Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-64-2019.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Z. Q., v právnej veci žalobcu: D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., L. T. XXXX/XX, právne zast. J.. S. L., advokát so sídlom T., T.. hrdinov XXX/XX proti žalovanému: Y. A. T., s.r.o. so sídlom P., Y. XX, pr. zast. D. kancelária J.. D. A., s. r. o., Q. XX, P., o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.453,21 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 726,61 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.06.2019 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.453,21 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu porušenia spotrebiteľských práv a náhrady trov konania.
2. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/173/2014 si terajší žalovaný uplatnil voči žalobcovi, ktorý bol v postavení spotrebiteľa, peňažné nároky zo zmluvy o úvere a žaloba bola zamietnutá, vo veci bol neúspešný. Rozsudok zo dňa 20.01.2016 nadobudol právoplatnosť v I., II. a IV. výroku 27.8.2016 a v III. výroku bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Y. sp. zn. 18Co/46/2017 z 14.2.2018 a obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2018. Žalobca požadoval zaplatiť od žalovaného sumu 1453,21 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1500,- eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri 2. splátke a do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 1217,55 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splátkou č. 20, a preto žalobca úver zosplatnil a požadoval zaplatiť sumu neuhradených splátok. Súd I. inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahovala zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné a tiež úroky s ročnou úrokovou sadzbou 75,09 % ročne, úver je preto v tejto časti potrebné považovať za absolútne neplatný a žalovaný je povinný vrátiť len to, čo mu žalobca plnil. Keďže žalovaný už žalobcovi poskytnutú sumu vrátil, súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ako spotrebiteľ si preto uplatnil porušenie spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Suma 1.453,21 eur, ktorú si uplatňuje, zodpovedá sume, o ktorú ho terajší žalovaný žaloval v pôvodnom konaní a o ktorú by sa bol bezdôvodne obohatil, ak by sa žalobca nebol bránil.
3. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaného, so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť. Namietal premlčanie uplatneného nároku, lebo žalobca už dňa 20.01.2016, kedy bol vyhlásený rozsudok súdu I. inštancie mal k dispozícii skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol uplatňovať tvrdený nárok. Pre uplatnenie nároku na zadosťučinenie na základe skutkového tvrdenia je rozhodujúci dátum vyhlásenia rozsudku, preto má za to, že uplatnený nárok je premlčaný. Ďalej namietal argument žalobcu o tom, že žalovaný by sa obohatil, ak by sa žalobca nebránil, pretože súd vo veci 7C/173/2014 ex offo aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a logicky to znamená aj to, že súdne rozhodnutie ako výsledok určitého procesu nemôže založiť stav, že by akýkoľvek žalobca pri úspešnosti žaloby o zaplatenie žalovanej sumy sa mal obohatiť. Navyše na strane žalovaného vystupovali až 3 subjekty deklarujúce sa ako združenia na ochranu spotrebiteľa, z ktorých každé vo veci predkladalo svoje vyjadrenia. Teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že ak by sa nebránil, žalovaný by sa obohatil na jeho úkor. Nemožno sa obohatiť tým, že žalobca podá žalobu na súd. Ďalej má žalovaný za to, že rozsudok vo veci 7C/173/2014 nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to najmä tým, že zákon v prvom rade vyžaduje od spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva a až za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Tento predpoklad splnený nie je, lebo spotrebiteľ nemal v predošlom konaní postavenie žalobcu, ale žalovaného, preto nárok mu nevznikol.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 180 C.s.p., a to za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
5. Právny zástupca žalobcu žiadal na pojednávaní žalobe vyhovieť, keď boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku, žalobca sa v konaní 7C/173/2014 úspešne bránil, kde žalovaný v postavení žalobcu od neho žiadal zaplatiť sumu 1.453,- eur, avšak bol neúspešný, preto poukázal na písomné odôvodnenie rozsudku v tejto veci, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I., II. a IV. dňa 27.8.2016, a preto má za to, že nárok nie je premlčaný, keď premlčacia 3 ročná lehota nemohla uplynúť, táto začala plynúť až momentom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Má za to, že nárok je odôvodnený ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu primeraného zadosťučinenia. Výšku požadovanej sumy odvodil od sumy, ktorá bola od žalobcu požadovaná v konaní 7C/173/2014.
