Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-12-2019.pdf
PDF · 74.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľky : M. F., J.. E., Z.. X.X.E., B. L. Q., Z. XXX/X, proti manželovi navrhovateľky : P. F., Z.. XX.XX.E., B. L. Q., Z. XXX/X, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania P. F., Z.. XX.XX.E. T. M. F., J.. E., Z.. X.X.E., R. L. XX.XX.E. Z. F. Ú. L. Q., I.Q. V. A. F. V. I. XX, J. E. Z. Q. XX, X. X.. Č.. XX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 04.11.2019 domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že od roku 2011 má pochybnosti o vernosti manžela, ktoré sa následne potvrdili, keď manžel mal úmysel pre túto známosť opustiť rodinu, nakoniec sa rozhodol v záujme spoločného dieťaťa zotrvať v rodine. Následne v roku 2018, v dôsledku ďalšieho podozrenia z nevery na strane manžela, navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tej doby manželské spolužitie neobnovili.
2. Manžel navrhovateľky trval na zachovaní manželstva, hoci okrem výmeny pár SMS správ s navrhovateľkou nekomunikovali. Odkazoval len prostredníctvom syna. Nepoprel tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu. Dôkazy na tieto tvrdenia nežiadal vykonať.
3. Na základe vykonaného dokazovania vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v Dunajskej Strede. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú národnosti maďarskej, štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa X., Z.. XX.XX.XXXX.
5. Navrhovateľka na pojednávaní sa jednoznačne vyjadrila, že stratila dôveru v manžela. Nemá ho rada. Nechce s ním spolu žiť. Ani manžel nejavil skutočný záujem o obnovenie spolužitia. Snaha manžela trvala tri týždne od odchodu zo spoločnej domácnosti, inak záujem o ňu nejavil.
6. Manžel navrhovateľka tvrdil, že má záujem o obnovenie manželského spolužitia, chcel získať späť dôveru navrhovateľky. Poprel mimomanželskú známosť. Potvrdil, že rok nežijú spolu. Rozpory medzi nimi nepovažoval za tak vážne, aby ich nebolo možné riešiť poradensky.
7. Podľa Čl. 1 zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods.1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
13. Manželia žili usporiadaný manželský život do roku 2011, keď manžel navrhovateľky svojim správaním mal vniesť nedôveru, pochybnosť o jeho vernosti. Túto skutočnosť manžel navrhovateľky nevyvrátil, keď navrhovateľka navrhla vypočuť syna k jeho správaniu, keď chcel opustiť rodinu pre túto známosť. Napriek neštrbeniu dôvery ,manželia ostali spolu v záujme spoločnej výchovy, vtedy malol. dieťaťa. Toho času manželstvo neplní už výchovnú funkciu. Neboli žiadne dôvody odkázanosti niektorého z manželov na pomoc druhého, keď manžel navrhovateľky, vôbec neinformoval ju o svojom zdravotnom stave. Nežiadal jej pomoc za čas oddeleného žitia viac ako rok. Rovnako on sa nezaujímal o navrhovateľku, tak aby navrhovateľka získala presvedčenie, že to myslí úprimne. Z výpovedí účastníkov bolo zrejmé, že ich citový vzťah je dlhodobo vážne narušený v dôsledku straty dôvery n1eastrane navrhovateľky, ktorá sa už druhýkrát sklamala a neverí, že by manžel hovoril pravdu o svojom mimomanželskom vzťahu. Súčinnosť poradne pre manželov, na riešenie rozporov má zmysel, ak obaja manželia vidia ako takú nádej na obnovenie spolužitia. To väčšinou v záujme výchovy malol. detí. Z tohto manželstva už malol. deti nepochádzajú Je zrejmé, že manželia si nerozumejú, nie sú si oporou. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, nezabezpečuje plnenie funkcii manželstva ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v strate dôvery medzi manželmi, pre správanie sa manžela navrhovateľky, opakovane mal spochybniť svojim správaním dodržanie manželskej vernosti, ktorú už následne navrhovateľka nebola schopná tolerovať.
15. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.