Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5C/3/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov : 1) P. 2) U., proti žalovanému : P. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 28.11.2019 na tunajší súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou žiadali určiť, že žalobkyňa v 1. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k trvalým trávnym porastom, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. X. obce X., a je zapísaná v Okresnom úrade Kežmarok, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 700 m2 a žalobca v 2. rade rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k trvalým trávnym porastom, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. X., obce X. a je zapísaná v Okresnom úrade Kežmarok, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 700 m2, a na náhradu trov konania.

2. Spolu s podanou žalobou žalobcovia zároveň podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanému do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zákaz akokoľvek právne a fakticky nakladať so sporným pozemkom, a zároveň žalovanému ukladá do právoplatného skončenia konania vo veci samej, aby nepokračoval vo výstavbe stavby (rodinného domu), resp. vo výstavbe akýchkoľvek iných stavieb, a zároveň nevykonával žiadne akékoľvek povrchové úpravy, na trvalých trávnych porastoch, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. X., obce X., a je zapísaná v Okresnom úrade Kežmarok, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 700 m2.

3. Podaný návrh odôvodnili tým, že ako žalobcovia kupujúci uzatvorili dňa 02.09.1991 s predávajúcim F. kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpili do svojho výlučného vlastníctva každý z nich v podiele 1- ice v pomere k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obce X., vytvorenej geometrickým plánom Geoplánu, konzorcium Poprad, č. XXX-GN-XXX-XX, vyhotoveného 19.11.1990, overeného 19.11.1990 Ing. Ladislavom Oškom, oprávnený osvedčením SÚGK č. 376/1981, úradne overeným 22.11.1990 bývalou Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, Stredisko geodézie Poprad, a to z pôvodnej mpč. XXXX, diel „b“ o výmere 187, ktorý tvoril časť novovytvorenej parc. Č. XXXX/XX

- ostatnej plochy o výmere 664 m2.

Následne dňa 15.11.1991 žalobcovia ako kupujúci uzatvorili 15. 11. 1991 s predávajúcou P. kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpili do svojho výlučného vlastníctva každý z nich v podiele 1 v pomere k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obce X., vytvorenej geometrickým plánom

Geoplánu, konzorcium Poprad, č. XXX-GN-XXX-XX, vyhotoveného 19. 11. 1990, overeného 19. 11. 1990 Ing. Ladislavom Oškom, oprávnený osvedčením SÚGK č. 376/1981, úradne overeným 22. 11. 1990, bývalou Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, Stredisko geodézie Poprad, a to z pôvodnej mpč. XXXX, diel „a“ o výmere 84 m2, ďalej z pôvodnej mpč. XXXX, diel „d“ o výmere 190 m2, ktoré tvorili časť novovytvorenej parc. Č. XXXX/XX - ostatnej plochy o výmere 664 m2.

4. Dňa 11.02.2011 bola medzi G. (právna nástupkyňa F.), F. (právni nástupcovia P.), G. ako predávajúcimi uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný odkúpil príslušné spoluvlastnícke podiely od uvedených predávajúcich k parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 700 m2, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, v Okresnom úrade Kežmarok, katastrálnom odbore. K tejto Kúpnej zmluve bolo vydané rozhodnutie Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, o povolení vkladu pod Q. XXX/XXXX.

Zároveň dňa 14.02.2019 bola spísaná Notárska zápisnica č. N 52/2019 obsahujúca osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, na základe ktorej došlo k formálnemu prevodu vlastníckeho práva k trvalému trávnemu porastu, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. X. obce X. a je zapísaná v Okresnom úrade Kežmarok, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. Č. XXXX/XX. - trvalý trávny porast o výmere 700 m2, a to k tým podielom, ktoré neboli majetkoprávne vyporiadané a prevedené v prospech žalovaného Kúpnou zmluvou.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade užívali trvalý trávny porast, ktorý je v zapísaný v súčasnosti na LV č. XXXX od uzatvorenia kúpnych zmlúv v roku 1991 nepretržite po dobu viac ako 10 rokov. Nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam považujú za protizákonné. Uviedli, že formálne na príslušnom liste vlastníctva boli zapísaní predávajúci, ktorí svoje podiely predali žalovanému, avšak zo zákona už neboli podielovými spoluvlastníkmi, nakoľko vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade na základe registrácie bývalým Štátnym notárstvom. Mali za to, že notárska zápisnica bola spísaná protiprávne, pretože žalovaný nesplnil základné podmienky vydržania.

