Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., zastúpeného advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, E., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o zaplatenie 25.240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 26. apríla 2022 č. k. -138, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 16.597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597 eur od 13.10.2018 až do zaplatenia, zamieta.

II. Odvolanie žalovanej voči zvyškovo zamietajúcemu výroku II. odmieta.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597 eur od 13.10.2018 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol; výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanej (v časti žaloby o zaplatenie 25.240 eur) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,52 % a výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanej (v časti nároku žalovanej o zaplatenie 17.200 eur) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , až 3, , , , (ďalej len „“ alebo aj „OZ“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28.12.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 25.240 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 13.10.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou žil v partnerskom vzťahu. Po smrti matky žalovanej sa na základe dedičského konania stali spoluvlastníkmi rodičovského rodinného domu v C. žalovaná, jej brat G. H., jej sestra I. A. a jej otec D. H.. Žalovaná mala záujem uvedený rodinný dom odkúpiť od spoluvlastníkov, nemala však na to finančné prostriedky. Keďže si so žalovanou rozumeli, finančné prostriedky jej požičal s tým, že sa dohodli, že mu vráti finančné prostriedky v nasledujúci deň po tom, ako žalovaná predmetný rodinný dom predá. Dňa 18.2.2011 žalovaná uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou odkúpila spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome od I. A. (1/8) a D. H. (1/8) a v hotovosti uhradila

každému predávajúcemu sumu 8.298,50 eura (spolu 16.597 eur) v advokátskej kancelárii J. E. s tým, že tieto finančné prostriedky jej poskytol žalobca ako pôžičku. Dňa 11.3.2011 žalovaná uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou odkúpila spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome od G. H. (1/8) a tiež mu uhradila kúpnu cenu 8.298,50 eura z pôžičky, ktorú jej poskytol na tento účel žalobca. Celkovo poskytol žalobca žalovanej pôžičku v sume 25.240 eur. V septembri 2018 sa žalobca dozvedel, že žalovaná rodinný dom predala, pôžička sa stala preto splatnou dňa 12.9.2018. Žalovanú vyzval na vrátenie pôžičky, žalovaná mu pôžičku nevrátila. Rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky 25.240 eur a finančnými čiastkami poskytnutými na vyplatenie spoluvlastníkov, ktoré tvorí suma 344,50 eura, žalovaná použila na konanie ohľadne vkladu vlastníctva predmetného domu na katastrálnom úrade a na úhradu nákladov spojených so zmluvami - odmena za vypracovanie zmluvy.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že sa nejednalo o žiadny pôžičkový vzťah a žalobcom požadovaná suma nebola v prospech žalovanej použitá. Taktiež vzniesla námietku premlčania pohľadávky. Z opatrnosti požadovala ako protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej sumy, sumu 7.200 eur za štvorročný nájom a používanie domu zo strany žalobcu (150 eur za mesiac) a zároveň vzhľadom k poškodeniu domu a zníženie jeho hodnoty o 20.000 eur, započítanie sumy 10.000 eur.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov J. K. E., L. L. M. a oboznámením listinných dôkazov: list vlastníctva, kúpne zmluvy, predžalobná výzva, fotografie.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej z dôvodu poskytnutej pôžičky vo výške 25.240 eur. Žalobca bol preto v konaní povinný preukázať, že žalovanej poskytol sumu 25.240 eur, že túto sumu žalovanej odovzdal, že sa jednalo o pôžičku a kedy si dohodli vrátenie pôžičky, t.j. kedy bola pôžička splatná. Žalovaná vzhľadom k jej tvrdeniu bola povinná preukázať, že jej žalovaná suma nebola zo strany žalobcu poskytnutá, že sa nejednalo o pôžičku a že pohľadávka žalobcu je premlčaná, t.j. kedy bola pohľadávka splatná.

7. Písomná zmluva medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená nebola. nevyžaduje pri zmluve o pôžičke písomnú formu. Jednotlivé dôkazy a dôkazmi preukázané skutočnosti súd vyhodnocoval aj v súvislosti so vzťahmi žalobcu a žalovanej v čase, keď malo dôjsť k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovanú. V tom čase v roku 2011 bol medzi žalobcom a žalovanou partnerský vzťah a spolužitie s tým, že žalobca a žalovaná v tom čase uvažovali o spolužití v spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť potvrdil žalobca a taktiež žalovaná vo svojej výpovedi. V dôsledku takéhoto partnerského vzťahu sa predpokladá medzi partnermi láska a vzájomná dôvera bez potreby formálneho (písomného) potvrdzovania dokonca aj dôležitých skutočností. V dôsledku takéhoto vzťahu a vzájomnej dôvery partnerov nemusia byť uzatvárané písomné zmluvy a nemusia byť vystavované písomné potvrdenia tak, ako by sa to mohlo očakávať, prípadne vyžadovať napr. medzi cudzími ľuďmi, resp. medzi podnikateľskými subjektmi.

8. Čo sa týka dôkazov, žalobca v žalobe a tiež vo svojej výpovedi tvrdil, že žalovanej poskytol finančné prostriedky na to, aby žalovaná mohla odkúpiť od ďalších spoluvlastníkov spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome a žalovaná nemala finančné prostriedky na odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Malo sa jednať o pôžičku, keď pôvodne mali zámer, že každý z nich predá svoj byt a kúpia spoločne do spoluvlastníctva uvedený rodinný dom. Žalovaná svoj byt však nepredala. Dohodnutí boli, že žalovaná mu vráti finančné prostriedky. To, že sa žalobca so žalovanou dohodli na vrátení poskytnutých finančných prostriedkov (t.j. na pôžičke) potvrdil vo svedeckej výpovedi aj svedok J. K. E., ktorý uviedol, že ponúkal žalobcovi, že vypracuje písomné potvrdenie o tom, že žalovanej poskytol pôžičku a kedy bude pôžička splatná, čo však žalobca odmietol s tým, že by takéto potvrdenie narušilo vzájomnú dôveru medzi žalobcom a žalovanou a že on žalovanej bezmedzne verí. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca týmito dôkazmi preukázal, že v danom prípade sa jedná o pôžičku. Svedok J. E. svojou výpoveďou potvrdil, že žalobca išiel poskytnúť žalovanej finančné prostriedky ako pôžičku, potvrdenie o pôžičke však nechcel vyhotoviť z dôvodu, že by sa tým mohla narušiť vzájomná dôvera partnerov.

