Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-144-2019.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/144/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. T. XX, XXX XX P. P., proti povinnému: Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX X., o vymoženie peňažnej pohľadávky s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 136/97, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2007/1997-23 zo dňa 27. mája 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom ku dňu 31.01.2002, na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.
2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom súdu oznámil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal z predloženého exekučného spisu preukázané, že u povinného bola viackrát vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor v priebehu konania zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľného majetku, že nemá evidovaný bankový účet a nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Taktiež aj lustrácia v Sociálnej poisťovni mala negatívny výsledok a na podporu svojich tvrdení súd prvej inštancie doplnil, že voči povinnému je vedených ďalších 18 exekučných konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Na základe uvedených záverov súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nečinnosť súdneho exekútora a nezapočítanie zálohu na exekúciu do celkovej sumy vymáhanej pohľadávky v exekúcii. So zastavením exekúcie pre vyššie uvedené dôvody v celom rozsahu nesúhlasil.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 05.02.1997 adresoval oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 08.09.1997 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.11.1997 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C 77/93-17 zo dňa 20.05.1993, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.06.1993. Dňa 22.03.2019 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť, respektíve podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 31.01.2002. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002; exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2001 v § 57 ods. 1 písm. g) umožňoval vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Za iné dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť možno považovať rôzne dôvody, ktoré neupravuje, respektíve neupravovalo ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Medzi takéto dôvody možno zaradiť aj nemajetnosť povinného, teda dôvod, že povinný nedisponuje exekvovateľným majetkom, ktorým by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok v exekúcii. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z podnetu súdneho exekútora, a z predloženého exekučného spisu, a uviedol, že u povinného bola viackrát vykonaná lustrácia majetku
za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Z predložených listinných dokladov vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného, či nehnuteľného majetku, nemá evidovaný žiadny bankový účet a nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Lustrácia v Sociálnej poisťovni bola taktiež negatívna. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej situácii nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie.
15. Z obsahu predloženého exekučného spisu súdneho exekútora (v zmysle zažurnalizovaných výsledkov lustrácii ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného), ktorý predložil odvolaciemu súdu dňa 28.11.2019 vyplýva, že súdny exekútor vykonal pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.03.2019 lustráciu v priebehu roka 2001 (lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.04.2001) lustráciu v priebehu roka 2005 (lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 25.04.2005). Za účelom preverenia adresy pobytu povinného požiadal Register obyvateľov SR o poskytnutie súčinnosti podaním zo dňa 10.08.2006. Následne vykonal súdny exekútor lustrácie počas roka 2006 (lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.08.2006 a lustrácia adresovaná Okresnému riaditeľstvu PZ T.C. zo dňa 21.09.2006), počas roka 2009 vykonal súdny exekútor lustráciu v katastri nehnuteľností zo dňa 14.10.2009. V predloženom exekučnom spise sa nachádzajú lustrácia v katastri nehnuteľností zo dňa 30.10.2017 (aktualizovaná 31.10.2017), výpis súčinností vykonaných s bankovými inštitúciami, všetky zo dňa 17.10.2018, pri ktorých bola súdnemu exekútorovi doručená odpoveď dňa 18.10.2018. V roku 2019 bola súdnym exekútorom vykonaná lustrácia na dopravnom inšpektoráte dňa 21.03.2019 a lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 13.02.2019. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych výsledkov lustrácií majetkovej situácie povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho nemajetnosť. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal v konkrétnostiach s tým, či majetkové pomery boli zistené úplne a či výsledky šetrenia súdneho exekútora boli aktuálne k časovému okamihu rozhodnutia súdu 1. inštancie. Vedenie ďalších exekúcii voči povinnému nie je prekážkou vedenia exekúcie.
16. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z tzv. súhrnného zistenia, že u povinného boli vykonané lustrácie za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou, z ktorých vyplynula nemajetnosť povinného. Súd prvej konštatoval, že súdny exekútor zistil neexistenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného a bankového účtu povinného. Taktiež konštatoval, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla a negatívny výsledok lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia teda nevyplýva, na podklade akých zistení, respektíve lustrácii súdneho exekútora, dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného a čo tieto boli pre súd prvej inśtancie dostačujúce z hľadiska aktuálnosti. Súd prvej inštancie tak nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o podnete súdneho exekútora a posúdiť otázku, či je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú pre nemajetnosť a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).