Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-14Sa/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. B. XX/X, XXX XX E. A. E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3473-3/2023-BA zo dňa 13.02.2023, takto

rozhodol:

Správny súd v Banskej Bystrici zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 3473-3/2023-BA zo dňa 13.02.2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 12.01.2018 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo žalobkyni predpísané za obdobie júl 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 3799,94 Eur. Dňa 16.08.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.01.2018 a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2022. 2. Dňa 07.11.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“), ktorým bolo predpísané žalobkyni za obdobie január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 1412,03 Eur.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne. Dňa 13.02.2023 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 3473-3/2023-BA (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo podané odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2023.

Konanie pred správnym súdom

4. Žalobou v sociálnych veciach zo dňa 27.03.2023, doručenou na Krajský súd Trenčíne dňa 28.03.2023, sa žalobkyňa domáhala preskúmať rozhodnutie žalovanej, pretože považovala napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietla premlčanie, avšak táto jej námietka nebola žalovanou uznaná. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.1.2018, sp. zn.: . Žalobkyňa mala za to, že penále jej musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Pokiaľ sa v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „ o sociálnom poistení“) používa pojem premlčanie, nemožno tento pojem automaticky považovať za obsahovo identický s pojmom premlčanie tak, ako ho chápe . Vo verejnom práve, tam, kde sa pracuje s pojmom premlčanie, tam, kde mal zákonodarca za ciel, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil. Ďalej žalobkyňa poukázala na novší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30.6.2021, kde sa explicitne uvádza, že „zákon o sociálnom poistení však úpravu, ktorá by správnemu orgánu dávala možnosť prihliadať na námietku premlčania iba pokiaľ to dlžník namietne, neobsahuje. Je preto možné dovodiť, ž v prípade práva na predpísanie poistného, resp. penále, Sociálna poisťovňa musí prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania vzniesol. Táto skutočnosť má za následok, že po uplynutí premlčacej doby na predpísanie poistného resp. penále nemôže takéto právo vykonať (predpísať poistné, resp. penále) a to aj vtedy, ak účastník správneho konania námietku premlčania nevzniesol. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že k predpísaniu poistného dochádza až právoplatným rozhodnutím o predpísaní poistného a nie ako tvrdí žalovaný - vydaním rozhodnutia o predpísaní penále. Žalobkyňa mala za to, že právne vadné rozhodnutie, ktorého vady boli potvrdené odvolacím orgánom, nemožno považovať za úkon, ktorý by mohol zakladať uplatnenie práva na predpísanie penále, a teda žalovaná sa v rozhodnutí nesprávne odvoláva na vydanie predmetného rozhodnutia ako na okamih uplatnenia práva na predpísanie poistného.

Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na trovy právneho zastúpenia.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.04.2023 uviedla, že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobkyňa bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Na základe príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (1.176.032,00 Sk), vzniklo žalobkyni od 01.7.2006 do 30.06.2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojená odvodová povinnosť. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (739.181,00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2007 do 30.6.208 a rovnako aj odvodová povinnosť. Túto skutočnosť žalobkyňa v podanej správnej žalobe nenamietala. Z pohľadu žalobkyne, je právo predpísať poistné premlčané, na čo Sociálna poisťovňa mala prihliadnuť z úradnej povinnosti, pričom premlčanie mala podľa názoru žalobkyne posudzovať až k právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň namietala, že prvé rozhodnutie v predmetnej veci bolo pre nezákonnosť zrušené, a preto sa podľa názoru žalobkyne žalovaná nesprávne odvoláva na vydanie predmetného rozhodnutia, ako na okamih uplatnenia práva na predpísanie poistného (žalobkyňa nesprávne uvádza „penále“). S týmto právnym názorom žalovaná nesúhlasí a poukázala na to, že v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky existujú rozdielne názory na to, či má Sociálna poisťovňa na uplynutie premlčacej ehoty prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, t. j. či lehota upravená v je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou. Rovnako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu boli vyslovené rôzne právne názory na otázku, či ustanovenie ukladá žalovanej, aby na