9. Žalovaná poprela skutočnosť, že by sa jednalo o pôžičku. Žalovaná poprela, že by sa jednalo o dar finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovanú na zakúpenie spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že v čase keď kupovala spoluvlastnícke podiely

na rodinnom dome, nemala vlastné finančné prostriedky na kúpu spoluvlastníckych podielov. V takom prípade by už podľa tvrdenia žalovanej zostávalo daný právny vzťah kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, u ktorého však nie sú splnené jednotlivé zákonné znaky ustanovenia . Je to z dôvodu, že sa nejedná o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej na vyplatenie spoluvlastníckych podielov a tieto finančné prostriedky (dvakrát po 8.298,50 eura) žalovaná použila na vyplatenie predávajúcich, čo žalovaná a aj predávajúci potvrdili podpisom v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011 v čl. IV, ktorý znie „Dohodnutá kúpna cena bola predávajúcim - každému suma 8.298,50 eur vyplatená kupujúcou pri podpise tejto kúpnej zmluvy“. Takže uvedenou sumou (dvakrát po 8.298,50 eur) žalovaná disponovala pri podpisovaní kúpnej zmluvy a zaplatila ju predávajúcim. To, že tieto finančné prostriedky fyzicky odovzdal pri podpise kúpnej zmluvy predávajúcim žalobca v prítomnosti žalovanej, nemení nič na skutočnosti, že reálnym disponentom finančných prostriedkov pri vyplácaní kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely bola žalovaná. Medzi žalobcom a predávajúcimi nebola žiadna dohoda ohľadne finančných prostriedkov. Taktiež nedošlo k plneniu z neplatného právneho úkonu alebo plneniu z právneho dôvodu ktorý odpadol, nešlo ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, resp. o plnenie za niekoho, čo podľa práva mal plniť sám ( ).

10. Čo sa týka preukázania odovzdania finančných prostriedkov pôžičky a sumy pôžičky, žalobca preukázal, že dňa 18.2.2011 odovzdal - poskytol žalovanej prvú časť pôžičky - sumu (dvakrát po 8.298,50 eura), ktoré žalovaná použila na vyplatenie dvoch predávajúcich, čo žalovaná a aj predávajúci potvrdili podpisom v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011 v čl. IV. Svedok J. E. potvrdil, že dňa 18.2.2012 sa dostavili do jeho kancelárie všetci účastníci kúpnej zmluvy vrátane žalobcu a žalobca priniesol v príručnej taške peniaze, ktoré vyložil na stôl u neho v kancelárii. Peniaze sa rozdelili, medzi otca žalovanej a sestru žalovanej, pritom žalovaná kupovala od uvedených osôb - predávajúcich spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome. Žalovaná z týchto peňazí vyplatila otca a sestru, podľa odkupovaných spoluvlastníckych podielov uvedených v kúpnej zmluve. Svedok však neuviedol, akú celkovú sumu finančných prostriedkov žalobca poskytol žalovanej, nepotvrdil výšku sumy tvrdenú žalobcom, t.j. že by okrem kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanej ďalšiu čiastku na odmenu pre právnika a v akej výške. V danom prípade žalobca preto preukázal len výšku pôžičky zodpovedajúcu sume dvakrát po 8.298,50 eura, t.j. 16.597 eur, čo zodpovedá kúpnej cene spoluvlastníckych podielov uvedenej v kúpnej zmluve, ktorú sumu predávajúci prevzali, čo potvrdili v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011.

11. Čo sa týka druhej časti pôžičky, žalobca uviedol, že žalovanej požičal aj sumu 8.330 eur na vyplatenie kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome G. H.. Malo to byť asi dva dni po podpise kúpnej zmluvy z 18.2.2011. Pri odovzdávaní tejto časti pôžičky boli prítomní len žalobca a žalovaná. Žalovaná túto časť pôžičky poprela a uviedla, že na kúpu spoluvlastníckeho podielu od brata G. H. jej daroval finančné prostriedky v sume 8.300 eur jej otec D. H. po pár dňoch, ako mu ona uvedenú sumu vyplatila za predaj spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome (dňa 18.2.2011). Žalobca iné dôkazy ohľadne tejto časti pôžičky neprodukoval, preto žalobca nepreukázal dôkazmi uvedenú skutočnosť a súd bol povinný žalobu v tejto časti - t.j. vo zvyšku 8.643 eur s príslušenstvom (25.240 eur - 16.597 eur = 8.643 eur) zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní.

12. Výpoveď svedkyne M. o žalobcom preukazovaných skutočnostiach je výpoveďou svedka o skutočnostiach, o ktorých mali priamu vedomosť iné osoby (dôkaz z počutia). Táto výpoveď potom môže slúžiť ako podporný dôkaz o tom, že žalobca vyplácal peniaze za kúpu spoluvlastníckych podielov na rodičovskom dome z dôvodu, že žalovaná vtedy peniaze nemala a o tom, že potom ako sa žalobca rozišiel so žalovanou, rodičia svedkyne a tiež G. H. mali žalovanej vytýkať, že by sa patrilo, aby peniaze vrátila žalovanému. Rodičia svedkyne mali vnímať poskytnutie peňazí ako pôžičku. Tiež hovorili, že žalovaná im uviedla, že peniaze žalobcovi vráti, potom sa nič nedialo a žalovaná hovorila, že peniaze vráti, keď predá rodičovský dom. Svedkyňa nebola priamo prítomná pri rozhovoroch medzi žalovanou a jej rodičmi ohľadne týchto skutočností.