6. Žalobca trval na podanej žalobe, čo sa týka úveru z predchádzajúceho konania 7C/173/2014, ten sa snažil žalovanému vrátiť a toho času má za to, že istina bola žalobcom žalovanému vrátená.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením k žalobe, oboznámením sa s replikou, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/173/2014 a zistil nasledovný skutkový stav: v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/173/2014 sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 1453,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1500,- eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri 2. splátke a do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 1217,55 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splátkou č. 20, a preto žalobca úver zosplatnil a požadoval zaplatiť sumu neuhradených splátok. Súd I. inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahovala zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné a tiež úroky s ročnou úrokovou sadzbou 75,09 % ročne, úver je preto v tejto časti potrebné považovať za absolútne neplatný a žalovaný je povinný vrátiť len to, čo mu žalobca plnil. Keďže žalovaný už žalobcovi poskytnutú sumu vrátil, súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného pred súdom poukázal na to, že žalobcom mu bola poskytnutá suma 1284,25 eur, pričom žalovaný na daný úver zaplatil spolu sumu 1922,33 eur. Rozsudok zo dňa 20.01.2016 nadobudol právoplatnosť v I., II. a IV. výroku 27.8.2016 a v III. výroku bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/46/2017 z 14.2.2018 a obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.04.2018.
8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil, finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť; táto sankčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia.
10. Na základe citovanej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
11. Súd má za to, že boli splnené všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa vyššie citovaného zákona, nakoľko došlo k porušeniu práva žalobcu, a to použitím neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, ako aj nedodržaním iných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), či použitím ročnej úrokovej sadzby vo výške 75,09 %, v dôsledku ktorej súd I. inštancie úver v tejto časti vyhodnotil ako absolútne neplatný, a mal za to, že žalovaný bol povinný vrátiť v uvedenom konaní len to, čo mu žalobca plnil. Všetky tieto skutočnosti boli súdom vyhodnotené v konaní 7C/173/2014 a žaloba žalovaného bola zamietnutá. Spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie svojich spotrebiteľských práv v konaní 7C/173/2014, keďže od neho boli vymáhané plnenia na základe neprijateľných zmluvných podmienok a iných neplatných dojednaní, ktoré boli súdom vyhodnotené ako rozporné s právnymi predpismi a o týchto nárokoch bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté rozsudkom (viď konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/173/2014). Je nepochybné, že žalovaný ako druhá zmluvná strana je zodpovedná za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca bol v pôvodnom konaní v postavení žalovaného, nie samotným žalobcom. Aj v takomto prípade je možné úspešne brániť spotrebiteľské práva. Bola preukázaná príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a rozsudok súdu v tejto veci nadobudol právoplatnosť.
12. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde, a to aj vo forme procesnej obrany (v postavení žalovaného). Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť ujmu, postačí, ak mu takáto ujma (škoda) hrozí.
13. Žalovaný uplatnil na súde voči žalobcovi ako spotrebiteľovi sumu, ktorá bola súdom vyhodnotená ako plnenie požadované v rozpore s právnymi predpismi. V tomto prípade možno konštatovať, že boli porušené práva spotrebiteľa a za porušenie zodpovedá žalovaný, pričom spotrebiteľovi hrozila ujma. Z obsahu pripojeného spisu a z výpovede žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1284,25 eur a tento v prospech žalovaného plnil celkom 1922,33 eur (viď rozsudok na č. l. 86 spisu). Zásah do práv a majetkovej sféry žalobcu bol podaním žaloby zrejmý a následne žalobca v súdnom konaní sa domáhal ochrany svojich práv (ako žalovaný), keďže žalovaný žiadal od neho sumu vo výške 1.453,21 eur.