premlčanie práva predpísať poistné prihliadala aj bez zodpovedajúcej námietky osoby, ktorá je povinná ho odvádzať. Keďže by sa akýmkoľvek rozhodnutím vo veci odklonil minimálne od jedného z už vyslovených právnych záverov, senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postúpil vec uznesením zo dňa 30.3.2022 na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná zastáva právny názor, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Na podporu týchto tvrdení žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30.6.2020 a rovnako poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.1.2020. Ďalej žalovaná uviedla, že v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.2.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že správne orgány nemali možnosť v rámci administratívneho konania zaoberať sa námietkou premlčania, ktorá im nebola žalobcom vznesená do právoplatného skončenia veci žalovanou. Žalovaná v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukazuje na to, že poistné za mesiac január 2008 bolo splatné 8.2.2008, z čoho je zrejmé, že desaťročná premlčacia lehota na predpísaní poistného za mesiac január 2008 uplynula 08.02.2018 (pri ostatných mesiacoch sporného obdobia by premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). Poistné za mesiac január 2008, ako aj za nasledujúce mesiace sporného obdobia, boli predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne prvýkrát ešte 12.01.2018 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXXX-XXXX/XX, t. j. ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od ich splatnosti. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať poistné neuplatnila včas, teda ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Podľa názoru Sociálnej poisťovne teda námietka premlčania poistného nie je dôvodná. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn.: zo dňa 30.6.2020 a rovnako posúdil aj námietku premlčania Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn.: zo dňa 8.11.2021. Žalovaná sa rovnako nestotožnila s názorom žalobkyne, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote a zastáva názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.1.2018, na ktorý sa žalobkyňa v súvislosti s otázkou premlčania odvoláva, tak žalovaná poukazuje na to, že každý rozsudok sa vyznačuje individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu, na ktoré sa vzťahuje a nemá všeobecne záväzný charakter. Odlišný právny názor na otázku premlčania vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.: zo dňa 30.5.2018. Žalovaná súčasne dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa20.12.2022, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty rovnako vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016zo dňa 30.5.2018, na ktorý žalovaná poukázala vyššie a premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné posúdil ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné prepísané. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Tým po formálnej i materiálnej stránke naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10-ročnejpremlčacej lehoty, účastník konania nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje právo uplatnila včas. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. V tejto súvislosti s uvedenou námietkou si žalovaná dovolila poukázať aj na tú skutočnosť, že rovnaký právny názor ako žalovaná zastáva v tejto veci aj Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na záver svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn: zo dňa 30.9.2020 je zrejmé, že Najvyšší súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Sociálna poisťovňa zotrvala na právnom názore, že nárok na predpísanie poistného za obdobie január 2008 až jún 2008 nie je premlčaný. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla aby správny súd žalobu zamietol.

6. Dňa 15.05.2023 bolo zo strany žalobkyne doručené vyjadrenie- replika. Žalobkyňa uviedla, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívnej praxe ustanovenie výslovne formuloval tak, aby bolo zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania, napr. „právo začať konanie o predpísaní poistného sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty. Žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom na znenie je poistné predpísané až právoplatným rozhodnutím ,a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Námietka žalovanej, že v čase, kedy Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného nie je možné predvídať, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, rovnako ako námietka, že v aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania ku dňa premlčania, je irelevantná. V aplikačnej praxi sa správne orgány najmä pri ukladaní pokút bežne vyrovnávajú s takouto situáciou. Správny orgán z dôvodu, že nevie presne určiť deň právoplatnosti rozhodnutia, musí z časového hľadiska rozhodnúť dostatočne skoro, aby mu ostal dostatočný čas na doručovanie rozhodnutia, prípadne na odvolacie konanie. Lehoty na vydanie rozhodnutia v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.

7. K replike žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila a nevyužila svoje právo na predloženia dupliky.

8. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa Z z. o zriadení správnych súdov (ďalej len „“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou podľa jednotlivých ustanovení v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. Rozsudok bol dňa 14.02.2024 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

Právny rámec

10. Podľa v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

11. Podľa poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

12. Podľa poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

13. Podľa poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

14. Podľa suma ho na nemocenské poistenie, suma ho na starobné poistenie, suma ho na invalidné poistenie, suma ho na úrazové poistenie, suma ho na garančné poistenie, suma ho na poistenie v nezamestnanosti a suma ho do rezervného fondu solidarity (ďalej len „") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).

15. Podľa fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného ho v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

19. Podľa právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov od dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd zistil, že dňa 12.01.2018 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo žalobkyni predpísané za obdobie júl 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 3799,94 Eur. Dňa 16.08.2022 bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX- X/XXXX-XX, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.01.2018 a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2022.

21. Dňa 07.11.2022 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo predpísané žalobkyni za obdobie január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 1412,03 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne. Dňa 13.02.2023 bolo vydané rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo podané odvolanie zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie okrem zmeny vo výroku prvostupňového rozhodnutia tak, že bol vypustený text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“.

22. Správny súd konštatuje, že spornou otázkou v tomto konaní je posúdenie toho, či v danej veci došlo k premlčaniu práva na predpísanie ho, ktoré bola žalobkyňa povinná platiť. Správny súd posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že právo predpísať poistné je v danom prípade, s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení, premlčané. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia (a prílohy pripojenej k prvostupňovému rozhodnutiu) vyplýva, že splatnosť ho a príspevkov za rozhodné obdobie (za január 2008 až jún 2008) nastala vždy ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. Splatnosť ho za január 2008 ako prvého mesiaca, ktorého sa prvostupňové rozhodnutie týka, bola určená na deň 08.02.2008, teda premlčacia lehota na

predpísanie ho v zmysle vyššie citovaného ustanovenia uplynula dňa 08.02.2018 (pri ostatných mesiacoch sporného obdobia by premlčacia lehota uplynula ešte neskôr).

23. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 07.11.2022 a napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 13.02.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2023. Správny súd konštatuje, že v otázke premlčania bolo sporné, či vydanie prvého rozhodnutia v roku 2018 (konkrétne 12.01.2018) spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej doby alebo nie. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že na odvrátenie účinkov premlčania postačuje, aby právo na poistné bolo zo strany žalovanej uplatnené prvýkrát v rámci premlčacej lehoty, teda v danom prípade dňa 12.01.2018, v ktorý deň bolo vydané predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, následne žalovaným zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Uvedený záver vysvetlený žalovanou posúdil správny súd ako nesprávny, keďže zákon o sociálnom poistení nespája so začatím administratívneho konania spočívanie premlčacej lehoty, pričom ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá aj situácie, pri ktorých dochádza k prerušeniu premlčacej lehoty, napríklad § 193 ods. 6 alebo § 236 ods. 2 tohto zákona.

24. Žalovaná na podporu svojho právneho názoru odkazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018, ktorý však neriešil obdobnú situáciu. V prípade, ktorý v konaní posudzoval Najvyšší súd SR sa nejednalo o situáciu, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty (tak ako v posudzovanom prípade) a taktiež nebolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vydané v rámci premlčacej lehoty, zrušené. Z uvedeného dôvodu je toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na daný prípad neaplikovateľné. Relevantnou skutočnosťou v prípade žalobkyne je, že už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty, t. j. po 8. februári 2018, pričom skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín vydala predchádzajúce rozhodnutie v rámci premlčacej lehoty, je vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania bezpredmetná, keďže vydané rozhodnutie bolo zrušené a tým dôsledkom je neexistencia jeho účinkov (rovnako viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn .9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, bod 17).

25. Správny súd má vedomosť o tom, že v minulosti sa pri posudzovaní vecí Najvyšším súdom Slovenskej republiky týkajúcich sa otázky, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie ho najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané na zachovanie práva predpísať poistné, postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. mája 2018) alebo či je potrebná právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . januára 2018). Napriek tomu, že v danom prípade sa uplynutie premlčacej lehoty neviazalo na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia (už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty), správny súd poukazuje na vývoj rozhodovacej praxe a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021, ktorý sa jednoznačne priklonil k záveru, že rozhodnutie o predpísaní penále (poistného) musí byť právoplatné v 10 ročnej premlčacej lehote, čím sa priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. januára 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že: „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a teda nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Zákon o sociálnom poistení pracuje s pojmom predpísanie ho, nie uplatnenie práva na poistné, preto je potrebné vykonaním práva v danej veci rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021 ďalej konštatoval, že: „opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu () a bol následne prekonaný“.

26. Správny súd sa s názormi vyjadrenými v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. januára 2018 a sp. zn. zo dňa 30.06.2021 plne stotožňuje, pričom vec v súlade s uvedenými právnymi názormi aj posúdil.

27. Podstatné teda pre správny súd bolo, že v prerokúvanej veci bolo už samo rozhodnutie pobočky, ktorým sa poistné predpísalo a ktoré neskôr nadobudlo právoplatnosť, vydané až 07.11.2022, teda

celkom zjavne po 08.02.2018. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že by začatie konania o predpísanie ho spôsobilo prerušenie alebo spočívanie premlčania. Nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Tento právny názor si osvojil aj kasačný súd (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. ), a preto niet dôvodu sa od neho odchýliť ani v prerokúvanej veci.

28. Rozsudky citované žalovanou na podporu jej názoru sa tejto problematiky nedotýkajú. V konaní sp. zn. síce žalovaná nadniesla aj námietku, že poistné v rámci premlčacej lehoty predpísala rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené, kasačný súd sa však nevyjadril k správnosti jej názoru. Práve naopak, správnemu súdu len vytkol, že v novom rozsudku vyslovil odlišný právny názor než v skoršom rozsudku bez toho, aby ho na to zaviazal kasačný súd a aby svoj odklon bližšie odôvodnil. Ani toto rozhodnutie tak nevyslovilo opak než rozsudok sp. zn. , teda že by na zachovanie premlčacej lehoty postačovalo, aby v tejto lehote bolo vydané akékoľvek prvostupňové rozhodnutie pobočky, aj keď bolo neskôr zrušené.

29. K tvrdeniu žalovanej, podľa ktorej až do skončenia súdneho konania o preskúmanie skoršieho rozhodnutia o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie, nemohla konať o predpísaní ho, správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je rozhodnutie o trvaní poistenia pre žalovanú záväzné už okamihom svojej právoplatnosti (porov. v tomto smere napr. rozsudok sp. zn. a tam citovanú pre judikatúru). Žalovaná tak mohla o predpísaní ho rozhodnúť hneď potom, ako ustálila, že povinné poistenie žalobkyne trvalo; napokon, sama zákonná 10 ročná premlčacia lehota dáva žalovanej dostatok priestoru na predpísanie ho aj v nejasných prípadoch.

30. Na základe vyššie uvedených dôvodov posúdil správny súd námietku žalobkyne, ktorou namietala, že právo predpísať poistné je v danom prípade premlčané, ako dôvodnú. Uplynutie premlčacej lehoty spôsobuje, že v prípade žalobkyne už nie je možné zákonom aprobovaným spôsobom poistné predpísať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení má správny súd za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaná vec nesprávne právne posúdila, a preto je namieste rozhodnutie žalovanej zrušiť podľa a vec podľa vrátiť na ďalšie konanie žalovanej.

31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa . V konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanej priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.