13. Ďalšou základnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o tom, do kedy má byť pôžička vrátená. Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodli na vrátení pôžičky vtedy, keď predá predmetný rodinný dom, k čomu malo dôjsť 11.9.2018. Žalovaná poprela, že by sa jednalo o pôžičku a poprela, že by sa so žalobcom dohodli, kedy má pôžičku žalobcovi vrátiť. Žalovaná nepoprela, že predmetný rodinný dom predala dňa 11.9.2018. Keďže súd prvej inštancie mal preukázané, že sa jedná o pôžičku a žalovaná nepreukázala, že by sa dohodla so žalobcom kedy má pôžičku žalobcovi vrátiť, súd bol názoru,

že v zmysle je pôžička v danom prípade splatná s najneskorším dátumom splatnosti dňa 12.10.2018, t.j. v čase a lehote keď veriteľ požiadal dlžníka - žalovanú na plnenie z pôžičky - na jej vrátenie. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by sa so žalobcom dohodla na skoršom vrátení pôžičky. Žalobcom uvádzaný dohodnutý dátum vrátenia pôžičky, keď žalovaná predá dom, žalobca nepreukázal iným dôkazom, okrem jeho vlastného tvrdenia. Svedok J. E. o údajnej dohode žalobcu a žalovanej mal vedomosť len z informácie od žalobcu. Preto súd ustálil zročnosť plnenia na deň uvedený na výzve na vrátenie pôžičky - 12.10.2018 v zmysle .

14. V súvislosti s tým sa súd prvej inštancie zaoberal aj žalovanou vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Keďže žalovaná nepreukázala v konaní, že sa nejedná o pôžičku a nepreukázala, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, nepreukázala ani, že by mala pôžička splatná v čase, ktorý by spôsobil jej premlčanie, t.j. v skoršej dobe ako sú tri roky pred podaním žaloby (28.12.2018), t.j. v dobe od 18.2.2011 do 28.12.2015. Preto žalovaná nepreukázala premlčanie žalobou uplatnenej pohľadávky.

15. Keďže žalovaná nezaplatila pohľadávku v lehote uvedenej vo výzve na úhradu, t.j. do dňa 12.10.2018, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom od 13.10.2018, a to vo výške 5 % ročne.

16. Čo sa týka vzájomného nároku žalovanej v sume 17.200 eur pozostávajúceho zo sumy 7.200 eur za štvorročný nájom a používanie domu zo strany žalobcu (150 eur za mesiac) a zároveň za poškodenie domu a zníženie jeho hodnoty v sume 10.000 eur, tento vzájomný nárok vyhodnotil súd v zmysle ako prostriedok procesnej obrany žalovanej, pretože tento nárok je nižší ako pohľadávka uplatnená žalobcom. Žalovaná tento nárok v priebehu konania bližšie nešpecifikovala, neuviedla, či bola uzatvorená nájomná zmluva, kedy a v akej výške bolo dohodnuté nájomné a či bolo nájomné uhrádzané a za aké obdobie uhrádzané nebolo, resp. či sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Zároveň neuviedla, za konkrétne ktoré obdobie uplatňuje uhradenie nájmu zo strany žalovaného. Na preukázanie svojho nároku žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a takéto dôkazy v konaní ani neprodukovala. Žalovaná zároveň uplatnila úhradu sumy 10.000 eur za poškodenie domu a zníženie jeho hodnoty. Žalovaná ani v tomto prípade neuviedla, či si uplatňuje náhradu škody, kedy mala škoda vzniknúť a akým spôsobom, kto ju a ako spôsobil a akým spôsobom určila výšku škody. Na preukázanie svojho nároku žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a takéto dôkazy ani neprodukovala. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vzájomný nárok žalovanej vyhodnotil ako nedôvodný a dôkazmi nepreukázaný, a preto tento nárok žalovanej nezapočítal voči nároku, ktorý žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanej.

17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. (ďalej len „“), vecne tým, že o trovách konania v časti nároku žalobcu súd rozhodol podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalobca žaloval sumu 25.240 eur, priznaná mu bola suma 16.579 eur, čo je 65,76 % úspech v konaní. Tomu zodpovedá jeho neúspech v konaní v rozsahu 34,24 %, čistý úspech je potom 65,76 % - 34,24 % = 31,52 %. O trovách konania v časti nároku žalovanej súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal v tejto časti nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca mal v uvedenom konaní plný úspech, keď súd žalovanej z ňou uplatnenej sumy 17.200 eur nepriznal žiadnu čiastku.

18. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila ust. , a . Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nesprávne vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovanou sa jednalo o inštitút pôžičky a nie bezdôvodného obohatenia na základe . K tejto skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia sú potrebné dva zákonného predpoklady – aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného (žalovanej) a aby ten za koho sa plní, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie (žalobca), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa jedná o plnenie za iného. Zmluva, resp. ústna dohoda o pôžičke je reálna zmluva, čoho dôsledkom je, že jej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa dlžníkovi, tzn. nevzniká iba dohodou strán, ale skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Bremeno tvrdenia nesie v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi poskytol predmet pôžičky a že dlžník predmet pôžičky riadne a

včas nevrátil. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sa jedná o inštitút bezdôvodného obohatenia, ktorý je však premlčaný.

