriteľa. Postúpené pohľadávky pozostávajú z neuhradených daňových dokladov: Faktúra č. SK 1120003982 zo dňa 17.2.2002 v sume 3.020,41 EUR, splatná 9.3.2020, neuhradený zostatok faktúry predstavuje sumu 280,54 EUR, faktúra č. SK 112005328 zo dňa 28.2.2002 v sume 1.960,57 EUR splatná 20.3.2020, faktúra č. SK 1120006729 zo dňa 18.3.2020 v sume 2.281,90 EUR, splatná 08.04.2020, faktúra č. SK 1120007693 zo dňa 31.3.2002, v sume 12,55 EUR splatná 21.4.2020, faktúra č. SK 1120009743 zo dňa 27.4.2020, v sume 296,23 EUR, splatná 18.5.2020. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že v priebehu spolupráce s postupcom
zistil, že cudzia osoba, sa mala vydávať za zamestnanca žalovaného, mala osobne odoberať autodiely od postupcu, čo sa mohlo týkať aj faktúr SK1120006729 v sume 2.281,90 EUR a č. SK1120007693 v sume 12,55 EUR. Žalovaný poprel objednanie a prevzatie tovaru vyúčtovaný týmito faktúrami. Pri ďalších daňových dokladoch, tvrdil, že došlo k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok s postupcom (pôvodným veriteľom). Nezapočítanú časť pohľadávky žalovaný postupcovi dňa 17.3.2021 v sume 296 EUR a 960,57 EUR dňa 25.3.2021 uhradil.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoločnosť Inter Cars Slovenská republika, s.r.o. ako predávajúci (postupca) žalovanému ako kupujúcemu dodal tovar vyúčtovaný daňovými dokladmi fakt. č. SK1120003982, faktúra č. SK112005328, faktúra č. SK1120009743. Žalovaný poprel objednanie a prevzatie tovaru vyúčtovaný fa.č.SK1120006729, fa.č. SK1120007693. Potvrdil, že prax bola taká, že tovar bol dodávaný priamo do prevádzky žalovaného. Záväzok žalovaného zanikol jednostranným započítaním a vykonanou úhradou ostatného dlhu pôvodnému veriteľovi. Spornou zostala predovšetkým otázka, či došlo k zániku záväzku započítaním, či predávajúci dodal (sporné faktúry) tovar oprávnenej osobe.
4. Súd mal za to, že listom zo dňa 10.11.2020 postupca oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 4.831,79 EUR (súčasťou bola príloha.) List žalovaný riadne prevzal. Žalovaný tvrdil, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok /č.l. 43/, ktorý nie je datovaný. V prejednávanej veci išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, preto treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, kedy malo reálne dôjsť k jednostrannému zápočtu, t.j či pred dňom oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky. V prípade započítania je potrebný hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu. Časť dlhu žalovaný postupcovi uhradil dňa 17.3.2021 a 25.3.2021, t.j po relevantnom oznámení o postúpení pohľadávky. Podľa ustanovenia § 324 ods.1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Postupca v čase úhrady nebol veriteľom žalovaného. K započítaniu pohľadávok s odkazom na ustanovenia § 580, § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 až § 364 Obchodného zákonníka nedošlo, strany sporu nemali vzájomné peňažné pohľadávky, ktoré by boli spôsobilé započítaniu. Záväzkový vzťah súd posúdil podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ako kúpnu zmluvu. Žalovaný potvrdil, že tovar bol dodávaný priamo do prevádzky. Pri sporných faktúrach žalobca preukázal dodacími listami dodanie tovaru, pričom žalovaný namietal, že došlo k zneužitiu. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka, kedy podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. K zneužitiu odtlačku pečiatky žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca podaním zo dňa 6.6.2022 vzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 2.200,47 EUR späť. Súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie vo zvyšku zastavil. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods.1, § 256 ods. 1 C.s.p. a náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, pričom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania /vo zvyšku/.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o prevzatie tovaru, aby mohol byť tovar prevzatý, tak najskôr musí dôjsť k jeho objednaniu. Objednanie tovaru žalovaným však žalobcom žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Žalobca aj napriek tomu za účelom preukázania prevzatia tovaru zo strany žalovaného (ktorého objednanie preukázané nebolo) predložil súdu dodacie listy, ktoré však nepriložil k svojmu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale až k vyjadreniu k odporu žalovaného. Zároveň jediným znakom, ktorý by mal preukazovať spojitosť dodacieho listu so žalovaným je označenie žalovaného ako odberateľa na tomto dodacom liste a pečiatka žalovaného bez akéhokoľvek podpisu. Súd mal za to, že dodacie listy dodanie tovaru preukazujú. Žalovaný v tejto súvislosti popieral, že by z jeho strany došlo k prevzatiu tovaru, pričom uviedol, že pečiatku, ktorá je na dodacích listoch si môže dať vyhotoviť ktokoľvek. Súd sa s touto námietkou žalovaného vysporiadal tak, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, pričom v tejto súvislosti odkázal aj na vyjadrenie žalovaného z prvého pojednávania, že tovar bol dodávaný priamo v prevádzkarni žalovaného a že k zneužitiu odtlačku pečiatky žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný uviedol, že na prvom pojednávaní konanom vo veci vypovedal štatutárny zástupca žalovaného p. W.. C. Y., ktorý všeobecne uviedol, že tovar postupca dodával žalovanému do jeho prevádzky. Ďalej z výpovede vyplynulo, že ani zástupca postupcu p. J. nevedel, kto v mene žalovaného objednával tovar (t.j. ani sám zástupca postupcu by nevedel preukázať objednanie tovaru), ktorý bol vyzdvihovaný „v Senci, či niekde na prevádzke“ a následne vracaný,
pričom „Sencom“ a „inou prevádzkou“ mal p. W.. Y. na mysli prevádzku postupcu, nie svoju prevádzku, keďže žalovaný v Senci nemá sídlo a ani žiadnu prevádzku. Za vrátený tovar dostala táto osoba hotovosť, pričom túto skutočnosť p. J. mal potvrdiť žalovanému aj emailom. Žalovaný si nie je vedomý žiadneho takého dôkazu produkovaného žalobcom, ktorý by uvedenú výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného akokoľvek poprel alebo spochybnil. V súvislosti s uvedenou výpoveďou žalovaného (to, že žalovaný len všeobecne na prvom pojednávaní počas svojho výsluchu uviedol, že tovar postupca dodával žalovanému do jeho prevádzky) žalovaný uvádza, že týmto nikdy nepotvrdil, že konkrétny tovar fakturovaný faktúrami bol aj reálne žalovanému v jeho prevádzke dodaný, resp., že žalovaný takýto tovar vo svojej prevádzke prevzal. Zároveň uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom predložených dodacích listov, z ktorých žiadne označenie konkrétnej prevádzky žalovaného, v ktorej mal byť tovar odovzdaný nevyplýva a nevyplýva z nich ani totožnosť osoby, ktorá mala údajne tento tovar prevziať.
