Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, O., o zaplatenie 690,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 09.03.2023, č.k. -240, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 09.03.2023, č.k. -240, vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 09.03.2023, č.k. -240 určil vo výroku I., že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 419,48 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne:

- zo sumy 124,58 eur od 26.08.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 112,87 eur od 27.09.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 79,73 eur od 26.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 102,60 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 15.05.2023, s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky včas sa zosplatňuje celá nezaplatená časť istiny. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vo výroku III. určil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,60 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 690,46 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) poskytol žalovanej služby, za ktoré žalovaná nezaplatila. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov, na základe ktorých boli žalovanej aktivované programy služieb. Slovak Telekom vystavil žalovanej faktúry v celkovej výške žalovanej istiny. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry. Keďže žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky

vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu), uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalobca svoj nárok spoľahlivo neosvedčil. Nikdy jej nevznikla povinnosť zaplatiť sumu 690,46 eur. Pohľadávku popiera čo do dôvodu aj výšky. Vyhlásenie spotrebiteľa, že sa v zmluve oboznámil s VOP a sadzobníkom prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, pričom skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Zmluva je predtlačená, formulárová a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. So spoločnosťou Slovak Telekom uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá jej bola predložená na podpis. Zmluva nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Dodávateľ služieb použil nekalé obchodné praktiky. Neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich zo zmluvy, použil predtlačenú formulárovú zmluvu. Predmet zmluvy nebol dojednaný určito a zrozumiteľne. Žalovaná tiež namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná a tiež podáva námietku premlčania. Namieta zmluvnú pokutu a ustanovenia, ktorými mala prehlásiť poskytnutie svojich osobných údajov, pričom nedala súhlas na poskytnutie jej osobných údajov tretím osobám. Faktúry sú nedôvodné, nikdy jej neboli doručené.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že odpor žalovanej je nedôvodný. Žalovaná používa len všeobecnú argumentáciu, pohľadávky nadobudol platne a svoj nárok uplatnil včas vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote s ohľadom na splatnosť jednotlivých faktúr. Zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaná ju uzatvorila bez akýchkoľvek výhrad.

5. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 09.05.2022 žalovaná uviedla, že v dokumentoch, ktoré predložil žalobca chýba zmluva k t. č. XXXX XXX XXX, na ktoré si žalobca uplatňuje viacero nárokov ako aj zmluvnú pokutu. Tiež poskytnutá zmluva o postúpení pohľadávok sa týka viacerých dlžníkov. Údaje o výške dlhu sú vyčiernené a netýkajú sa jej osoby. Namieta celkovú výšku faktúr, nakoľko nie je preukázaná opodstatnenosť k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť pre nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Na pojednávaní dňa 28.09.2021 žalovaná rozporovala platnosť a pravosť listín, nakoľko sú predložené len v kópii. Nepamätá si uzatvorenie zmlúv ani či neuhradila nejaké faktúry. Namieta premlčanie a uvádza, že o postúpení nevedela. Poberá invalidný dôchodok vo výške 212,- eur mesačne a na zaplatenie istiny nemá ani v splátkach, nakoľko má 2 nezaopatrené deti.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovné skutočnosti: Zo zmluvnej dokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzatvoril so žalovanou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v znení ich neskorších dodatkov, na základe ktorých boli žalovanej zriadené telefónne mobilné čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX a poskytnuté telekomunikačné služby. Pre telefónne číslo XXXX XXX XXX došlo k uzatvoreniu zmluvy a dodatku dňa 17.05.2014, pre telefónne číslo XXXX XXX XXX došlo k uzatvoreniu zmluvy a dodatku 31.10.2012 a pre telefónne číslo XXXX XXX XXX došlo k uzatvoreniu zmluvy a dodatku 20.04.2012. Podľa čl. 1 písm. b) všetkých dodatkov, predmetom dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku. Zo žiadostí o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.09.2016, ktoré podpísala žalovaná ako aj spoločnosť Slovak Telekom, a.s., vyplýva, že žalovaná požiadala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., o ukončenie zmlúv o pripojení, ktoré sa týkajú poskytovania hlasových služieb pre t.č. XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Z textu žiadostí vyplýva, že prijatím návrhu spoločnosťou Slovak Telekom sa ku dňu ukončenia poskytovania služieb podľa zmluvy o pripojení končí zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení. Prijatím návrhu spoločnosťou Slovak Telekom však nezanikajú záväzky účastníka voči spoločnosti Slovak Telekom vzniknuté do ukončenia zmluvy o pripojení, ako i prípadné záväzky vyplývajúce z ukončenia zmluvy o

pripojení v zmysle návrhu. Ak spoločnosť Slovak Telekom návrh neprijme vo vyššie uvedenej lehote, táto žiadosť sa považuje za výpoveď Zmluvy o pripojení. Výpovedná lehota uplynie dňom 07.11.2016.

