Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-59-2017.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Ľ. A., Q.. XX.X.XXXX, U. U., J. Č.. X, zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 7, proti žalovaným: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36062235, za ktorú koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 0015170 a 2/ Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. júna 2016 č. k. 18C/160/2014-155, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca uplatňoval úrazovú rentu za čas odo dňa 11. februára 2013, ktorej výplata bola žalovaným 1/ z dôvodu priznania starobného dôchodku pozastavená. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.6.1998, zapríčinenou vodičom žalovaného 2/, sa spravuje ustanoveniami § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka a zo strany žalovaného 1/ boli aj uspokojené. Sporným zostal nárok žalobcu na úrazovú rentu po priznaní starobného dôchodku, ktorý súd považoval za neopodstatnený. Na právna úprava náhrady za straty na zárobku (§ 447 OZ) nadväzuje právna úprava náhrady za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ. Od priznania starobného dôchodku žalobca nemá nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 447 OZ v spojení s § 89a zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ale na náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a. Občiansky zákonník v čase vzniku škody odkazoval pri nároku náhrady za stratu na zárobku na vtedy platné ustanovenia Zákonníka práce. Prijatím zákona o sociálnom poistení (s účinnosťou od 1.1.2004) však bola uvedená právna úprava zo Zákonníka práce vypustená a zapracovaná do odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania v rámci zákonného úrazového poistenia. Následne novelou OZ zákonom č. 404/04 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2004 bolo novelizované ustanovenie §447 OZ tak, že uvedená norma odkazovala na všeobecné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Podľa § 89a tohto zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
3. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že pre vznik nároku za stratu na zárobku pred 1.1.2004 je potrebné v spore aplikovať ustanovenie § 293o zákona o sociálnom poistení, keďže účelom jeho prijatia bolo zabezpečenie odškodnenia dotknutej skupiny osôb, ktorej na základe pracovnoprávnej
úpravy v prípade pracovného úrazu a choroby z povolania nárok za stratu na zárobku zanikol po dosiahnutí veku 65 rokov, starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Novela zákona o sociálnom poistení, vykonaná zák. č. 310/06 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006, umožnila uvedeným ustanovením týmto dotknutým osobám poberať úrazovú rentu doživotne.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Požadoval jeho zmenu a vyhovenie žalobe. Súdu vytýkal nesprávnu aplikáciu § 293o i § 89a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď náhradu za stratu na zárobku neprípustne stotožnil s inštitútom úrazovej renty podľa § 88 zákona. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že § 293o sa týka len určitej skupiny ľudí, ktorým vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku výlučne podľa pracovnoprávnych predpisov. Zdôraznil, že Občiansky zákonník nepozná obmedzenie nároku na náhradu za stratu na zárobku vekom poškodeného, resp. akýmkoľvek iným kritériom.
6. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca má nárok na náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ, pokiaľ mu táto strata vznikla. Nesúhlasil s názorom odvolateľa, že na žalobcu sa má vzťahovať § 293o zákona o sociálnom poistení, pretože k priznaniu starobného dôchodku došlo zo zákona. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.5.2016 o priznanie tohto dôchodku požiadal žalobca. Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, v dôsledku zmeny pomerov, za ktorú sa považovalo i priznanie starobného dôchodku, došlo k zániku nároku na náhradu za stratu na zárobku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 36/00). Zopakoval argumentáciu o tom, že § 293o bolo prijaté za účelom odškodnenia tých poškodených, ktorým zanikol nárok na úrazovú rentu po dosiahnutí veku 65 rokov, priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, avšak nebol kompenzovateľný náhradou za stratu na dôchodku.
7. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
9. V spore nebol sporný skutkový stav, z ktorého vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody, zapríčinenej zamestnancom žalovaného 2/ dňa 27.6.1998 v Seredi došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ktoré si vyžiadalo jeho invalidizáciu. Žalovanému boli vyplácané nároky, prislúchajúce podľa § 444 a nasl. OZ, vrátane náhrady za stratu na zárobku, až do priznania starobného dôchodku od februára 2013.
10. Spornou zostalo právne posúdenie otázky možného súbehu starobného dôchodku a náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (úrazovej renty) podľa § 293o zákona o sociálnom poistení (zák. č. 361/2004 Z. z., ďalej len zákon) u osôb, u ktorých nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol podľa Občianskeho zákonníka pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie žalobu správne právne posúdil ako nedôvodnú, svoje závery v tejto otázke i náležite odôvodnil a odvolací súd na ne poukazuje.
11. Na doplnenie argumentácie odvolací súd uvádza, že podľa vyjadrenia žalobcu neuplatňuje v spore náhradu za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ, pretože sa domnieva, že i po priznaní starobného dôchodku zostáva zachovaný nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa ustanovenia § 293o zákona. Podľa tohto ustanovenia ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50% sumy úrazovej renty, vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona (ods. 1 prvá veta).