19. Na základe nesprávneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie, najmä zo svedeckých výpovedí, súd nesprávne vyhodnotil, že v konaní bolo dostatočne preukázané ústne dojednanie pôžičky a rovnako tak aj doba splatnosti. V konaní vypočutí svedkovia J. E. a L. M. nespĺňajú ani doktrinálnu definíciu svedka z dôvodu, že ani jeden z nich nebol osobne prítomný v čase, kedy malo k údajnej dohode o pôžičke prísť. Z výsluchu je evidentné, že došlo k plneniu zo strany žalobcu čo podľa práva mala plniť žalovaná, a teda k bezdôvodnému obohateniu. Ako vyplýva z výpovede J. E., žalobca mu sám uviedol, že kúpnu cenu bude platiť on, teda nie žalovaná. Rovnako tak pri samotnom podpise kúpnej zmluvy to bol žalobca kto priniesol predmetné finančné prostriedky na vyplatenie podielov, ktoré vyložil na stôl a tie sa rozdelili medzi predávajúcich. Počas celého podpisu kúpnych zmlúv žalobca vôbec neuviedol, že išlo z jeho strany o pôžičku voči žalovanej a ani jej termín splatnosti. Svedok teda ani pri okamihu ústneho dojednania pôžičky a doby jej splatnosti nefiguroval a neobstojí vyjadrenie, že mu mal žalobca uviesť, že žalovaná peniaze vráti po predaji domu alebo bytu, pretože mohlo ísť len o subjektívnu predstavu samotného žalobcu. Z celého dokazovania nie je doteraz zrejmé a náležite preukázané, kedy, kde a ako konkrétne prišlo k ústnej dohode o údajnej pôžičke a jej splatnosti. Nie je ustálená doba splatnosti, pretože nie je jednoznačne preukázané, predajom ktorej konkrétnej nehnuteľnosti by splatnosť údajnej pôžičky nastala. Na základe toho nie je možné pripustiť ani dátum splatnosti odo dňa vyzvania žalovanej, pretože žalobca sám tvrdí, že doba splatnosti existovala. Už samotný fakt dohody doby splatnosti po predaji rodinného domu je nezmyslom, pretože táto pôžička sama mala existovať za účelom vyplatenia vlastníckych podielov rodinného domu za účelom spolužitia žalobcu a žalovanej v tomto dome. Výpoveď svedkyne M. považovala žalovaná za nič nepreukazujúcu z dôvodu, že osobne nebola prítomná ani pri podpisovaní kúpnych zmlúv, ani pri dohode o údajnej pôžičke. Informácie, o ktorých vypovedala, má len z počutia od rodinných príslušníkov, avšak z týchto rovnako nebol žiaden prítomný pri ústnej dohode žalobcu a žalovanej o údajnej pôžičke. Vychádzali len z faktu, že peňažné prostriedky za účelom kúpy vlastníckych podielov u J. E. pochádzali zo strany žalovaného a toto plnenie za žalovanú bolo v rodine označované za pôžičku. Teda aj vrátenie peňažných prostriedkov by malo byť chápané skôr z morálneho hľadiska.

20. Akúkoľvek dohodu ohľadom poskytnutia pôžičky vylúčila i samotná žalovaná, ktorá si nie je vedomá, že by k podobnej dohode malo niekedy medzi nimi prísť. Rovnako neprišlo ani k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky medzi žalobcom a žalovanou, pretože pri podpise zmlúv žalobca stál pri advokátovi a vlastnoručne z obálky dával peniaze jej sestre a jej otcovi. Žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol, že pri vyplácaní peňazí kúpnej zmluvy on osobne odovzdával peniaze p. H. a p. A..

21. Žalovaná tiež podotkla, že svedok J. E., ktorý bol navrhnutý žalobcom, bol prítomný už na pojednávaní 9.6.2020, kedy však ako svedok nevypovedal, no zúčastnil sa samotného pojednávania, kde mal možnosť a aj komunikoval ohľadom prípadu so žalovaným. Rovnako sám uviedol, že so žalovaným sa stretol a komunikoval s ním ohľadom prejednávanej veci asi dva roky dozadu.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie považoval zmätočné. Žalovaná v odvolaní na jednej strane tvrdí, že nešlo o pôžičku, avšak na druhej strane v odvolaní uvádza, že v rodine sa poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľností (vyplatenie súrodencov a otca z rodičovského domu) označovalo ako pôžička. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľností chápala ako pôžičku a takto ju aj deklarovala pred svojou rodinou. Inak by nedochádzalo zo strany jej súrodencov k tomu, aby jej vytýkali nevrátenie peňažných prostriedkov, čo taktiež v odvolaní potvrdila. Žalovaná počas svojho výsluchu potvrdila, že to boli žalobcove finančné prostriedky, ktoré použila na kúpu rodičovského domu od svojich súrodencov a otca. Tieto finančné prostriedky žalobca získal z predaja nehnuteľnosti - bytu v jeho vlastníctve. Žalovaná nemala k dispozícii žiadne finančné prostriedky. To, že išlo o pôžičku a peniaze mali byť žalovanou vrátené, okrem rodiny žalovanej potvrdil aj svedok J. E., ktorý uviedol, že žalobcovi ponúkol vypracovať písomné potvrdenie, ktoré by podpísala žalovaná, kde by potvrdila, že prevzala od žalobcu peniaze a súčasne by sa uviedla aj doba splatnosti. Finančné prostriedky žalobca fyzicky odovzdal pri podpise zmluvy žalovanej, ktorá predmetné finančné prostriedky na mieste samom rozdelila svojej sestre a otcovi. Uvedené vyplýva aj z kúpnej zmluvy z 18.2.2011. Existenciu pôžičky medzi stranami sporu potvrdila žalovaná nepriamo aj vo svojom stanovisku k výzve zo dňa 27.2.2020,

