Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I. O., bytom D. R., A. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 07. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 07. 2019 podľa o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku č. 605 120 6238 0 zo dňa 04. 03. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 03. 2019 zamietol neformálnu žiadosť žiadateľky, ktorá bola podľa obsahu považovaná za žiadosť o zvýšenie sumy dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára, Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky zo dňa 20. 02. 2019 je žalobkyňa považovaná za naďalej invalidnú podľa , pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 70 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na tú skutočnosť, že ona nežiadala o zvýšenie invalidného dôchodku, ale na základe kontrolnej lekárskej prehliadky žiadala odňať invalidný dôchodok. Namietala i postup Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky pri posudzovaní jej zdravotného stavu. K odvolaniu nepripojila žiadne nové lekárske nálezy. Poukazovala na to, že lekári jej napísali nepravdivú informáciu len preto, aby mohla mať invalidný dôchodok. Ona sama má problémy s nohami, očami, chrbtom, iné zdravotné problémy nemá.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 02. 07. 2019, ktorý sa oboznámil s predloženými lekárskymi nálezmi - ORL vyšetrenia zo dňa 28. 07. 2019, kožným vyšetrením zo 21. 06. 2019 a 27. 05. 2019, endokrinologickým vyšetrením z 02. 04. 2019, s vyšetrením mamografie zo dňa 26. 02. 2019, očným vyšetrením z 01. 04. 2019, vyšetrením úrazovej ambulancie zo dňa 22. 02. 2019, neurologickým vyšetrením zo dňa 11. 02. 2019, pľúcnym vyšetrením z 28. 01. 2019, psychiatrickým vyšetrením z 22. 01. 2013 ako aj samotným vyšetrením žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa je invalidná od 15. 04. 2005 pre závažnú duševnú poruchu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Posledné psychiatrické vyšetrenie založené v spisovej dokumentácii je z 22. 01. 2013, ktoré potvrdzuje pretrvávajúcu sychyzotypovú poruchu s psychotickými dekompenzáciami. Žalobkyňa žiada odňatie invalidity, pretože sa necíti byť duševne chorá. Od r. 2013 odmieta psychiatrickú liečbu, nie sú k dispozícii žiadne odborné psychiatrické nálezy, z ktorých by bolo preukázané zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, na základe ktorého by bolo odôvodnené zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo odňatie invalidity. Z toho dôvodu posudkový lekár uznal žalobkyňu za naďalej invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár schizotypovú paranoidnú poruchu osobnosti, ktoré je zaradené do V. -duševné choroby a poruchy správania, položky 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. b/ - ťažké formy (floridný proces, ťažké postprocesuálne formy), čo je podľa prílohy č. 4 k s mierou poklesu 75 % v hornej hranici rozpätia (50-80%).

5. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na odňatie invalidného dôchodku.

III.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietala mieru poklesu schopnosti, nikdy nežiadala o zvýšenie invalidného dôchodku, ale o odňatie invalidného dôchodku. Poukázala na to, že by mala určitú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za svoje zdravotné problémy, pretože má chronické bolesti chrbta, vysoký stupeň skoliozy, digitus superductus halux valgi, pedes plani, transversoplani.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 10. 2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára pobočky Nové Zámky z 20. 02. 2019 je žalobkyňa naďalej invalidná podľa , pretože má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 75 %.

V rámci odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia so sídlom v Nitre, ktorý posúdil jej zdravotný stav dňa02. 07. 2019, vyhotovil odborný posudok o invalidite so záverom, že táto je naďalej invalidná, pretože posledné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 22. 01. 2019 potvrdzuje pretrvávajúcu sychyzotypovú poruchu s psychotickými dekompenzáciami, i napriek tomu, že žalobkyňa žiada o odňatie invalidity pre túto chorobu, pretože sa necíti duševne chorá a psychiatrickú liečbu odmieta.

Námietku žalobkyne, týkajúcu sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalovaná nepovažuje za opodstatnenú, pretože zdravotné postihnutia, na ktoré žalobkyňa poukazuje ako je ľahká porucha sluchu vľavo, hypermetrofia s presbiophiou nie sú invalidizujúce a nespôsobujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná, vzhľadom k veku žalobkyne a charakteru jej ochorenia, pretože nie je reálny predpoklad zmeny jej zdravotného stavu a z toho vyplývajúce aj zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 75 %.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v nižšej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala neformálnou žiadosťou, ktorú považoval žalovaný žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 20. 02. 2019 s tým, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Výsledná miera poklesu je 75 %. Žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od 15. 04. 2005 posudkovým lekárom na základe odborného posudku zo dňa 15. 05. 2007 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapt. V., položka 2, písm. b/ za schizotypovú paranoidnú poruchu osobnosti - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, floridný proces, ťažké posprocesuálne formy, kde jej bola určená miera poklesu 75 % v hornej hranici rozpätia.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 02. 07. 2019, ktorý sa oboznámil s predloženými lekárskymi nálezmi

- ORL vyšetrenia zo dňa 28. 07. 2019, kožným vyšetrením zo 21. 06. 2019 a 27. 05. 2019, endokrinologickým vyšetrením z 02. 04. 2019, s vyšetrením mamografie zo dňa 26. 02. 2019, očným vyšetrením z 01. 04. 2019, vyšetrením úrazovej ambulancie zo dňa 22. 02. 2019, neurologickým vyšetrením zo dňa 11. 02. 2019, pľúcnym vyšetrením z 28. 01. 2019, psychiatrickým vyšetrením z 22. 01. 2013 ako aj samotným vyšetrením žalobkyne.

12. Ako vyplýva z predloženej lekárskej dokumentácie, žalobkyňa je invalidná od 15. 04. 2005 pre závažnú duševnú poruchu s mierou poklesu schopnosti 75 %. Posledné psychiatrické vyšetrenie, ktoré sa nachádza v zdravotnej dokumentácii je z 22. 01. 2013, ktoré potvrdzuje pretrvávajúcu schizotypovú poruchu s psychotickými dekompenzáciami. Od tohto obdobia žalobkyňa odmieta psychiatrickú liečbu, sama sa necíti byť duševné chorá, a preto žiada o odňatie invalidity. 13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zlepšeniu jej zdravotného stavu. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je naďalej zhoršený na úroveň invalidity s mierou poklesu 75 %. 15. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 16. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, ktoré by mali byť podkladom pre odňatie invalidity, resp. zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).