12. Uvedené ustanovenie bolo zakomponované do zákona o sociálnom poistení zák. č. 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006.
13. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty podľa prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania z dôvodu, že novou právnou úpravou úrazového poistenia, účinnou od 1. januára 2004, nebola náhrada za stratu na dôchodku (§ 202 Zák. práce) prevzatá z dôvodu,
že poskytovanie novoupravenej úrazovej renty patrilo doživotne. Od 1. 8. 2006 úrazová renta patrí do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.
14. Z uvedenej dôvodovej správy, tvoriacej súčasť súdneho spisu, je celkom nesporné, že ustanovenie § 293o sa vzťahuje na poškodených na zdraví, ktorí utrpeli škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Žalobca nesporne takýmto poškodeným nie je. Žalobca teda nepatrí medzi osoby, na ktoré možno aplikovať ustanovenie zákona o sociálnom poistení, na ktorom žalobca založil vecnú opodstatnenosť žaloby, a to bez ohľadu na skutočnosť, že náhrada za stratu na zárobku patriaca do 31.12.2003 sa za úrazovú rentu len považuje a nie je úrazovou rentou podľa § 88 zákona o sociálnom poistení (porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9So/20/12). Práve z dôvodu, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa len považuje za úrazovú rentu na účely nároku na jej ďalšiu výplatu a zvyšovanie, bolo potrebné riešiť tých poškodených, ktorým ku dňu účinnosti zákona o sociálnom poistení z dôvodu pracovného úrazu a choroby z povolania ešte nárok na stratu na dôchodku, nadväzujúci na stratu na zárobku (s ktorej výplatou zákon počítal v ustanovení § 272 ods. 3), ešte nevznikol, a ktorým pre existenciu nároku na náhradu za stratu na zárobku nebola priznaná úrazová renta podľa § 88, ktorá s účinnosťou od 1.8.2006 už nebola vyplácaná doživotne. Nárok na ňu v zmysle § 89a zákona zaniká dovŕšením dôchodkového veku (i priznaním predčasného starobného dôchodku), avšak zakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (§ 15 ods. 1 písm. f) zákona), naproti tomu u poškodených na zdraví z dôvodu choroby povolania a pracovného úrazu poberanie náhrady za stratu na zárobku nezakladá účasť na starobnom dôchodkovom poistení (nebude dôchodok zvýšený za obdobie poberania náhrady za stratu na zárobku), ale zákonodarca sa týchto poškodených rozhodol kompenzovať postupom podľa § 293o zákona.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie i žalovaného 1/ o tom, že žalobcovi prislúcha nárok za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ, pokiaľ preukáže, že k takejto strate aj reálne došlo.
16. Pokiaľ by sme prijali argumentáciu žalobcu o tom, že i na poškodených, u ktorých zodpovednosť za škodu na zdraví vyplýva z Občianskeho zákonníka, treba aplikovať § 293o, inštitút straty na dôchodku, ktorý je v Občianskom zákonníku upravený dlhý čas a nebol zrušený ani prijatím zákona o sociálnom poistení ani jeho novelami, vrátane zák. č. 310/06 Z. z., by nemal žiadne opodstatnenie. Pritom jeho účelom je podľa ustálenej praxe kompenzovať stratu na dôchodku práve z dôvodu, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nebola pri výpočte dôchodku zohľadnená. Náhrada za stratu na zárobku kompenzuje znížený zárobok, resp. invalidný dôchodok, patrí teda len do priznania starobného dôchodku, ktorý sa stal novým zdrojom príjmu poškodeného. U starobného dôchodcu už nemožno uvažovať o znížení zárobku po skončení práceneschopnosti, keďže zásadne starobný dôchodca nie je zaradený do pracovného procesu, zdrojom jeho príjmu je dôchodok a nie zárobok, ktorého zníženie by bolo možné ďalej kompenzovať (porovnaj napr. R13/1989, Rc35/1996, uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2883/04).
17. Keďže žalobca môže stratu na dôchodku reparovať podľa § 447a OZ, nie je žiaden dôvod, aby zákonodarca považoval aj tých poškodených, u ktorých škoda na zdraví nevznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 293o. Žalobcove práva sú v plnom rozsahu garantované inštitútom náhrady za stratu na dôchodku, ktorý nemá žiadne časové a ani iné obmedzenie. S týmto inštitútom počítal do 31.12.2003 i Zákonník práce (§ 202). Je na žalobcovi, aby pre prípad, že žalovaný 1/ neakceptuje stratu na dôchodku, uplatňoval nároky z tohto inštitútu vyplývajúce v súdnom konaní. Pre jednoznačné stanovisko žalobcu, že takýto nárok v spore neuplatňuje, súdu nezostalo ako vecne neopodstatnenú žalobu zamietnuť.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. V odvolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, keďže im nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).