kde si uplatňuje protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej sumy 7.200 eur a sumu 10.000 eur. Pod poskytnutým plnením žalovaná chápala celú žalovanú čiastku. Žalovaná nielen ohľadom pôžičky zavádzala, ale aj ohľadom škody na rodičovskom dome pred jeho predajom. K žiadnej škode na rodičovskom dome neprišlo, čo žalobca vyvrátil čestným prehlásením A. F., kupujúceho. Taktiež tvrdenie žalovanej o bezdôvodnom obohatení je irelevantné, daný právny vzťah nespĺňa jednotlivé zákonné znaky ustanovenia . Žalovaná rodičovský dom s pozemkami, ktoré nadobudla zadarmo, predala za cca 70 tis. eur. Otec i súrodenci žalovanej neustále vyčítali žalovanej ako sa k žalobcovi zachovala a peniaze mu napriek dohode nevrátila. Hovorili mu, aby podal žalobu a pôjdu mu na súd svedčiť. Ním navrhnutí svedkovia však počas súdneho konania zomreli. Svedkyňa M. potvrdila, že jej matka (sestra žalovanej) sa so žalovanou o predmetnej záležitosti rozprávala a žalovaná tvrdila, že žalobcovi peniaze vráti, keď predá rodičovský dom. Odvolanie je zmätočné aj ohľadom uplatneného nároku v sume 17.200 eur. Žalovaná voči tomuto výroku neuvádza žiadny odvolací dôvod ani žiadne tvrdenia, i keď odvolanie podáva voči rozsudku. Žalovaná v konaní poprela skutkové tvrdenia žalobcu, avšak počas konania neuviedla žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a preto toto popretie skutkových tvrdení žalovanou sa považuje za neúčinné.

23. Žalovaná v replike zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Ohľadom chápania poskytnutých finančných prostriedkov ako pôžičky zo strany rodiny, ktoré opisovala svedkyňa M., uviedla, že informácie mala sprostredkované od rodinných príslušníkov, ktorí sú toho času už po smrti, a teda pravdivosť predmetnej výpovede nie je možné overiť. Ani jeden z rodinných príslušníkov nebol osobne prítomný pri dohadovaní údajnej pôžičky, jej splatnosti. Osobne prítomný bol v čase podpisovania kúpnej zmluvy otec a sestra žalovanej, ktorí videli ako im žalobca osobne odovzdáva peniaze, čo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi. Na základe tejto skutočnosti a po komunikácii so žalobcom preto nadobudli subjektívny názor, že pravdepodobne išlo o pôžičku medzi ním a žalovanou. Z tohto dôvodu po ukončení vzťahu žalobcu a žalovanej prišlo z ich strany k nabádaniu, že by bolo správne, aby žalovaná finančné prostriedky vrátila. V prípade svedka J. E., tento mal vraj informácie ohľadom údajnej pôžičky len od žalobcu, avšak rovnako nebol pri žiadnej takejto dohode osobne prítomný. V prípade svedka J. E. žalovaná upriamila pozornosť na jeho výpoveď, kde v úvode uviedol, že žalovanú nepozná a pokiaľ bola u neho v kancelárii pred 8 rokmi, tak si ju nepamätá, žiadny právny úkon nevykonával pre žalobcu a žalovanú. Neskôr však celkom detailne opisuje ako malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy a odovzdávaniu finančných prostriedkov a ako mali byť žalobca so žalovanou dohodnutí. Zároveň J. E. aj žalobca zhodne uvádzajú, že kúpna cena bola platená žalobcom. Žalovaná istú časť nehnuteľností nadobudla na základe dedenia, kúpnej zmluvy medzi otcom a sestrou a časť na základe darovania finančných prostriedkov jej otcom na zakúpenie podielov od jej brata, a to z dôvodu, že sa o neho ako jediná z detí starala a pravidelne mu chodila pomáhať. Na základe toho sa neskôr stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý následne pár rokov obýval žalobca, čo je nesporné z výpovedí strán.

24. Nárok, ktorý si žalovaná voči žalobcovi uplatňovala, bol uplatňovaný v zmysle ako prostriedok procesnej obrany z procesnej opatrnosti voči žalovanej sume. Ako protiplnenie uplatňovala sumu 7.200 eur za štvorročné užívanie a obývanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu zo strany žalobcu, ktorej bola výlučnou vlastníčkou. Uvedená hodnota predstavuje nájom vo výške 150 eur mesačne za obdobie štyroch rokov, čo nebola hodnota ani bežného nájmu za porovnateľné nehnuteľnosti. Zároveň si vzhľadom k poškodeniu nehnuteľností, a tým zníženiu jej hodnoty o 20.000 eur ako bolo uvedené realitnou kanceláriou pri predaji, žiadala započítať sumu 10.000 eur. Nemožno prihliadnuť na čestné vyhlásenie kupujúceho A. F. z dôvodu, že tento nemôže potvrdiť, aký bol stav rodinného predtým ako sa doň nasťahoval žalobca, ale len v čase keď ho kúpil.

25. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, ktorá vyplýva z výpovedí žalobcu a žalovanej na pojednávaní dňa 9.6.2020, ktorí mali v úmysle spoločné bývanie nehnuteľnosti. Je teda úplne v rozpore s logikou dohodnúť si ešte pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy na podiel predmetnej nehnuteľnosti nejakú pôžičku, kde by doba splatnosti mala nastať predajom tejto nehnuteľnosti. O to absurdnejšie znie dohoda o pôžičke, pretože sám žalobca vo výpovedi uviedol, že si pôvodne myslel, že keď vyplatí vlastníkov rodinného domu v C., bude spoluvlastníkom tohto rodinného domu.

