Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Csp-95-2019.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov: 1/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ J. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z., I. X, obaja práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o vydanie bezdôvodného obohatenia 427,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalovanej vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali dňa 27.06.2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 427,96 eur s príslušným úrokom z omeškania zo strany žalovanej a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tak, že so žalovanou uzavreli dňa 25.10.2007 Zmluvu o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom sporiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcom medziúver vo výške 4 846,31 eur. Zmluva zanikla odstúpením žalovanej od nej na základe listu zo dňa 16.10.2014. Žalobcovia žalovanej na účet medziúveru uhradili sumu 3 244,08 eur a na účet stavebného sporenia sumu 2 030,19 eur, celkovo teda zaplatili 5 724,27 eur. Žalovaná sa preto bezdôvodne obohatila o sumu 427,96 eur, ktorú žiadajú touto žalobou.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že na jej strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a teda chýba základný predpoklad pre existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to majetkový prospech na jej strane. Tvrdila, že zmluva o úvere sa od počiatku nezrušila, lebo účastníci zmluvy si výslovne dojednali okamih zániku zmluvy v bode 7 čl. 7 tak, že zmluva zaniká dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Zároveň vzniesla námietku premlčania ohľadom celého uplatňovaného nároku, lebo prijala posledný vklad zo strany žalobcov ku dňu 15.6.2016 vo výške 35,14 eur a žalobcovia podali žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia až 27.6.2019. Uplynula tak objektívna trojročná premlčacia lehota a preto je nárok žalobcov premlčaný.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi, zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od zmluvy, prehľadom účtov, písomným vyjadrením žalovanej, vyjadreniami žalobcov na pojednávaní, a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovanou ako veriteľom bola dňa 25.10.2007 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 150 000,- Sk (4 846,31 eur) s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo
výške 90 000,- Sk (2 987,45 eur), s úrokovou sadzbou medziúveru 7,99 % p.a a úrokmi stavebného úveru 4,70 % p.a.
5. Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 25.10.2007, žalobkyňa poskytla dlžníkom medziúver vo výške 150 000,- Sk. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej len Všeobecné podmienky) sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 90 000,- Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
6. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy - veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.
Podľa bodov 5, 6 a 7 článku 7 Zmluvy, odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom resp. treťou osobou. Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia cieľovej pohľadávky. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj v dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve, ani pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.
7. Listom zo 16.10.2014 žalovaná oznámila žalobcom, že týmto v súlade s článkom VI a VII úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 4 807,88 eur.
8. Z predložených prehľadov účtu medziúveru a účtu stavebného sporenia mal súd za preukázaný pohyb finančných prostriedkov na týchto účtoch a zároveň so žalovanou predloženého prehľadu vkladov prijatých v prospech účtu stavebného sporenia mal súd za preukázané, koľko finančných prostriedkov bolo prijatých na tento účet.
9. Žalovaná exekučným príkazom na vykonanie exekúcie vydaným súdnou exekútorkou X.. G. E., Košice, preukázala, že bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a zároveň prehľadom účtu stavebného sporenia preukázala, že na základe exekučného príkazu uhradila súdnej exekútorke dňa 26.7.2010 sumu 641,54 eur a dňa 9.12.2010 sumu 28,70 eur.
10. Žalovaná tiež predložila list z 11.1.2011, ktorým oznámila, že zo zmluvy stavebného sporenia preúčtovala sumu 25,73 eur v prospech zmluvy o mimoriadnom medziúvere a listom z 20.5.2013 oznámila, že zo zmluvy stavebného sporenia preúčtovala v prospech zmluvy o mimoriadnom medziúvere sumu 70,28 eur. Prehľadom vkladov prijatých v prospech účtu stavebného sporenia žalobkyňa preukázala, že na tento účet bol prijatý vklad celkovo vo výške 1 980,39 eur a z tohto účtu boli preúčtované v prospech mimoriadneho medziúveru sumy 25,73 eur a 70,28 eur. Zároveň v prospech súdnej exekútorky boli odoslané sumy 641,54 eur a 28,70 eur. Preto zostatok na účte stavebného sporenia bol 1 214,14 eur.
11. Žalovaná uviedla, že žalobcom poskytla úver v sume 4 846,31 eur a žalobcovia vrátili sumu 4 555,07 eur, teda nevrátili ani to, čo dostali - neexistuje preto základný predpoklad existencie bezdôvodného obohatenia na jej strane. Vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu, že prijala posledný vklad od žalobcov 15.06.2016 a žalobcovia žalobu podali až dňa 27.06.2019. Uviedla aj to, že zmluva o úvere sa od počiatku nezrušila, táto zanikla s účinkami ex nunc až dňa 22.10.2014, kedy prejav vôle žalovanej o odstúpení od zmluvy bol doručený do sféry žalobcov. Podľa jej vyjadrenia žalobcovia vykonali v prospech medziúveru č. XXXXXXX X XX celkové vklady vo výške 3 244,92 eur a zároveň žalovaná z konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX započítala v prospech konta medziúveru č.