6. Žalovaný začal na spornom pozemku vykonávať stavebnú činnosť súvisiacu s výstavbou rodinného. Napriek skutočnosti, že bol strany žalobcov vyzývaný a upozorňovaný, aby nepokračoval v stavebnej činnosti, na spornom pozemku už vybudoval základy rodinného domu.

7. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade k spornému pozemku, majú za to, že preukázali bezprostredne hroziaca obavu a ujmu spočívajúca v pokračovaní výstavby rodinného domu žalovaným. Ďalej dôvodom, ktorý v danom prípade odôvodňuje potrebu naliehavo upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným, je hrozba, že žalovaný bez toho, aby bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, mohol vykonať prevod vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, resp. by naďalej pokračoval vo výstavbe rodinného domu, čím by žalobcovia v 1. a 2. rade boli poškodení na svojich vlastníckych právach. Preto je potrebné zabezpečiť ochranu práva žalobcov nariadením neodkladného opatrenia.

8. V návrhu žalobcovia ako dôkaz na svoje tvrdenia predložili len Geometrický plán Geoplánu, konzorcium Poprad, č. XXX-GN-XXX-XX, vyhotoveného 19. 11. 1990, overeného 19. 11. 1990 Ing. Ladislavom Oškom, oprávnený osvedčením SÚGK č. 376/1981, úradne overeným 22. 11. 1990, bývalou Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, Stredisko geodézie Poprad, Kúpnu zmluvu zo dňa 02.09.1991, Kúpnu zmluvu ( predbežná ) zo dňa 15.11.1991 a 3 ks fotografií bez akéhokoľvek popisu ich obsahu. K uvedeným fotografiám je pri označení príloh návrhu uvedené len to, že ide o fotografie skutkového stavu.

9. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ods. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

10. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

11. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

12. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.

14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. ).

15. Vo všeobecnosti pritom platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy ( ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

17. Povinnosťou žalobcov domáhajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia je pritom osvedčiť všetky predpoklady na jeho nariadenie, vrátane osvedčenia ( spravdepodobnenia ) aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán, samozrejme s prihliadnutím na objektívne dané možnosti v tom ktorom prípade, vzhľadom na druh požadovaného neodkladného opatrenia.

18. V danom prípade opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcami v návrhu a ich vôľa prejavená v návrhu svedčí tomu, že chcú aby sa prestalo so stavebnými prácami do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva.

19. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa ( ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobcovia podľa názoru súdu neosvedčili splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

20. Dôvodom prečo nebolo možné vyhovieť návrhu je to, že žalobcovia neosvedčili ani základné zákonné podmienky pre ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom, či hrozbou ujmy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobcovia obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčili, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu ich vlastníctva a zabránenie vzniku nimi tvrdenej hroziacej ujmy možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Súdu pritom neprináleží rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia si domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany vlastníckeho práva žalobcov či zamedzenia vzniku škody.

21. Ak žalobcovia argumentovali v návrhu ochranou ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, súd mal za to, že neosvedčili ani len vlastnícky alebo obdobný ( užívací ) vzťah k parcelám, na ktorých žalovaný stavia rodinný dom. Predovšetkým z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že parcely, ktorých sa neodkladné opatrenie týka, sú totožné s parcelami alebo aspoň sčasti s tými, ktoré žalobcovia mali kúpiť ešte v roku 1991, a to kúpnou zmluvou zo dňa 02.09.1991 a kúpnou zmluvou ( predbežnou ) zo dňa 15.11.1991. Vlastnícke právo zatiaľ svedčí žalovanému, išlo by o zásah vlastníckeho práva osvedčeného vlastníka. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nemá povinnosť skúmať tieto tvrdenia, pretože ich má v návrhu jednoznačne žalobca preukazovať, tak aby nevznikali pochybnosti o žalobcom tvrdených skutočnostiach o nadobudnutí vlastníckeho práva ku konkrétnym parcelám.