26. Žalobca v duplike zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, doplnil, že skutočnosť, že išlo o pôžičku vyplýva aj zo stanoviska žalovanej k výzve zo dňa 27.2.2020, kde si žalovaná uplatňuje protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej sumy. Žalovaná tým uznala ním poskytnuté

plnenie ako pôžičku, voči ktorej si chcela započítať sumu 7.200 eur. Je nepodstatné, či sumu 7.200 eur prezentovala ako štvorročný nájom, ku ktorému nič okrem svojho podania nedoložila, resp. požadovala započítať sumu 10.000 eur, o ktorú sa vraj podľa nej mala znížiť hodnota rodinného domu pri jeho predaji. K nepravdivým tvrdeniam žalovanej žalobca doložil čestné prehlásenie kupujúceho.

27. Žalovaná v ďalšom vyjadrení uviedla zotrvala na predchádzajúcej argumentácii. Poukázala na to, že žalobca vo svojej výpovedi sám uvádza, že plnil za žalovanú na základe toho, že očakával minimálne spoluvlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva, že ani zo strany žalobcu sa nejedná o pôžičku poskytnutú žalovanej, ale o plnenie za žalovanú. Z výpovedí či už strán sporu, ale aj z výpovede svedkyne M. jasne vyplýva, že žalobca reálne predmetný dom užíval na bývanie bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia v podobe nájmu, čo si žalovaná uplatňuje započítať (ako prostriedok procesnej obrany) voči hodnote žalobného návrhu v prípade, ak by žaloba nebola v plnom rozsahu zamietnutá.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), po zopakovaní dokazovania na pojednávaní v potrebnom rozsahu, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

29. Keďže žalovaná výslovne napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom týmto bolo žalobe len čiastočné vyhovené (žaloba bola výrokom II. vo zvyšku zamietnutá), bolo potrebné vysporiadať i so subjektívnou procesnou legitimáciou žalovanej v tejto časti v odvolacom konaní. Osobou oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej, ktorým napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyškovo zamietajúcom výroku II. odmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jej subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá jej nebola v neprospech (, ).

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keď dospel k záveru, že pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom žalovanej sa jednalo o pôžičku, pričom žalovaná nepreukázala, že by sa v prípade uplatneného nároku žalobcu jednalo o bezdôvodného obohatenie, ako ani premlčanie žalobou uplatneného práva.

31. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie ( ), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to obrazovými záznamami sms správ, výsluchom žalobcu a výsluchom svedka J. E.. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti.

32. Z obrazových záznamov sms správ, ktoré poslal žalobca žalovanej dňa 27.1.2009 a 25.1.2011 vyplýva, že žalobca napísal žalovanej: „porabas? Ja pozeram telku. Asi ta bude toto sokovat. Co povies na to, keby sme predali svoje byty a isli sme spolu byvat do E..“ „Zlatko, nikde sa netlacim. Len chcem, ked sa nastahujete, aby to bolo prerobene. Ste pre mna vsetkym, zalezi mi na“.

33. Žalobca pri svojom výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedol, že žalovaná chcela kúpiť nehnuteľnosť. Dohodli sa na tom, že žalobca a žalovaná predajú svoje byty, druhý deň žalobcovi žalovaná napísala, že ona svoj byt nepredá. Žalobca svoj byt predal a požičal žalovanej peniaze na kúpu spoluvlastníckych podielov s tým, aby vyplatila svojich rodinných príslušníkov. Dohoda bola taká, že žalovaná žalobcovi peniaze vráti, keď predá byt, keď sa nasťahuje do C., lebo jej dcéra navštevovala 9. ročník ZŠ v E. a žalovaná chcela, aby tam dokončila školu. Keď sa predával rodinný dom, žalobca bol so žalovanou v kontakte, zavolala mu, či by nemohol prísť do C., aby záujemcom ukázal dom. Žalovaná mu stále tvrdila, že mu peniaze vráti, keď predá byt a keby ich vzťahy ochladli, tak keď predá rodinný dom. Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca uviedol, že žalovaná nesúhlasila s tým,

aby mal žalobca spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a k dohode o pôžičke došlo po tom, ako žalovaná nesúhlasila s tým, že žalobca bude mať spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome. Na otázku odvolacieho súdu, aby sa žalobca k svojim tvrdeniam v konaní pred súdom prvej inštancie, /keď v žalobe (č.l. 2) tvrdil, že so žalovanou sa dohodol, že mu požičané finančné prostriedky vráti nasledujúci deň po predaji nehnuteľností - rodinného domu; pri výsluchu na pojednávaní dňa 9.6.2020 (č.l. 55) uviedol, že dohoda medzi ním a žalovanou bola taká, že pôžičku mu vráti, keď predá byt v E.; po tom ako ukončili vzťah v roku 2014 sa ústne dohodli, že mu žalovaná peniaze vráti až pri predaji rodinného domu; následne žalobca uviedol (č.l. 56), že mal záujem o kúpu rodinného domu a pôvodne si myslel, že keď vyplatí spoluvlastníkov, bude spoluvlastníkom tohto rodinného domu a potom si mysleli, že na základe poskytnutej pôžičky bude mať v rodinnom dome aspoň právo doživotného bývania a na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol (č.l. 56), že pri podpisovaní zmluvy a vyplácaní peňazí došlo medzi ním a žalovanou k dohode o tom, že mu vráti finančné prostriedky, ktoré poskytuje pre žalovanú, a to z dôvodu, že pôvodne boli dohodnutí, že pri rodinnom dome a jeho kúpe pôjdu pol na pol, t.j. že na vyplatenie vlastníkov poskytne každý rovnakú čiastku/, žalobca pri svojom výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedol, že jeho pôvodný úmysel bol taký, že chcel byť spoluvlastníkom rodinného domu a so žalovanou plánovali spolužitie. Na otázku za akých okolností žalovaná nesúhlasila s tým, že sa žalobca stane spoluvlastníkom, žalobca uviedol, že je to dávno, nespomína si, ale žalovaná mu povedala, že určite nechce, aby bol spoluvlastníkom rodinného domu a ani, aby tam mal právo doživotného bývania a že mu peniaze vráti. Na ďalšiu otázku, či napriek tomu, že mu žalovaná povedala, že nebude spoluvlastníkom, aj tak sa rozhodol, že jej peniaze poskytne, žalobca uviedol, že jej tie peniaze poskytol predtým.

