Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (44)Rozsudok_12P-44-2019.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. X., A.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - S. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š., W. XX/XX, a otec - F. X., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, zastúpený Mgr. Hedvigou Kosztúr, advokátkou, Šamorín, časť Mliečno, Pešia cesta 970/24, o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú B. X., A.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý je oprávnený a povinný ju zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná platiť na výživu mal. B. sumu 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 04.11.2019.
Dlh na výživnom vznikol matke za obdobie od 04.11.2019 do 31.12.2019 v sume 55,66 eur. Matka je povinná dlh na výživnom zaplatiť otcovi v celosti do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom z 25.07.2019 sa matka maloletej (navrhovateľka) domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Uviedla, že maloletá sa narodila po ročnej známosti, spolužitie rodičov v Č. H. bolo spočiatku harmonické, po roku sa presťahovali na Slovensko. Správanie otca sa však začalo meniť, bezdôvodne žiarli, stále ju kontroluje, kvôli čomu sa neustále hádajú, fyzicky ju napáda, čoho svedkom je aj dieťa. Matka mieni ukončiť spolužitie s otcom dieťaťa, bráni jej v tom nedostatok finančných prostriedkov, jej príbuzní a známi žijú v zahraničí. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa je odkázaná na svojvôľu otca. Otec sa jej vyhráža udaním na polícii a na „sociálke“ za únos dieťaťa. Navrhla zveriť dieťa do jej starostlivosti a otcovi určiť výživné na dieťa sumou 100 eur mesačne. (2) K návrhu matky sa otec vyjadril písomne podaním z 04.11.2019 tým, že tvrdenia matky uvedené v jej návrhu nie sú pravdivé, čo potvrdzuje aj ich vzájomná komunikácia vedená v mobilnom telefóne cez aplikáciu. Dňa 16. októbra vo večerných hodinách matka opustila spoločnú domácnosť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a od toho času sa o dieťa stará výlučne otec. Matka na výživu dieťaťa neprispieva. Otec nemá informácie o tom, kde sa matka maloletej zdržiava, podľa fotiek na sociálnej sieti je pravdepodobne v Č. H.. Poukázal na to, že matka maloletej má z predchádzajúceho vzťahu ďalšie dieťa
- mal. O. (A.. Q. E. XXXX), ktorý je v súčasnosti na základe súdneho rozhodnutia v starostlivosti svojho otca, pričom aj v súvislosti s týmto mužom matka uvádza obvinenia z fyzického napádania, vyhrážania a psychického a fyzického týrania.
(3) Písomným podaním z 28.10.2019 vzala matka návrh späť s poukazom na to, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a dieťa ponecháva v starostlivosti otca. Navrhla konanie zastaviť.
(4) Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Podľa ods. 3 súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
(5) Otec ani procesný opatrovník so zastavením konania nesúhlasili. Z podania matky vyplýva, že nežije s otcom v spoločnej domácnosti, z ktorého dôvodu je úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom žiaduca, konanie preto súd (uznesením č. k. 12P/844/2019-102 zo dňa 11.11.2019) nezastavil.
(6) Matka maloletej sa v súčasnosti zdržiava na súdu neznámej adrese, adresa jej aktuálneho pobytu nebola súdom zistená, z toho dôvodu bolo podanie otca (vyjadrenie) oznámené matke postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Návrh otca tak bol matke doručený dňa 29.11.2019.
(7) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a). (8) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(9) Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti matky výsluchom otca, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(10) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka dieťaťa bez vysvetlenia opustila spoločnú domácnosť dňa 16. októbra vo večerných hodinách, dieťa ponechala v starostlivosti otca, odvtedy sa neozvala, len v jednom prípade si telefonicky vyžiadala fotky dieťaťa. Starostlivosť o dieťa otec zvláda, pomáha mu jeho matka a súrodenci. Je zamestnaný ako pracovník SBS, pracuje na 12-hodinové meny, príjem má 550 eur mesačne. Je nemajetný. V decembri mu končí nájomná zmluva, mieni sa presťahovať s dieťaťom k svojej matke, alebo do garsónky matkinho partnera. Zvýšené výdavky na dieťa nemá. Podľa výplatných lístkov mal otec za obdobie od januára do septembra 2019 príjem v priemere 429,87 eur mesačne.
(11) Procesný opatrovník prešetril u otca výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 07.11.2019 vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa.
(12) Matka poberá rodičovský príspevok 220,70 eur mesačne, k tomu prídavok na dieťa 24,34 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k mal. Kristianovi, nar. v októbri 2015). Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nemá evidovaný príjem ani zo zamestnania, ani z podnikania.
(13) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(14) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(15) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (16) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (17) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(18) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(19) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(20) V danom prípade ide o dieťa vo veku X H., otec nemá priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade otcovi, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v jeho starostlivosti. preto súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne staral aj doposiaľ, matka o dieťa záujem neprejavuje.
(21) Vyživovaciu povinnosť matky súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a návrh otca. Matka riadny príjem nemá. Súčasným odôvodneným potrebám maloletej, na ktorej starostlivosť má otec v súčasnosti bežné výdavky, spolu s prídavkom a rodičovským príspevkom sa súdu javí postačujúca suma určená v minimálnej zákonom určenej výške.
(22) Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2019) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
(23) Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 28,79 eur mesačne.
(24) Vyživovaciu povinnosť matke súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu otca. Matke od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol o výživnom, vznikol na výživnom dlh, ktorý je povinná splatiť v celosti do určenej lehoty. (25) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(26) Rodičia sa na styku matky s dieťaťom nedohodli, matka žiadny návrh na úpravu styku nepodala, preto súd o styku nerozhodol. Pokiaľ sa v budúcnosti na tomto nedohodnú, ktorýkoľvek z rodičov môže podať súdu návrh na úpravu styku.
(27) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)