7. Podľa časti III, čl. 6, bod 10 Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., zmluvu je možné ukončiť aj na základe dohody strán. Účastník, ktorý má záujem ukončiť zmluvu dohodou, predloží podniku listinnú žiadosť, z ktorej obsahu bude vyplývať prejav vôle účastníka dohodnúť sa s podnikom na ukončení zmluvy. Ak účastník podá návrh dohody na ukončenie zmluvy uzavretej na dobu určitú, resp. s platne dojednaným záväzkom viazanosti, akceptácia návrhu účastníka nebude zrealizovaná skôr, ako účastník uhradí svoje záväzky zo zmluvy vrátane záväzkov vzniknutých z predčasného ukončenia zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Podmienkou akceptácie návrhu účastníka na ukončenie zmluvy dohodou je uhradenie všetkých záväzkov účastníka po lehote splatnosti. Podnik nie je povinný návrh dohody na ukončenie zmluvy podaný účastníkom akceptovať.

8. Podľa časti IV, bod 1. Všeobecných podmienok, ak nie je cena za službu výslovne dojednaná v zmluve, vzťahuje sa na ňu cenník. Cenník je dostupný na internetovej stránke a predajnom mieste. Pre určenie konečnej ceny služieb je rozhodujúci ich odpočet podľa informačného systému podniku.

9. Z uzatvorených zmlúv Slovak Telekom vystavil žalovanej nasledovné faktúry:

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.08.2016, splatná 25.08.2016, vo výške 144 eur,

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.09.2016, splatná 26.09.2016, vo výške 132,29 eur,

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.10.2016, splatná 25.10.2016, vo výške 98,85 eur,

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.11.2016, splatná 25.11.2016, vo výške 121,43 eur,

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.12.2016, splatná 27.12.2016, vo výške 6,66 eur

- č. XXXXXXXXXX, zo dňa 08.05.2017, splatná 23.05.2017, vo výške 187,23 eur.

10. Každá vystavená faktúra obsahovala poplatky a prevádzku telefónnych čísel XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená len na telefónne číslo XXXX XXX XXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX, bola žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta v súvislosti s t.č. XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Listom zo dňa 26.05.2017 Slovak Telekom odstúpil od zmlúv so žalovanou s účinnosťou od 05.06.2017. Záväzok vyčíslil z faktúr, ktoré predložil vo výške 690,46 eur. Listom zo dňa 13.08.2018 Slovak Telekom informoval žalovanú o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania žalobcovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018, uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že postupca postúpil na postupníka pohľadávky, ktoré tvoria zoznam postupovaných pohľadávok. Z predloženého zoznamu vyplývajú aj pohľadávky voči žalovanej, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Listom zo dňa 10.07.2019 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Na základe vykonaného dokazovania a aplikujúc ust. , , a , o elektronických komunikáciách, , , , a , , , a , dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 419,48 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle , k telefónnym číslam XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Predmetom týchto zmlúv bol záväzok podniku poskytnúť žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovanej platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná a uzatvorenie zmlúv so spoločnosťou Slovak Telekom potvrdila vo svojich vyjadreniach aj samotná žalovaná. Sporným medzi stranami zostalo, či žalovaná uzatvorila zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb aj k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX, ďalej či nárok žalobcu uplatnený v konaní nie je premlčaný, či žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou, ako aj či sa v uzatvorených zmluvách nenachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne, čí Slovak Telekom nepoužil pri uzatváraní zmlúv nekalé obchodné praktiky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb žalovanej pre telefónne číslo XXXX XXX XXX. Jeho právny predchodca žalovanej síce fakturoval služby v súvislosti s využívaním predmetného telefónneho čísla, avšak samotnému vystaveniu faktúr

musí predchádzať zmluvný základ, ktorý upravuje záväzok jednej strany poskytnúť telekomunikačné služby a zároveň záväzok druhej strany za poskytnuté služby zaplatiť dohodnutú cenu služieb.