34. Svedok J. K. E. pri svojom výsluchu uviedol, že vo februári 2011 ho navštívil žalobca a požiadal ho o spísanie kúpnych zmlúv, kde účastníkom bude jeho priateľka, otec a sestra. Žalobca mu uviedol, že jeho priateľka nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckych podielov, a preto kúpnu cenu odovzdá žalovanej s tým, že ona mu ich vráti pri predaji bytu alebo rodinného domu. Svedok to nepovažoval za šťastné riešenie a navrhol vystaviť potvrdenie o pôžičke, kde by bola dohodnutá splatnosť, avšak žalobca to odmietol s tým, že žalovanej bezhranične dôveruje. Zmluvy spísal u neho v kancelárii, dostavili sa tam žalobca, žalovaná, jej sestra a otec. Žalobca vybral z obálky peniaze, prepočítal ich a odovzdal žalovanej. Následne žalovaná odovzdala peniaze otcovi a sestre, všetci podpísali kúpne zmluvy a svedok ich autorizoval. So žalobcom bol pred a počas súdneho konania v kontakte a prisľúbil mu, že pôjde svedčiť. Na otázku odvolacieho súdu, či bol svedok osobne prítomný pri tom ako sa žalobca a žalovaná dohodli o pôžičke peňažných prostriedkov, resp. o tom, že žalobca poskytne žalovanej peňažné prostriedky, svedok uviedol, že nie.

35. Právny zástupca žalovanej sa v záverečnom vyjadrení v plnom rozsahu sa pridržal predchádzajúcej argumentácie a nárok žalobcu považoval za premlčaný, a to ako z titulu bezdôvodného obohatenia, tak i údajnej pôžičky. Ak by totiž došlo zo strany súdu k ustáleniu, že jednalo o pôžičku, v konaní nebolo dostatočne preukázané, kedy má byť pôžička vrátená. V danom prípade je pre začiatok premlčacej doby rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu, čo je v danom prípade 19.2.2011. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax R 91/2004, rozhodnutia NS SR sp. zn. a . Výpoveď žalobcu považoval za účelovú, pretože sám žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že o predaji rodinného domu sa dozvedel od cudzích ľudí, a to až potom, čo sa dom predal. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že sám dom predvádzal kupcom, ktorí mali o kúpu záujem. Rovnako tak tvrdenia žalobcu o dohodnutej dobe plnenia sú rozporuplné a ničím nepodložené. Vychádzajú len z úsudku žalobcu, nie zo spoločného konsenzu so žalovanou. Táto ešte pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy žalobcovi uviedla, že byt nepredá, čo potvrdil i žalobca. Vo vzťahu k výpovedi svedka J. E. opätovne uviedol, že sa nejedná o svedka v pravom slova zmysle, keďže tento nebol osobne prítomný pri dohode žalobcu so žalovanou, a teda uvedené nemohol vnímať vlastnými zmyslami, prezentované informácie mal len z vyjadrenia žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná odkúpila na základe kúpnej zmluvy z 18.2.2011 spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach C. od otca a súrodencov. Žalovaná pre tento účel nemala žiadne finančné prostriedky. Žalobca jej na tento účel požičal finančné prostriedky a odovzdal jej ich s tým, aby žalovaná vyplatila súrodencov a otca. To, že žalobca chcel byť pôvodne vlastníkom rodinného domu, čo sa nestalo, nemení nič na tom, že jej

následne, keď to odmietla, finančné prostriedky na vyplatenie požičal. Peniaze žalobca požičal žalobkyni v deň, keď uzatváral kúpnu zmluvu. Tieto jej odovzdal v čase, keď vedel, že nebude vlastníkom rodinného domu. Následne žalovaná tieto požičané peniaze vyplatila v zmysle čl. 4 kúpnej zmluvy. To, že išlo o pôžičku, žalovaná potvrdila vo svojom vyjadrení, kde si uplatňovala vzájomným návrhom voči tejto pôžičke započítanie sumy 17.200 eur, pripustila to i na odvolacom pojednávaní. Žalovaná a žalobca sa dohodli, že splatnosť pôžičky bude po predaji bytu alebo rodinného domu. Keďže žalovaná byt nepredala, žalobca oslovil žalovanú o vrátenie pôžičky po tom, čo sa dozvedel, že bol rodinný dom predaný. S súvislosti s odvolaním žalovanej žalobca poukázal na a skutočnosť, že svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

38. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

42. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tvrdením žalobcu, že finančné prostriedky za účelom kúpy spoluvlastníckych podielov poskytol žalovanej titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní druhovo určených vecí, vrátení vecí rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke, ako aj pre každú inú zmluvu je nevyhnutným predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenzus). Veriteľ, ktorý sa súdne domáha od dlžníka vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ako aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne odovzdal. Predpokladom tejto dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu (bremeno tvrdenia). Ak totiž strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť ani svoju dôkaznú povinnosť. Ak neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, musí rozhodnutie vyznieť v jeho neprospech, bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdenia, ktoré je súčasťou procesnej obrany žalovaného a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