14. Procesná obrana žalovaného v tomto konaní spočívajúca v spochybnení porušenia práv spotrebiteľa a nenaplnení hypotézy právnej normy pre priznanie finančného zadosťučinenia, rovnako ako aj poukazovanie na premlčanie nároku na primerané zadosťučinenie či nevystupovanie žalobcu v
pôvodnom konaní ako toho, kto podal žalobu, ale len ako brániaceho sa v konaní a v tejto súvislosti uplatnenie si nároku žalovaným v konaní 7C/173/2014 zákonným prostriedkom neobstojí, pretože súdom bol právoplatne zamietnutý nárok žalovaného z dôvodu jeho rozpornosti s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, rozsudok súdu v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2016, preto podanie žaloby na súd o primerané zadosťučinenie dňa 24.6.2019 nebolo súdom vyhodnotené ako nárok uplatnený po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty a keďže bolo vyslovené porušenie práva spotrebiteľa a toto právo spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde, a to aj tým, že sa ako žalovaný v inom konaní úspešne ubránil, obranu žalovaného súd posúdil ako právne bezvýznamnú.
15. Čo sa týka samotnej výšky priznaného finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu a nie je stanovený spôsob jej výpočtu. Súd má za to, že vzhľadom na výšku úverovej istiny poskytnutej žalobcovi (vo výške 1500,- eur) s prihliadnutím na to, čo žiadal priznať žalobca (sumu 1453,21 eur) ako sumu, ktorú žalovaný uplatnil na súde ako dlh voči žalobcovi na základe zmluvných dojednaní vyhodnotených súdom ako neprijateľných a zároveň s poukazom na to, že z obsahu pripojeného spisu 7C/173/2014 je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1284,25 eur a tento v prospech žalovaného plnil celkom 1922,33 eur (viď rozsudok na č. l. 86 spisu), súd sa pridržiaval satisfakčnej povahy primeraného zadosťučinenia a prihliadol na závažnosť porušenej povinnosti i výšku poskytnutého zmluvného plnenia medzi sporovými stranami. Súd má za to, že suma 726,61 eur primeraného finančného zadosťučinenia predstavujúca polovicu zo sumy 1.453,21 eur, (ktorá bola voči žalobcovi uplatnená na súde v konaní 7C/173/2014) je adekvátna na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a brániť sa v konaní a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. Súd prihliadal aj na celkový postoj žalobcu, ktorý sa dlh voči pôvodnému veriteľovi snažil splatiť a má za to, že dlžnú sumu z úveru by v čase tohto konania mal mať splatenú, teda zo strany žalobcu je tu nielen ním uplatnené právo v prípade porušenia práva spotrebiteľa, ale aj konanie žalobcu smerujúce k vysporiadaniu si súvisiacich povinností voči žalovanému zo vzájomného vzťahu, i keď uvedená skutočnosť pre uplatnenie práva v tomto konaní nie je smerodajná a súd ju skúmal len okrajovo, a to len s poukazom na primeranosť požadovaného nároku, čo do jeho výšky. Súd teda prihliadol na výšku poskytnutého úveru, výšku požadovanú žalobcom v pôvodnom konaní, ako aj satisfakčnú funkciu uplatnenej sumy a tiež odradzujúcu funkciu pre prípad budúceho porušenia práv zo strany žalovaného a mal za to, že priznaná suma primeraného zabezpečenia vo výške 726,61 eur je adekvátna vo vzťahu k porušeným právam spotrebiteľa, ako aj na naplnenie všetkých funkcií primeraného zadosťučinenia v zmysle zákonnej úpravy.
16. V prevyšujúcej časti nad sumu 726,61 eur súd žalobu zamietol. Má za to, že primerané finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi v uvedenej výške je dôvodné vzhľadom na predmet sporu a význam porušenej povinnosti, a to úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a túto sumu považoval za postačujúcu vzhľadom na porušené práva spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na preventívnu, teda odradzujúcu zložku uplatneného prostriedku ochrany (ako aj sankčnú a relutárnu funkciu), a teda naplnenia všetkých funkcií inštitútu primeraného zadosťučinenia.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď primerané zadosťučinenie mu priznané bolo, žalobca bol vo veci samej úspešný, nárok mu vznikol, pričom jeho výška závisela od úvahy súdu, preto mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.