Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. G. L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 17. decembra 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný G. L., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom C., okr. E.,

je vinný, že

napriek tomu, že si dňa 20.09.2018 v F. osobne prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 03.04.2018, právoplatným dňa 22.06.2018, a to najneskôr v lehote do 30.09.2018, túto výzvu v mieste svojho trvalého pobytu a na iných miestach v SR nerešpektoval a do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu Ilava bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpil až do dňa 31.10.2018, kedy bol predvedený do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Za to

sa odsudzuje:

Podľa , , a súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa 48 ods. 2 písm. b) súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 15.10.2019 na Okresný súd Trnava na obžalovaného obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

O obžalobe súd rozhodol trestným rozkazom zo dňa 15.10.2019, proti ktorému ustanovená obhajkyňa podala dňa 07.11.2019 odpor s odôvodnením, že obvinený nesúhlasí s trestným rozkazom a ani s trestom, ktorý mu bol uložený.

Súd preto nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré riadne predvolal obžalovaného (čl. 70, 75) a o konaní ktorého upovedomil prokurátora. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie hlavného pojednávania, pričom v predvolaní na hlavné pojednávanie bol upozornený na možnosť vykonania hlavného pojednávania aj v jeho neprítomnosti. (čl. 71) Súd preto uznesením podľa rozhodol, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Zo Zápisnice o výsluchu obžalovaného G. L. v prípravnom konaní zo dňa 24.09.2019, ktorá bola prečítaná podľa ustanovenia vyplynulo, že pred dodaním do výkonu trestu do 31.10.2018 žil u svojho švagra C. T. v rodinnom dome v obci F. a prespával tiež u svojho kamaráta G. R. na chalupe v katastri obce F. zvanej L.. Obžalovaný pomáhal svojmu kamarátovi R. s prácami okolo chalupy, za čo mu R. umožnil v chalupe prespávať a dával mu tiež jedlo. Obžalovaný v mesiaci september 2018 prišiel do F. ku svojmu švagrovi, ktorý mu oznámil, že mu prišla nejaká zásielka do vlastných rúk, ukázal mu oznámenie o uložení zásielky, pričom obžalovaný si zásielku následne na pošte v F. osobne prevzal. Obžalovaný vie, že v obálke sa nachádzala výzva na nástup trestu do ÚVTOS v Ilave. Obžalovaný si nepamätá, dokedy mal výkon trestu nastúpiť, avšak nemal sa tam ako dostať, lebo nemal na cestu peniaze. Obžalovaný preto chcel nejakú dobu vyčkať, aby si zadovážil peniaze na cestu, pričom si neuvedomil, že tým môže spáchať trestný čin, pričom svojho konania ľutuje. Asi o mesiac po prevzatí výzvy bol obžalovaný u švagra, kde sa v tom čase nachádzala aj jeho bývalá partnerka L. T., s ktorou sa pohádal a následne prišli policajti, v prítomnosti ktorých sa obžalovaný zmienil, že mal nastúpiť výkon trestu, čo však neurobil. Policajti si to overili a obžalovaný s nimi následne išiel do ÚVTOS v Ilave. Na otázku vyšetrovateľa, či obžalovaný počas práce na chalupe mal vedomosť o nástupe obžalovaný odpovedal, že aj pozabudol, aj si to neuvedomoval, dátumy neriešil a nemal ani prehľad o dátumoch. (čl. 15-20)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne L. R. zo dňa 18.09.2019, ktorá bola prečítaná postupom podľa ustanovenia , vyplynulo, že táto v rozhodnom čase pracovala ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ v F., pričom počas vykonávania hliadkovej služby bola s kolegom vyslaná do F. na preverenie oznámenia, že by sa v obci mal nachádzať obžalovaný, ktorý mal nezhody s bývalou manželkou. Svedkyňa po dostavení sa na miesto zistila, že v dome sa nachádzalo viacero osôb vrátane obžalovaného a jeho bývalej manželky s deťmi, ktorej sa nepáčilo, že je obžalovaný v dome, ktorý je v jej podielovom spoluvlastníctve. Obžalovaný však bol v dome so súhlasom brata bývalej manželky obžalovaného, a preto sa na mieste nedopúšťal žiadneho protiprávneho konania. Svedkyňa následne lustrovala osobu obžalovaného a zistila, že je na neho vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, po čom bol obžalovaný eskortovaný najskôr na OO PZ v F. a následne do ÚVTOS v Ilave. (čl. 21-23)

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa oboznámil obsah listinných dôkazov, z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené nižšie.

Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 03.04.2018, právoplatným dňa 22.06.2018 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , s poukazom na , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)

rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 13.06.2018. (čl. 25-27).