43. V konaní bolo preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 16.597 eur zo strany žalobcu žalovanej za účelom kúpy spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome, ktorého sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou, čo napokon ani nebolo medzi stranami sporné. V súdnej veci však žalovaná v priebehu celého konania popierala existenciu dohody o pôžičke medzi ňou a žalobcom, tvrdila, že peniaze žalobca poskytol jej sestre a otcovi z dôvodu, že sa do domu po odkúpení spoluvlastníckych podielov nasťahuje a na ničom inom sa nedohodli, pretože plánovali spoločnú budúcnosť a spolužitie. Dohoda o vrátení peňažných prostriedkov medzi žalobcom a žalovanou a dočasnosť tohto prenechania peňažných prostriedkov tak bola v konaní tvrdená len samotným žalobcom, pričom nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom. V tomto smere neobstojí výpoveď svedka J. K. E., pretože tento svedok nebol osobne prítomný pri akejkoľvek dohode žalobcu a žalovanej, vypovedal len o tom, čo mu povedal žalobca. Z rovnakých dôvodov vo vzťahu preukázaniu dohody o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou

nie je relevantnou ani výpoveď svedkyne M., ktorá vypovedala len tom, čo sa hovorilo v rodine, ktoré skutočnosti v konaní nemohli byť objektivizované pre smrť rodinných príslušníkov, ktorí však navyše ani osobne prítomní pri akejkoľvek dohode žalobcu a žalovanej neboli.

44. V danom prípade, vzhľadom na nekonzistentné skutkové tvrdenia žalobcu, bolo potrebné zaoberať sa i jeho úmyslom pri poskytovaní peňazí žalovanej. Vnútorné presvedčenie (úmysel) sa zisťuje skutočnosťami vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa navonok prejavuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úmyslom i účelom žalobcu pri poskytovaní peňažných prostriedkov žalovanej na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti bolo následné spolužitie strán sporu v predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva jednak z sms správ, ktoré zaslal žalobca žalovanej a z ktorých vyplýva, že plánoval spolužitie so žalovanou, ako aj zo zhodných výpovedí strán sporu. Žalobca očakával, že bude spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom na odvolacom pojednávaní sa na otázku odvolacieho súdu vyjadril tak, že peniaze poskytol žalovanej predtým, ako zistil, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti nebude. I keď na otázku svojho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní, ako aj v záverečnej reči prednesenej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že peniaze požičal žalobkyni v čase, keď vedel, že nebude vlastníkom rodinného domu, uvedené opätovne rozporuplné tvrdenia nič nemenia na závere, že žalobca nepreukázal existenciu zhodnej vôle strán o pôžičke medzí ním a žalovanou, a to najmä ohľadom konsenzu o vrátení vecí rovnakého druhu a dočasnosti prenechania peňažných prostriedkov. Len ťažko možno uveriť tvrdeniam žalobcu o dojednanej dobe splatnosti peňažných prostriedkov pri ich poskytnutí po predaji rodinného domu, keď peňažné prostriedky žalobca poskytoval za účelom spolužitia strán sporu v predmetnej nehnuteľnosti, kedy nepochybne ani jedna zo strán neuvažovala nad ukončením vzťahu. Preto dohodu medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanej na zaobstaranie (kúpu) spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti a ktorej súčasťou bolo aj užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, je potrebné kvalifikovať ako nepomenovanú zmluvu. V posudzovanom prípade tak bola právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti, rovnako ako právnym dôvodom užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, nepomenovaná zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou a účelom ktorej bolo spolužitie strán sporu. Právny dôvod poskytnutého plnenia zo strany žalobcu odpadol v čase, keď došlo k ukončeniu partnerského vzťahu medzi stranami sporu v roku 2014, t.j. keď odpadla možnosť ich vzájomného spolužitia. V tom čase tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo 14.11.2011, sp. zn. , z 11.11.2010, sp. zn. ). I keď v konaní nebol ustálený presný deň ukončenia partnerského vzťahu žalobcu a žalovanej, nesporným bolo, že k ukončeniu tohto vzťahu došlo v roku 2014. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 28.12.2018, je zrejmé, že žalobu podal až po uplynutí premlčacej doby (tak subjektívnej, ako aj objektívnej v zmysle , ), a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať.

45. Premlčanie sa v právnej teórii definuje ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, t. j. súdnu uplatniteľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, ak právo nie je v tejto dobe vykonané. Právne následky premlčania spočívajú v tom, že premlčanie samo osebe nespôsobuje zánik práva, ale bráni len jeho vymáhateľnosti, a to v prípade, ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania, ak zákon neustanovuje inak. Subjektívne právo premlčaním nezaniká a veriteľ zostáva veriteľom a dlžník dlžníkom i po tom, čo nastalo premlčanie. Právne následky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku vymáhateľnosti nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou.

46. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade, ak by žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, a teda by bolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke (k čomu však v prejednávanej veci nedošlo), i v takom prípade by bolo právo žalobcu na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov premlčané; premlčacia doba by uplynula dňa 19.2.2014. Keďže v konaní nebola bez pochýb preukázaná dohoda o dobe splatnosti peňažných prostriedkov poskytnutých dňa 18.2.2011 (žalobca tvrdil, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá po predaji bytu, potom po predaji domu, pričom tieto svoje tvrdenia nepreukázal a žalovaná obe tieto alternatívy poprela a jej výsluch v odvolacom konaní žiadna zo strán nenavrhla), v takomto prípade je potrebné považovať za deň rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Preto tam, kde ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok premlčacej

doby rozhodný deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu (t.j. v súdenej veci 19.2.2011), a nie deň kedy došlo k splatnosti dlhu. Právny názor, podľa ktorého je beh premlčacej doby viazaný na splatnosť dlhu, ktorá nastáva prvého dňa po tom, kedy bol dlžník o splnenie veriteľom požiadaný, by znamenal neprípustné posunutie začiatku behu premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu (por. R 28/1984).

47. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. podľa zmenil tak, žalobu v časti o zaplatenie sumy 16.597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597 eur od 13.10.2018 až do zaplatenia zamietol.

48. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

49. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu z dôvodu jej plného procesného úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).