XXXXXXX X XX ku dňu 20.12.2010 pohľadávku vo výške 25,73 eur a ku dňu 20.05.2013 pohľadávku vo výške 70,28 eur. Celkovo tak boli v prospech odstúpeného medziúveru č. XXXXXXX X XX prijaté finančné prostriedky vo výške 3340,93 eur (t.j. 3 244,92 eur + 25,73 eur + 70,28 eur). Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že títo vykonali v prospech konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX vklady v celkovej výške 2 030,19 eur, pretože žalobcovia vykonali v prospech konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX celkové vklady len vo výške 1 980,39 eur, o čom súdu predložili prehľad vkladov prijatých v prospech účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX. Žalobcovia si zrejme nevšimli, že vklad zo dňa 18.11.2014 vo výške 24,90 eur bol preúčtovaný z konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX v prospech konta medziúveru č. XXXXXXX X XX, a to účtovným textom ,,vklad“ označeným záporným mínusovým znamienkom ,,-24,90 eur“ a ten bol tak naúčtovaný ako vklad na účet odstúpeného medziúveru č. XXXXXXX X XX. Žalobcovia teda ku dňu 18.11.2014 vykonali jediný vklad vo výške 24,90 eur na účet konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX, ktorý bol ale preúčtovaný v prospech účtu odstúpeného medziúveru č. XXXXXXX X XX. Žalovaná z konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX započítala v prospech konta medziúveru č. XXXXXXX X XX ku dňu 20.12.2010 pohľadávku vo výške 25,73 eur a ku dňu 20.05.2013 pohľadávku vo výške 70,28 eur. Zároveň účet stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX ako sporiaci účet nie je vylúčený z exekúcie a na základe Exekučného príkazu súdneho exekútora X.. G. E. sp. zn. EX XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010 boli z konta sporenia č. XXXXXXX X XX na účet súdneho exekútora dňa 26.07.2010 vyplatené prostriedky vo výške 641,54 eur a opätovne dňa 09.12.2010 prostriedky vo výške 28,70 eur. Celkovo tak predstavujú prijaté finančné prostriedky v prospech účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX sumu len vo výške 1 214,14 eur (t.j. 1 980,39 eur - 25,73 eur - 70,28 eur - 641,54 eur - 28,70 eur).
12. Žalobcovia aj po vyjadrení žalovanej uviedli, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvajú a pokiaľ ide o obranu žalovanej, tak ju považujú za irelevantnú vo všetkých bodoch. Pokiaľ žalovaná namieta, že k odstúpeniu od zmluvy došlo v inom termíne, než aký vyplýva z Občianskeho zákonníka, tak uviedli, že nemožno dohodnúť medzi stranami sporu iné odstúpenie od zmluvy, než v súlade s Občianskym zákonníkom tak, aby bolo v prospech spotrebiteľov. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, tak je podľa žalobcov nepodstatná, lebo ak ide o subjektívnu lehotu, tak začala plynúť vtedy, keď sa žalobcovia dozvedeli o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaňho zodpovedá. Predložili súdu písomný doklad o tom, že kedy sa od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS dozvedeli o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že zaňho zodpovedá žalovaná. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, majú za to, že by mala plynúť desaťročná objektívna lehota, lebo žalovanou je Prvá stavebná sporiteľňa, ktorá na trhu ponúka dlhodobo finančné produkty a musela vedieť o tom, že porušila v určitých ustanoveniach zákon a nešlo teda o náhodné jednanie. K predloženým listinným dôkazom zo strany žalovanej, najmä pokiaľ ide o exekúciu, tak uviedli, že tieto skutočnosti nerozporujú, to znamená, že ich nie je potrebné ďalším spôsobom preukazovať. Potvrdili, že sa voči nim viedla exekúcia a že z účtu stavebného sporenia boli súdnej exekútorke poukázané finančné prostriedky tak, ako to vyplýva z tohto účtu, ale aj z vyjadrenia žalovanej. Nenavrhli preto vykonať už žiadne ďalšie dokazovanie a rozhodnutie ponechali na súd.
13. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej, pričom medzi stranami sporu bola spornou skutočnosť, či k takému obohateniu na strane žalovanej došlo. Žalobcovia žiadali, aby mu žalovaná vydala sumu 427,96 eur, ktorú vypočítali ako rozdiel vo finančných prostriedkoch, ktoré žalobkyni celkovo uhradili vo výške 5 724,27 eur a sumou 4 846,31 eur, ktorá im bola poskytnutá ako mimoriadny medziúver. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, lebo tvrdila, že na jej strane k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, lebo z konta stavebného sporenia jednak preúčtovala sumu 25,73 eur a 70,28 eur na mimoriadny medziúver a jednak súdnej exekútorke poukázala sumy 641,54 eur a 28,70 eur.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 25.10.2007 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Táto skutočnosť nebola medzi stranami spornou.