12. Žalovaná v konaní namietala, že zmluvu k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX so spoločnosťou Slovak Telekom neuzatvorila. Súd prvej inštancie preto vyzval žalobcu výzvou zo dňa 18.05.2022, ktorá bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 23.05.2022, na predloženie všetkých listinných dôkazov (najmä zmluvných dokumentov), ktoré sa týkajú telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Žalobca však na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobca v časti preukázania dôvodnosti vystavených faktúr v časti, ktoré sa týkajú predmetného telefónneho čísla, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aké služby a za akú odplatu mali byť žalovanej poskytnuté, a preto súd nemohol posúdiť opodstatnenosť faktúr v časti, ktoré sa týkali predmetného telefónneho čísla. Právny predchodca žalobcu totiž žalovanej fakturoval všetky jej poskytnuté služby v rámci jedného mesiaca týkajúce sa všetkých telefónnych čísel jednou faktúrou. Preto pokiaľ je z vystavenej faktúry nedôvodná len časť čiastky na zaplatenie, uvedené nerobí nedôvodnou celú vystavenú faktúru a adresát faktúry (žalovaná) je povinná faktúru zaplatiť v jej zvyšnej, dôvodnej časti. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX, nárok z nej vyplývajúci súd zamietol ako nedôvodný v celosti, nakoľko sa týkal len sporného telefónneho čísla. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Najstaršia žalobcom uplatnená faktúra v konaní bola vystavená dňa 08.08.2016 a bola splatná 25.08.2016. Premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie (26.08.2016) a uplynula by 26.08.2019. Keďže žalobca podal na súd žalobu dňa 15.08.2019, táto bola uplatnená na súde pred uplynutím premlčacej doby. Námietku žalovanej ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že právny predchodca žalobcu nepotreboval súhlas žalovanej na postúpenie svojej splatnej pohľadávky na žalobcu. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia , pričom tam stanovené zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené. Listom zo dňa 26.05.2017 spoločnosť Slovak Telekom jednak odstúpila od zmlúv so žalovanou, no zároveň ju vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy z vystavených faktúr. Napriek písomnej výzve však žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu v omeškaní so zaplatením faktúr viac ako 90 dní nepretržite, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 04.07.2018. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná prejavila dňa 15.09.2016 vôľu ukončiť zmluvy o pripojení k t.č. XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Ako súd zistil z vykonaného dokazovania, ani keby k platnému ukončeniu zmlúv došlo skôr ako na základe odstúpenia od zmluvy zo strany Slovak Telekom zo dňa 26.05.2017, zánikom zmlúv nezanikajú splatné záväzky, ktoré žalovaná voči spoločnosti mala. Spoločnosť Slovak Telekom zároveň v súlade s oznámila žalovanej listom zo dňa 13.08.2018 postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že je aktívne legitimovaným pre uplatňovanie nároku voči žalovanej v tomto konaní. Uvedené podporuje aj Zmluva o postúpení pohľadávok, zo dňa 04.07.2018, ktorú žalobca predložil a z ktorej prílohy označenej ako „Zoznam postupovaných pohľadávok“, vyplýva, že na žalobcu prešli aj pohľadávky voči žalovanej, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaná v konaní namietala nekalé obchodné praktiky spoločnosti Slovak Telekom, keďže predložil štandardizovanú formulárovú zmluvu na podpis, ktorú žalovaná nemohla ovplyvniť, tiež, že zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj, že jej osobné údaje boli zneužité. Uvedené argumenty žalovanej súd prvej inštancie nevzhliadol ako opodstatnené. Používanie štandardizovaných formulárových zmlúv je v praxi mobilných operátorov pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní verejných služieb bežne zaužívané. Takáto forma uzatvorenia zmluvy ani skutočnosť, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, nie je v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom by bola jedine situácia, ak by takáto „predpripravená“ zmluva obsahovala neprijateľné podmienky. Súd preskúmal zmluvy predložené žalobcom a dospel k záveru, že neobsahujú ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. V zmluvách je jasne a dostatočne určito vyjadrený predmet zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán, pričom sú dostatočne zrejmé aj dôsledky vyplývajúce z jednotlivých ustanovení zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval aj, že v danom prípade nedošlo k zneužitiu osobných údajov žalovanej. Údaje, ktoré žalovaná poskytla spoločnosti Slovak Telekom tento použil v súvislosti s uplatnením jeho zákonného práva na postúpenie pohľadávky, pričom žalobca disponuje len takými osobnými údajmi žalovanej, ktoré sú nevyhnutné na riadne a úspešné uplatňovanie nárokov voči nej, vyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd tiež poukazuje, že žalovaná poskytla spoločnosti Slovak Telekom svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.

13. Súd prvej inštancie teda v časti, ktorá sa netýkala telefónneho čísla XXXX XXX XXX posúdil nárok žalobcu ako dôvodný. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanej splnil, keď jej poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami. Dôvodná časť faktúr predstavuje ich vystavenú sumu, od ktorej je potrebné odpočítať tú časť, ktorou Slovak Telekom fakturoval žalovanej služby v súvislosti s t.č. XXXX XXX XXX. Opodstatnená výška faktúr preto predstavuje sumy 124,58 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, 112,87 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, 79,43 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX a suma 102,60 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX. Istina, na ktorú má žalobca nárok na zaplatenie tak predstavuje celkovú sumu 419,48 eur. Ako súd konštatoval vyššie, nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX, vo výške 6,66 eur súd žalobcovi nepriznal, nakoľko sa týkal t.č. XXXX XXX XXX.