6. Žalovaný k použitiu § 16 Obchodného zákonníka uviedol, že v súdnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by akákoľvek iná osoba mala v prevádzkarni žalovaného prevziať tovar fakturovaný príslušnými žalovaným namietanými faktúrami postupcu a kto vlastne touto osobou je. V tomto prípade ide len o ničím nepodloženú domnienku súdu, ktorá v žiadnom prípade nevplýva z vykonaného dokazovania. Taktiež zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že konkrétny tovar fakturovaný postupcom konkrétnymi a žalovaným namietanými faktúrami bol odovzdaný žalovanému, resp. tretej osobe v prevádzkarni žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že na žalobcom predložených dodacích listoch je žalovaný identifikovaný len svojim sídlom (Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji) a aj na pečiatkach nachádzajúcich sa na dodacích listoch je uvedené len sídlo spoločnosti žalovaného, nie prevádzka žalovaného. Žalovaný ďalej namietal, že postupca mu faktúry č. SK1120006729 zo dňa 18.3.2020 a č. SK1120007693 zo dňa 31.3.2020 nedoručil, pričom zároveň uviedol, že tieto faktúry ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že uvedené faktúry boli postupcom žalovanému doručené a dátum doručenia faktúr zo strany postupcu žalovanému nevyplýva jednoznačne ani z vykonaného dokazovania. Ak však žalovanému faktúry postupcu doručené neboli (čo preukázané nebolo), pohľadávky postupcu, resp. žalobcu sa nemohli stať ani splatnými, a teda žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že z doručenky priloženej žalobcom k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2020 vôbec nie je zrejmé, kedy bolo toto oznámenie žalovanému doručené (dátum je nečitateľný). Zároveň príloha oznámenia o postúpení pohľadávok (zoznam postúpených dodávateľských faktúr), na ktorú sa oznámenie odvoláva, a na ktorú sa odvoláva súd v bode 12 k oznámeniu nebola žalobcom vôbec priložená, čo žalovaný aj na prvom pojednávaní namietal (odhliadnuc od toho, že žalovaný konštantne namietal doručenie faktúr postupcu). Ak teda súd určil v prípade sumy 4.831,79 EUR začiatok omeškania od 1.11.2020, z vykonaného dokazovania by malo podľa názoru žalovaného vyplývať, že pohľadávka v tejto výške bola dňa 31.10.2020 splatná. Toto však z vykonaného dokazovania nevyplýva a súd tento dátum v odôvodnení vôbec nespomína a ani nie je zrejmé, ako k nemu dospel.
7. Žalovaný k späťvzatiu uviedol, že mal minimálny čas na oboznámenie sa s týmto podaním. K náhrade trov uviedol, že z čiastočného späťvzatia návrhu žalobcu pritom vyplýva, že k pripísaniu príslušných súm na účet žalobcu ako postupníka došlo už dňa 19.3.2021 a 25.3.2021, t.j. pred viac ako rokom pred pojednávaním konaním dňa 27.4.2022. Pritom výlučne a len z tohto dôvodu (príprava čiastočného späť vzatia návrhu a jeho predloženie súdu) bolo pojednávanie konané dňa 27.4.2022 odročené na deň 15.6.2022. Zároveň má žalobca za to, že aj táto skutočnosť (priznanie 100 % náhrady trov bez zohľadnenia podľa názoru žalovaného zjavného zavinenia trov súvisiacich s pojednávaním dňa 15.6.2022), má za následok nesprávny postup súdu. Vzhľadom na uvedené považuje rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný a navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že riadne preukázal dodanie tovaru dodacími listami, z ktorých je zrejmé, že tovar bol skutočne dodaný a žalovaný prevzatie tovaru potvrdil pečiatkou na dodacích listoch. Uvedenú obranu žalovaného považuje len za nepreukázaný pokus vyhnúť sa plneniu záväzku. K dodávke tovaru, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. SK1120006729 zo dňa 18.3.2020 žalobca na základe informácii od postupcu uvádza, že tovar bol vždy doručený žalovanému do jeho prevádzky, kde tovar prevzal a pečiatkou spoločnosti opečiatkoval dodací list, čo potvrdil aj konateľ žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že týmto spôsobom dlhodobo prebiehal obchodný styk žalovaného s postupcom, čo potvrdil aj sám žalovaný. Rovnako súd správne poukázal v bode 9 odôvodnenia na vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdil, že prax bola taká, že tovar
bol dodávaný priamo do prevádzky žalovaného. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore s jeho výpoveďou, nakoľko sám opisoval ako prebiehala obchodná prax medzi ním a postupcom, keď si žalovaný od postupcu objednával tovar. K ust. § 16 Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaný tvrdil v odpore proti platobnému rozkazu, že tovar mala v prevádzke preberať cudzia osoba, ktorá sa mala vydávať za zamestnanca žalovaného. Pričom v odvolaní žalovaný tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, či vôbec nejaká osoba reálne tovar od postupcu prevzala, nie to ešte o akú osobu ide. Uvedené vyjadrenia žalovaného sú podľa žalobcu v rozpore, pričom žalovaný túto skutočnosť /preberanie tovaru treťou osobou/ nepreukázal.
