Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/214/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, L. E. XXX XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom Ulica 9.mája 20, Vidiná proti žalovaným: 1/ L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/X, I. T., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota, 2/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, 3/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, J. a 4/ R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. č. XXX, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -62 zo dňa 11. 06. 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -62 zo dňa 11. 06. 2019 v napadnutom výroku III. o trovách konania žalovaného I. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku zo žaloby v sume 92,80 Eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., a výrokom III. žalovanému I. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Výrokom IV. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaným 2/ až 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2015 domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti právneho úkonu. Uznesením č. k -32 bolo predmetné konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. . Žalobca podaním zo dňa 01. 06. 2019 vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu uznesenia poukázal na ust. a konanie zastavil, pričom o trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovaným 2/ až 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im zo spisu žiadne účelne vynaložené trovy konania nevyplývali.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa , pričom špecifikoval, že uznesenie súdu prvej inštancie napáda len v jeho treťom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania. Vo vecnom zdôvodnení odvolania uviedol, že žalobca si svoj zákonný nárok z relatívne neplatného prevodu vlastníckeho práva riadne a v zákonnej lehote uplatnil na príslušnom súde. Z

doposiaľ nezistených dôvodov Okresný súd Rimavská Sobota v konaní, ktoré konaniu predchádzalo, viac ako rok účastníkom konania doručoval žaloby. Následne vznesením námietky premlčania žalobcom riadne uplatnený nárok sa stal súdne nevymáhateľný bez ohľadu na inštitút prerušenia premlčacej lehoty podľa . Právny zástupca žalobcu má za to, že za daných okolností práve uvedené konanie je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy je potrebné, aby súd aplikoval ust. tak, ako to bolo v konaní, ktoré konaniu predchádzalo. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní sp. zn. zo dňa 06. 06. 2019, kedy Okresný súd Rimavská Sobota vzhľadom na okolnosti prípadu účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Práve za situácie, kedy súd zamietnutím riadne a včas podanej žaloby v prípade relatívne neplatného právneho úkonu odvolávajúc sa na plynutie času, svojím rozhodnutím potvrdil porušenie zákona, sa využitie ustanovenia javí ako jediné racionálne a spravodlivé riešenie eliminujúce vznik ďalších škôd v súvislosti s náhradou trov konania sa navyše priznávajú len náhrady a trovy skutočne a účelne vynaložené, pričom spolu so žalobou bol podaný návrh na prerušenie konania do momentu vyriešenia základnej otázky, teda akékoľvek trovy účastníkov konania za daných okolností nespĺňajú podmienku hospodárnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v treťom výroku zmenil a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného 1/ dňa 03. 10. 2019.

4. Dňa 10. 10. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu. Tento uviedol, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý. Žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu žalobca podal a zobral späť z vlastného podnetu. Nič mu nebránilo v tom, aby sa v zákonnej trojročnej lehote dovolal neplatnosti právneho úkonu voči všetkým jeho účastníkom priamo. Kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov sa v zmysle považuje za relatívne neplatný právny úkon, ktorý je platným dovtedy, kým sa ho oprávnený nedovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčacej dobe v zmysle , ktorá je trojročná. Žalobca sa relatívnej neplatnosti nedovolal žiadnym písomným oznámením adresovaným žalovanému, ale priamo podaním žaloby na súde dňa 13. 03. 2015. Tá však bola doručená žalovanému až 19. 08. 2016, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Podľa názoru žalovaného 1/ podanie žaloby súdu nenahrádza adresovanie právneho úkonu priamo zmluvnej strane, a preto voči nej nemôže podanie žaloby na súd mať tie isté právne účinky, ako keby bolo dovolanie sa neplatnosti adresované priamo zmluvnej strane. Tento právny záver priamo vyplýva z judikátu R50/1985 až po účinnom dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu by sa tak dalo uvažovať o vzniku vzájomného vzťahu medzi všetkými účastníkmi dotknutého právneho úkonu a spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo opomenuté. Dovtedy napríklad medzi kupujúcim a opomenutým spoluvlastníkom nie je žiadny právny vzťah, nemožno ich definovať ako veriteľa a dlžníka a aj z tohto dôvodu nie je možné pre tento prípad aplikovať o prerušenie plynutia premlčacej doby. V zmysle bol súd povinný po späťvzatí žaloby konanie vo veci zastaviť, avšak nebol povinný skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

5. Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. 11. 2019. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario uznesenie okresného súdu v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku III. o trovách konania žalovaného 1/ postupom podľa ust. a potvrdil ako vecne správne.

7. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal len žalobca, pričom odvolaním napadol výrok uznesenia III., ktorým súd prvej inštancie žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výroky uznesenia o zastavení konania, o vrátení časti súdneho poplatku zo žaloby v sume 92,80 Eur a výrok o trovách konania žalovaného 2/ až 4/ odvolaním žiadnej zo sporových strán napadnuté neboli, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch, t. j. vo výroku 1/, 2/ a 4/ nadobudlo účinky právoplatnosti. Predmetom preskúmavacej a rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu tak bol len výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. V prejednávanej veci z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ dňa 13. 03. 2015. Následne v dôsledku procesného úkonu - návrhu na prerušenie konania žalobcu do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. súd prvej inštancie konanie prerušil.

13. Dňa 04. 06. 2019 žalobca doručil Okresnému súdu Rimavská Sobota späťvzatie žalobného návrhu, v ktorom uviedol poukaz na rozhodnutie v konaní a uviedol, že i napriek skutočnosti, že žaloba o určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva bola podaná v trojročnej premlčacej lehote, z doposiaľ neznámych dôvodov žaloba nebola účastníkom konania doručená v primeranej lehote, pričom podľa názoru Okresného súdu Rimavská Sobota podaním žaloby nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty podľa , pričom z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na výzvu žalovaného v 1/ rade na ukončenie súdnych konania žalobca zobral žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom navrhol súdu rozhodnúť o trovách konania tak, že týmto nárok na ich náhradu neprizná.

14. V nadväznosti na späťvzatie žaloby žalobcom súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách žalovaného 1/ rozhodol s poukazom na ust. , keď konštatoval jeho procesné zavinenie na zastavení konania.

15. Odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu v konaní, ako aj rozhodnutie o trovách konania vzniknutých žalovanému 1/, bol správny a v súlade s právnou úpravou. Späťvzatie žaloby žalobcom je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako procesné zavinenie strany sporu - žalobcu na zastavení konania. V ustanovení , podľa ktorého o trovách konania žalovaného 1/ rozhodol súd prvej inštancie je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. A táto znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia uvedenej zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. je potrebné chápať výlučne z procesného hľadiska. Žalobca v prejednávanej veci zobral svoj návrh späť, čím procesne zavinil zastavenie konania a v zmysle ustanovení je tak tou sporovou stranou, ktorá je povinná nahradiť trovy vzniknuté protistrane v konaní. Pokiaľ žalobca argumentuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, na ktoré by mal v prejednávanej veci konajúci súd prvej inštancie, či odvolací súd prihliadnuť, aplikácia ustanovenia v danej veci neprichádza do úvahy, nakoľko vec nebola meritórne súdom rozhodnutá a nebolo potrebné a účelné posudzovať okolnosti prebiehajúceho konania, či pomery na strane sporových strán. Samotný žalobca v predmetnom konaní, ako aj v iných konaniach vedených na súde prvej inštancie, na ktoré poukazuje zastúpený právnym zástupcom, mal sám zvážiť následky podania žaloby o určenia neplatnosti právneho úkonu, ako aj následky späťvzatia takejto žaloby, keď nezvratným následkom procesného úkonu späťvzatia žaloby je uloženie povinnosti náhrady trov v konaní z dôvodu zavinenia zastavenia konania. Pokiaľ žalobca nevyčkal, resp. netrval na meritórnom rozhodnutí o veci, v rámci ktorého by boli vyhodnocované i okolnosti prebiehajúceho konania, postoj a pomery sporových strán, ale tento zobral svoj žalobný návrh späť a žiadal konanie zastaviť, procesne zavinil zastavenie konania, a preto je na mieste a správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti náhrady trov konania žalovaného 1/ právo žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že v danej

veci vzhľadom na procesné zavinenie zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia . V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť vyjadreniu žalovaného 1/, že konajúci súd nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia žaloby žalobcom.

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdil postupom podľa , ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. , a . V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom tento nebol úspešný ani sčasti a procesne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný 1/. Keďže zo spisu vyplýva, že žalovanému 1/ preukázateľne v súvislosti s vedeným odvolacím konaním trovy reálne vznikli (vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalobcu podané právnou zástupkyňou žalovaného 1/), odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).