15. Zmluva uzatvorená stranami sporu je zmluvou o úvere, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Koncepcia úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku je všeobecnou úpravou, posudzovaná zmluva o poskytnutí medziúveru a stavebného úveru je špecifickou úverovou zmluvou, a riadi sa subsidiárne aj špeciálnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o stavebnom sporení.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. V konaní bolo preukázané, že listom zo 16.10.2014 žalovaná oznámila žalobcom, že odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Medzi stranami bolo spornou skutočnosťou, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, lebo žalobcovia poukazovali na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní vrátiť všetko, čo podľa tejto zmluvy dostali. Žalovaná tvrdila, že podľa čl. 7 bod 7 Zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Tento rozpor strán sporu nebol pre konanie významný, lebo bolo nesporne preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy došlo a predmetom sporu nie je vyriešenie otázky, kedy sa tak stalo, ale či na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Súd len poznamenáva, že aj napriek tomu, že sa posudzuje úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, nepochybne ide aj o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ju uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobcovia ako spotrebitelia. Preto by sa odstúpenie od zmluvy riadilo príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľov výhodnejší, avšak pre rozhodnutie o nároku žalobcov je bezvýznamné, či sa zmluva zrušila od začiatku podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ alebo až oznámením žalovanej o odstúpení od zmluvy doručeným žalobcom.
17. Keďže predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, súd nárok žalobcov posúdil podľa ustanovenia § 451 OZ.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom bol žalovanou vyplatený medziúver vo výške 4 846,31 eur. Pre nedodržanie finančnej disciplíny žalovaná využila svoje právo a od zmluvy so žalobcami dňa 16.10.2014 odstúpila. Podľa tvrdenia žalobcov títo poukázali žalovanej vklady v prospech medziúveru vo výške 3 244,92 eur a v prospech stavebného sporenia vo výške 2 030,19 eur, spolu teda sumu 5 724,27 eur. V prospech poskytnutého medziúveru však žalovaná eviduje prijaté finančné prostriedky len vo výške 3 340,93 eur, pretože z konta stavebného sporenia žalobcov započítala v prospech konta ich medziúveru aj dve pohľadávky - pohľadávku vo výške 25,73 eur k 20.12.2010 a pohľadávku vo výške 70,28 eur k 20.05.2013. V tomto konaní teda nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že v prospech konta stavebného sporenia poukázali sumu 2 030,19 eur, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že žalovaná z konta stavebného sporenia previedla na konto medziúveru dve sumy - pohľadávku vo výške 25,73 eur z decembra 2010 a pohľadávku vo výške 70,28 eur z mája 2013. Druhým dôvodom je prebiehajúca exekúcia, v rámci ktorej boli z konta stavebného sporenia
žalobcov preukázateľne prevedené na účet súdnej exekútorky finančné prostriedky v sume 641,54 eur a dňa 09.12.2010 ďalšie finančné prostriedky vo výške 28,70 eur. Tieto skutočnosti vyplynuli z dôkazu predloženého žalobcami - z prehľadu účtu stavebného sporenia, kde je pri dátume 26.07.2010 popísaný obrat „výplata nasporenej sumy-exekúcia“, pričom ako čiastka obratu je uvedená suma 641,54 eur, a pri dátume 09.12.2010 popísaný ďalší obrat „výplata nasporenej sumy-exekúcia“, pričom ako čiastka obratu je uvedená suma 28,70 eur. Súd preto obranu žalovanej prezentovanú v jej písomnom vyjadrení zo dňa 26.07.2019 považoval za dostatočnú a logickú, keď tvrdila, že v prospech účtu stavebného sporenia prijala od žalobcov len vklady vo výške 1 214,14 eur (od vkladov vo výške 1 980,39 eur odpočítala sumy 25,73 eur, 70,28 eur, 641,54 eur a 28,70 eur). Keďže na účte medziúveru bola pripísaná suma 3 340,93 eur a na účte stavebného sporenia suma 1 214,14 eur, teda žalobcovia poukázali žalovanej čiastku 4 555,07 eur, nemožno ich žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť, pretože k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nedošlo. Z poskytnutých 4 846,31 eur jej žalobcovia poukázali len 4 555,07 eur. Žalobu žalobcov súd preto zamietol.
19. Nakoľko po vykonanom dokazovaní došlo k zamietnutiu žaloby na základe skutočností uvádzaných žalovanou o neexistencii bezdôvodného obohatenia na jej strane, súd sa v rámci dokazovania už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Nárok žalobcov bolo potrebné zamietnuť z dôvodu jeho neexistencie a ani prípadné premlčanie nároku na tom nemohlo nič zmeniť. U neexistujúceho nároku nemôže dôjsť k jeho premlčaniu.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danom prípade mala žalovaná vo veci plný úspech, pretože žaloba proti nej bola zamietnutá. Keďže v danom konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.