9. Žalovaný ďalej uvádzal, že žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že uvedené faktúry (Faktúra č. SK1120006729, Faktúra č. SK1120007693) boli postupcom žalovanému doručené. K uvedenému tvrdeniu žalobca opäť odkazuje na dodacie listy, kde žalovaný svojou pečiatkou potvrdil prevzatie tovaru. Tvrdenia žalovaného o tom, že tovar neobjednal ani neprevzal na základe uvedeného považuje žalobca za nepodložené tvrdenia. Žalovaný fakticky tovar objednal, prevzal a nezaplatil kúpnu cenu. Žalobca považuje za preukázané, že žalovanému boli faktúry riadne doručené, ako aj žalovaným objednaný tovar. Z vyjadrení žalovaného jednoznačne vyplýva snaha vyhnúť sa plneniu z predmetných faktúr. Súd v tomto prípade vychádzal zo skutočností uvedených žalovaným, ktorý potvrdil, že prax bola taká, že tovar bol dodávaný priamo do prevádzky žalovaného. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný predložil nejaký relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil jeho tvrdenia. Rovnako aj prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazov, ktoré mal k dispozícií. Žalobca poukázal na skoršie tvrdenia žalovaného v odpore, že tovar špecifikovaný na faktúrach s koncovým číslom 6729 a 7693 mohla objednať a odobrať osoba vydávajúca sa za zamestnanca žalovaného, pričom sú tu znova protichodné vyjadrenia žalovaného, ktorý skutkový stav prezentuje tak, ako mu to v danej situácii vyhovuje.
10. Žalobca ďalej uviedol, že z hľadiska procesnej autonómie nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie nebolo právoplatne skončené .O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, k čomu aj došlo, pričom súd dal žalovanému možnosť sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby vyjadriť. V danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenie § 146 C.s.p., kedy súd vyzýva žalovaného aby sa vyjadril, nakoľko sa v danom prípade nevyžaduje súhlas žalovaného. K trovám konania uviedol, že nemal povinnosť brať žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry žalobcovi ako veriteľovi, ale postupcovi, pričom zmätočne uvádzal rôzne variabilné symboly za účelom preukázania údajného započítania pohľadávok medzi žalovaným a postupcom. Poukazuje na to, že údajné započítanie pohľadávok medzi postupcom a žalovaným nebolo podpísané, datované a ani len odoslané postupcovi. K tomu však treba dodať, že žalovaný uhrádzal predmetné faktúry postupcovi s rôznymi variabilnými symbolmi, ktoré nebolo možné riadne priradiť. Z vyššie uvedených dôvodov vznikla potreba pôvodné pojednávanie odročiť, nakoľko žalobca sa po vyjadrení konateľa žalovaného rozhodol upraviť svoj žalobný návrh. Podľa žalobcu bolo potrebné ustáliť platby, ktoré žalovaný zmätočne uhrádzal postupcovi. V danom momente žalovaný skutočnosť, že žalobca bude brať žalobu čiastočne späť nenamietal, čo priamo vyplýva z nahrávky z pojednávania konaného dňa 17.4.2022. Na základe uvedeného žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zavinil konanie ďalšieho pojednávania a súd má priznať trovy právneho zastúpenia spojené s pojednávaním konaným dňa 15.6.2022 žalovanému. K trovám konania uviedol, že nemal povinnosť brať žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry žalobcovi ako veriteľovi, ale postupcovi.
11. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že vždy popieral, že by mu bol konkrétny tovar vyúčtovaný žalobcom žalovanými faktúrami dodaný. A dodanie tovaru nepotvrdil ani pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 27.4.2022. Štatutárny zástupca žalovaného sa počas výsluchu len vo všeobecnosti vyjadroval k priebehu spolupráce medzi žalovaným a postupcom. Nikdy sa však nevyjadril k dodaniu konkrétneho tovaru vyúčtovanému žalobcom žalovanými faktúrami. Z vykonaného dokazovania nemôže vyplývať, že tovar bol dodávaný žalovanému výlučne len do jeho prevádzky. V tomto smere k žiadnym zmenám v odvolaní žalovaného oproti jeho dovtedajším vyjadreniam nedošlo. Taktiež v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že tovar vyúčtovaný žalobcom žalovanými faktúrami bol odovzdaný postupcom žalovanému v prevádzkarni žalovaného (na žalobcom predložených dodacích listoch je žalovaný identifikovaný len svojim sídlom - Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji, pričom v priebehu konania nikdy prevádzka žalovaného nebola označená žalobcom, ani identifikovaná súdom), čo je jedna z podmienok aplikácie ust. § 16 Obchodného zákonníka. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že žalobca zobral návrh čiastočne späť ohľadne súm, k pripísaniu ktorých na účet žalobcu ako postupníka došlo dňa 19.3.2021 a 25.3.2021, t.j. pred viac ako rokom pred pojednávaním konaným dňa 27.4.2022 - podľa žalobcu však išlo o také zložité operácie, že viac ako rok nebol schopný tieto spárovať a pripraviť pred prvým pojednávaním vo veci čiastočné späťvzatie žaloby. Pojednávanie zo dňa 27.4.2022 bolo odročené výlučne za účelom čiastočného späťvzatia návrhu zo strany žalobcu, ktoré však mohlo byť podľa názoru žalovaného urobené už pred prvým pojednávaním vo veci alebo priamo na ňom.
12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že konateľ žalovaného výslovne potvrdil, že prax bola taká, že tovar bol dodávaný priamo do prevádzky žalovaného. Žalovaný tvrdí, že si tovar nikdy neobjednal a tento nebol ani nikdy do prevádzky žalobcu dodaný. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že za sporné považuje len 2 faktúry č. SK1120006729 a č. SK1120007693, pričom ďalšie faktúry, ktorých zaplatenie žalobca požaduje, žalovaný zahrnul do údajnej dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, ktorá mala byť uzavretá s postupcom, pričom táto nie je podpísaná ani postupcom ani žalovaným a nie je ani datovaná. Žalovaný už od 30.11.2020 vedel, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu a napriek tomu uhrádzal v priebehu marca 2021 postupcovi čiastočné platby faktúr s rôznymi variabilnými symbolmi, ktoré nebolo možné priradiť. Žalovaný sa platbami postupcovi zrejme snažil preukázať údajné započítanie pohľadávok voči postupcovi, aj keď vlastníkom pohľadávky bol žalobca. Žalobca dal rovnako do pozornosti, že toto údajné započítanie pohľadávok voči postupcovi sa žalovaný snažil realizovať tesne po tom, ako mu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil predžalobnú výzvu. Sporným tak ostal len nárok na zaplatenie dvoch faktúr, a to faktúr č. SK1120006729 a č. SK1120007693. Tovar špecifikovaný na týchto faktúrach mala údajne objednať a prevziať tretia osoba. Toto tvrdenie však žalovaný nepreukázal a má za to, že zo strany žalovaného išlo o pokus o vyhnutie sa plneniu dlhu. Žalovaný až v podanom odpore tvrdil, že by mala tretia osoba odoberať tovar, ktorý bol účtovaný na faktúrach č. SK1120006729 a č. SK1120007693.
13. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 6.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
15. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou
16. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
17. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku konanie zastavil, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom konanie vo zvyšku zastavil. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.
18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 16 Obch. zák. podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoločnosť Inter Cars Slovenská republika, s.r.o. ako predávajúci (postupca) žalovanému ako kupujúcemu dodala tovar vyúčtovaný daňovými dokladmi fa. č. SK1120003982,fa.č.SK112005328,fa.č.SK1120009743. Žalovaný v odpore poprel objednanie a prevzatie tovaru vyúčtovaný fa.č.SK1120006729 a fa.č. SK1120007693, s tým, že cudzia osoba, ktorá sa mala vydávať za zamestnanca žalovaného mala osobne odoberať autodiely od postupcu, a to na IČO žalovaného. Potvrdil, že prax bola taká, že tovar bol dodávaný priamo do prevádzky žalovaného. Podľa žalovaného záväzok z faktúr SK1120003982, SK112005328 a SK1120009743 zanikol jednostranným započítaním a vykonanou úhradou ostatného dlhu pôvodnému veriteľovi. Spornou zostala otázka, či došlo k zániku záväzku započítaním a či predávajúci dodal (sporné dve faktúry č. SK1120006729 a č. SK1120007693) tovar žalovanému.
23. Podľa odvolacieho súdu žalobca preukázal pri sporných 2 faktúrach dodanie tovaru, čo preukazujú predložené dodacie listy opatrené pečiatkou žalovaného /fa.č.SK1120006729,č.SK1120007693/. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že pečiatky si môže vyrobiť hocikto, je irelevantná aj vzhľadom k tomu, že v konaní žalovaný nepreukázal odcudzenie pečiatky žalovaného, alebo jej prípadnú manipuláciu neoprávnenou osobou. V ďalšom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že započítací prejav žalovaného je neplatný. Z listinného dôkazu, a to dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok (č.l. 43) nevyplýva, kedy malo skutočne dôjsť k započítaniu, dohoda o započítaní nie je datovaná a nikým podpísaná. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že časť dlhu žalovaný postupcovi uhradil dňa 19.3.2021 a 25.3.2021, t.j po relevantnom oznámení o postúpení pohľadávky. Odvolací súd zastáva názor, že započítacím prejavom žalovaného aj keď neplatným, nepovažoval žalovaný pohľadávky žalobcu z faktúr č. SK1120003982, č.SK112005328 a č.SK1120009743 za sporné. Je potrebné tiež zdôrazniť, že časť dlhu bola žalovaným uhradená postupcovi po oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2020, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 16.11.2020, ktorý už v tom čase nebol veriteľom žalovaného.
24. Žalovaný v odvolaní namietal, že sporné dve faktúry č. SK1120006729 a č. SK1120007693 mu neboli doručené. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je relevantné, podstatné a v konaní aj preukázané bolo dodanie tovaru žalovanému, čo žalobca preukázal potvrdenými dodacími listami, pričom je irelevantná námietka žalovaného, že z dodacích listov nevyplýva označenie konkrétnej prevádzky, kde mal byť tovar odovzdaný ani totožnosť osoby, ktorá mala tovar údajne prevziať. K uvedenej skutočnosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, kde žalovaný uviedol, že pri sporných dvoch faktúrach cudzia osoba, ktorá sa mala vydávať za zamestnanca žalovaného osobne odoberala autodiely od postupcu, preto nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že mu tieto faktúry a ani tovar neboli doručené. Aj z prehratého zvukového záznamu odvolacím súdom z pojednávania zo dňa 27.4.2022 vyplýva tvrdenie konateľa žalovaného, že niekto si na jeho číslo registrácie objednával diely a vyzdvihoval si ich na prevádzke žalovaného, kde bol aj tovar dodávaný žalobcom. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaného zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni v zmysle ust. § 16 Obch. zák., ako uviedol aj súd prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, kým nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni na to nebola oprávnená. V zmysle ust. § 16 Obch. zák. je daná fikcia zákonného zástupcu, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak je druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená. Pod prevádzkarňou je potrebné rozumieť reálne existujúci priestor, v ktorom sa z pohľadu priemerného obchodného partnera bežne podnikateľská činnosť vykonáva.