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyzval obžalovaného na nástup výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 03.04.2018 v lehote do 30.09.2018, pričom obžalovaný si výzvu na nástup výkonu trestu prevzal dňa 20.09.2018. (čl. 28-29)

Obžalovaný bol do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený predmetným trestným rozkazom dodaný dňa 31.10.2018. (čl. 31-32) Obžalovaný nežiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o povolenie odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený predmetným trestným rozkazom. (čl. 35)

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 19.09.2019 vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, bol jedenkrát disciplinárne odmenený, avšak vo voľnom čase nerozvíja morálno - vôľové vlastnosti, keďže nevyužíva knižnicu, nezúčastňuje sa aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti a nepripravil vedomostný kvíz. Obžalovaný je pracovne zaradený, pričom svoje povinnosti na pracovisku si plní zodpovedne. Sociálne zázemie obžalovaného je značne nestabilné, nekomunikuje s nikým a ubytovanie po ukončení výkonu trestu nemá zabezpečené. (čl. 36)

Zo skráteného výpisu obžalovaného vyplynulo, že predpokladaný koniec trestu v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vedenej pod sp.zn. mal mať 31.10.2019. (čl. 39)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 03.04.2018, právoplatným dňa 22.06.2018. Vo dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom obžalovaný bol dňa 24.04.2014 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 24.07.2013. (čl. 44-45)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného skutku päťkrát priestupkovo postihnutý, z toho v štyroch prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky a v jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. (čl. 48-49)

Odôvodnenie výroku o vine

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. zo dňa 03.04.2018, právoplatným dňa 22.06.2018 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovaný sám nenastúpil, hoci si osobne prevzal výzvu na nástup výkonu uloženého trestu. Obžalovaný mal výkon trestu nastúpiť najneskôr do 30.09.2018, pričom do výkonu trestu bol dodaný príslušníkmi PZ dňa 31.10.2018.

Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa spácha ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nemal žiaden vážny dôvod nenastúpiť výkon trestu, pričom za vážny dôvod nie je možné považovať tvrdenie obžalovaného, že nemal peniaze na cestu do príslušného ÚVTOS. Obžalovaný sa kedykoľvek pri návšteve do F. za svojim švagrom mohol zastaviť na príslušnom OO PZ a takúto skutočnosť príslušníkom PZ oznámiť, pričom títo by zariadili jeho dodanie do výkonu trestu. Záujmom štátu je nielen to, aby páchatelia trestných činov boli usvedčení a spravodlivo potrestaní, ale i to, aby uložené tresty boli riadne vykonané, pretože bez výkonu uloženého trestu nie je možné naplniť jeho účel.

Obžalovaný si výzvu na nástup trestu osobne prevzal. Jeho argumentácia, že si nepamätá, dokedy mal výkon trestu nastúpiť resp. že pozabudol, aj si to neuvedomoval a dátumy neriešil je bez právneho významu, pretože na výzve, ktorú prevzal bol dátum uvedený. Postoj obžalovaného k jeho povinnosti nastúpiť výkon uloženého trestu z pohľadu zavinenia súd hodnotí ako nepriamy úmysel podľa , podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie (pozn. záujmu chráneného zákonom) spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že tento si bol svojej povinnosti nastúpiť výkon trestu vedomý, teda vedel, že nesplnením tejto výzvy môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom a s touto skutočnosťou bol uzrozumený.

Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia , podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že v prípade obžalovaného uplatnenie tohto materiálneho korektívu nie je možné. Obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu opakovane súdne trestaný a dokonca aj vo výkone trestu v inej trestnej veci. Obžalovaný si bol vedomý, aké sú následky súdneho rozhodnutia, ktorým sa uloží nepodmienečný trest odňatia slobody - teda nutnosť výkonu takéhoto trestu, a preto v prípade obžalovaného nie je možné ustáliť záver, že závažnosť spáchaného prečinu je nepatrná.

Odôvodnenie výroku o treste

Podľa (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Páchateľ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa sa potrestá trestom odňatia slobody až na dva roky.

V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť podľa , a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené súd neupravoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, t.j. neznižoval jej hornú hranicu a ani nezvyšoval jej dolnú hranicu a obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe do dvoch rokov trestu odňatia slobody.

Pri určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd prihliadal na zavinenie obžalovaného, dĺžku marenia výkonu úradného rozhodnutia (t.j. čas nenastúpenia výkonu trestu odňatia slobody), charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy zohľadňujúc aj hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Ilava, pričom je toho názoru, že spravodlivým trestom za spáchaný prečin je trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu odňatia slobody vo výmere dva mesiace, ktorý obžalovanému uložil. Takýto trest je podľa názoru súdu spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť, súd nezvažoval uloženie alternatívneho trestu.

Keďže z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 ),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.