22. Je potrebné tiež poznamenať, že podľa účinného v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv, t.j. v roku 1991 platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

V danom prípade boli kúpne zmluvy, od ktorých žalobcovia v 1. a 2. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo uzatvorené dňa 02.09.1991 a dňa 15.11.1991, pričom podmienkou prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom s tým, že zápis na vtedajšej geodézii mal len evidenčný charakter. Kúpna zmluva zo dňa 02.09.1991 je opatrená pečiatkou a doložkou Štátneho notárstva v Poprade, podľa ktorej je Zmluva registrovaná rozhodnutím zo dňa 24.09.1991 č.k. RT2770/1991. Týmto dňom nastali účinky registrácie. Na kúpnej zmluve ( Predbežná ) zo dňa 15.11.1991 však absentuje takáto pečiatka a doložka Štátneho notárstva.

24. Ďalej žalobcovia ako dôkaz k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili len 3 kusy fotografií bez akéhokoľvek popisu či vysvetlenia. Na fotografiách však chýba akýkoľvek popis či zdôvodnenie toho, čo je na uvedených fotografiách zachytené vo vzťahu k predmetu konania, čo majú tieto fotografie vo vzťahu k potrebe nariadiť neodkladné opatrenie preukazovať, čo a kde je na nich zachytené.

25. Žalobcovia neosvedčili ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k ochrane svojho vlastníctva, majetku a zabránenia vzniku ujmy, keďže ničím neosvedčili ani tú základnú skutočnosť, že skutočne oni sú vlastníkmi nehnuteľností na danom mieste, resp. že k nim majú iné právo, ktorého ochrany by sa daným spôsobom boli oprávnení domáhať. Nepredložili ani žiaden snímok z pozemkovej mapy alebo aspoň situačný náčrt, z ktorého by bolo zrejmé, aké polohové pomery sú na danom mieste, ktorého sa spor týka. Rovnako nepredložili list vlastníctva preukazujúci vlastnícke právo žalovaného. Žalobcovia nepredložili ani administratívne rozhodnutia na ktoré sa odvolávajú ( stavebné povolenie ) a nie je tak nateraz z návrhu možné vôbec osvedčiť ani to, či je práve označený žalovaný ako fyzická osoba pasívne vecne legitimovaný, či práve on je stavebníkom, ktorý má porušovať tvrdené práva žalobcov. Podľa tvrdenia žalobcov sa stavia rodinný dom, pri výstavbe ktorého hrozí zásah do ich práv, no len z predložených fotografií bez akéhokoľvek popisu, bez príslušných administratívnych rozhodnutí a osvedčenia vlastníctva žalobcov nijako nevyplýva, žeby práve žalovaný ( alebo aj on) bol ten stavebník, ktorý vykonáva danú stavebnú činnosť a že práve žalobcovia sú tí, ktorým hrozí bezprostredný zásah do ich práv.

26. Žalobcovia v návrhu ako dôkaz označili len výpis z listu vlastníctva č.XXXX pre k.ú. X. ktorý osvedčuje len to, že žalovaný je v tomto katastrálnom území výlučným vlastníkom parciel registra „C“, parc.č. XXXX/XX - trvalý trávny porast, pričom z uvedeného je zrejmé, že samotný tento list vlastníctva a predložené fotografie bez popisu nijako neosvedčujú ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, ani pasívnu vecnú legitimáciu práve žalovaného.

27. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy ktoré má predložiť žalobca ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Nejde ani o procesné vady návrhu, ktoré by mali byť odstraňované súdom, keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena ktoré v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie nie je procesnou vadou návrhu, ale dôvodom pre nevyhovenie návrhu. O návrhu žalobcov bolo možné konať, nebolo mu však možné vyhovieť, pretože žalobcovia neosvedčili zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

28. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená ( ) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Je tiež povinnosťou žalobcu aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu ( ). Povinnosťou žalobcu navrhujúceho neodkladné opatrenie vyplývajúcou mu z ust.326 ods.1 je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť takého návrhu. Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.

30. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( ).

31. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania, avšak ten im nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcom. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle a nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).