25. K odvolacej námietke žalovaného, že nebolo preukázané, že by akákoľvek iná osoba mala v prevádzkarni žalovaného prevziať tovar a že konkrétny tovar fakturovaný postupcom bol odovzdaný žalovanému, resp. tretej osobe v prevádzkarni žalovaného, je potrebné uviesť, že sám žalovaný tieto skutočnosti uvádzal jednak v odpore proti platobnému rozkazu a následne tieto boli tvrdené samotným konateľom žalovaného na pojednávaní dňa 27.4.2022. Pokiaľ tretia osoba prevzala tovar od žalobcu v prevádzkarni žalovaného, toto konanie žalovaného s poukazom na ust. § 16 Obch. zák. zaväzuje a žalovaný je povinný faktúry za dodaný tovar žalobcovi uhradiť. Žalovaný v konaní nepreukázal, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni žalovaného na to nebola oprávnená. Pričom nie je potrebné ako tvrdil žalovaný túto osobu bližšie identifikovať, ani zisťovať, či konala v dobrej viere. Stačí tvrdenie žalovaného, že sa cudzie osoby vydávali za zamestnanca žalovaného v jeho prevádzkarni. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný v súvislosti s tvrdenými skutočnosťami ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy na ich podporu.
26. K odvolacej námietke žalovaného, že sa nemal možnosť oboznámiť s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu a žalobca mohol zobrať žalobu čiastočne späť skôr, odvolací súd uvádza, že žalobca ako dominus litis nie je obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie nebolo ešte právoplatne skončené. Žalobca využil svoje procesné právo a zobral čiastočne žalobu späť dňa 14.6.2022, pričom čiastočné späťvzatie bolo súdom prvej inštancie zaslané žalovanému ten istý deň, t.j.14.6.2022 a žalovaného odvolací argument v tejto časti nie je dôvodný.
27. K odvolacej námietke týkajúcej sa omeškania žalovaného, určenia jeho začiatku a priznaných úrokov z omeškania, kde žalovaný tvrdil, že sa nemohol dostať do omeškania z dôvodu nedoručenia faktúr a nepreukázania oznámenia o postúpení pohľadávky, odvolací súd uvádza, že z doručenky /č. l. 12/ je zrejmé, že oznámenie o zmene v osobe veriteľa zo dňa 10.11.2020 bolo žalovanému doručené uložením na pošte dňa 16.11.2020.Týmto dňom mal žalovaný objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, pričom nie je rozhodujúce, či túto možnosť aj skutočne využil. Pre určenie doby omeškania je rozhodujúci dátum splatnosti jednotlivých faktúr. Pri faktúrach č. SK1120003982,SK112005328 a SK1120009743 bola určená splatnosť 9.3.2020, 20.3.2020 a 18.5.2020. Pri týchto faktúrach žalovaný nenamietal, že mu neboli doručené, faktúry uviedol aj v Dohode o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok. Pri sporných faktúrach č. SK1120006729 a č. SK1120007693 bola daná splatnosť dňa 8.4.2020 a 21.4.2020. Ako už bolo uvedené odvolací súd zastáva názor, že všetky faktúry /aj sporné/ sa dostali do dispozície žalovaného. Keďže je súd viazaný návrhom a nemôže priznať viac, ako si žalobca v konaní uplatňuje, správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od požadovaného dátumu, zohľadňujúc pritom čiastočné späťvzatie žalobcu z dôvodu čiastočných úhrad zo strany žalovaného /dňa 19.3.2021 a 25.3.2021/.
28. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).