14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 187,23 eur. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú taktiež zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z a z a . Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaná porušila, aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t.j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle . Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle . Okrem uvedeného bolo potrebné zamietnuť faktúru týkajúcu sa zmluvnej pokuty tiež preto, že ňou žalobca fakturoval aj zmluvnú pokutu v súvislosti so zmluvou k t.č. XXXX XXX XXX, ktorú žalobca do konania nepredložil a súd tak nemohol posúdiť, či záväzok o zmluvnej pokute bol medzi stranami dojednaný platne a v súlade so zákonom. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 187,23 eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 419,48 eur.

15. Keďže mal súd prvej inštancie z priebehu súdneho konania, najmä z písomných vyjadrení žalovanej ako aj z jej vyjadrení na pojednávaniach preukázanú jej nepriaznivú ekonomickú situáciu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalovanej umožnil zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach vo výške 30,- eur mesačne. Uvedená výška splátky je v súlade aj s návrhom žalobcu, ktorý súdu doručil dňa 26.05.2021. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (t.j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej faktúry až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 419,48 eur (60,80 % úspech), žalovaná bola v konaní úspešná v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 270,98 eur (39,20 % úspech). Čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 21,60 %. V tomto rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

16. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Priznaný nárok žalovaná namieta čo do dôvodu a výšky. Zmluvy uzavreté medzi žalovanou a žalobcom zo dňa 31. októbra 2012, zo dňa 02.05.2012, zo dňa 17. mája 2014 sú bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok, má iba Aktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neplatné. Žalovaná dňa 27.05.2020 vo vyjadrení k uzneseniu zo dňa 21. apríla 2020 žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole s úradnej moci a povinnosti ex offo a vo výroku určil neprijateľné podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná má za to, že súd nepodrobil zmluvy súdnej kontrole ako žiadala. Žalovaná má za to , že zmluvy sú pre veľkosť písma nečitateľné a preto sú neplatné. Žalovaná ďalej namieta, že žiadala žalobcu aby predložil dôkaz o uplatňovanom nároku a to zmluvy, z ktorých tento nárok uplatňuje. Tieto zmluvy boli predložené a z textu zmlúv nevyplynul žiadny nárok na nižšie namietané priznané nároky. Zmluva zo dňa 31. októbra 2012 je nečitateľná a nie je v nej uvedená suma 4,99 eur ako upomienka oneskorenej platby. A taktiež v predmetnej zmluve nie je uvedené, že žalobca má nárok na „Iné poplatky“ v hodnote 35,30 eur. Zmluva zo dňa 02.05.2012 je nečitateľná a nie je v nej uvedené, že žalobca má nárok na sumu 16,50 eur uvedenú vo faktúre ako „porušenie služby - neplatenie. Zmluva zo dňa 17. mája 2014 je nečitateľná a nie je v nej uvedené, že má žalobca nárok na sumu 4,99 eur ako upomienku oneskorenej platby. Namieta, že zmluvy sú pre veľkosť písma nečitateľné. Žalovaná namieta priznaný nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 102,60 eur. Dôvodom je, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX ja suma 16,50 eur uvedená ako Prerušenie služby-neplatenie, ktorá nie je uvedená v zmluve. Žalovaná tiež namieta priznaný nárok z faktúry číslo XXXXXXXXXX uplatnený žalobcom z dôvodu, že takýto nárok vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Jedná sa o sumu 4,99 eur ako upomienku oneskorenej platby. A nenachádza sa v zmluve. Žalovaná namieta priznaný nárok z faktúry číslo XXXXXXXXXX v sume 112,87 eur a to z dôvodu nárokovania si poplatku za obmedzenie služby - neplatenie v hodnote 16,50 eur ako neprijateľnej podmienky so spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná tiež namieta priznanie nároku vo výške 4,99 eur ako upomienku oneskorenej platby. Žalovaná namieta priznaný nárok z faktúry číslo XXXXXXXXXX v sume 124,58 eur a to z dôvodu uplatnenia si sumy vo výške 35,30 eur uvedeného ako iné poplatky, ktorého nárok je zo strany žalobcu nepreukázaný a bližšie nešpecifikovaný. Žalovaná tiež namieta priznaný nárok vo výške 4,99 eur uvedený ako upomienka za oneskorenie platby. Žalovaná namieta akékoľvek prenesenie dôkazného bremena vo veci oboznámenia sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom, ktoré sú dostupné na predajnom mieste a internete. Nikdy pri podpise zmluvy žalovaná nevidela ani Všeobecné obchodné podmienky ani cenník. Žalovaná tiež namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to z dôvodu, že nebolo žalobcom preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy, postúpenie pohľadávky, a nebolo žalobcom preukázané ani doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z vystavených faktúr.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje v plnej miere za účelové a bez relevantného právneho zdôvodnenia, na základe ktorého by mal byť zrušený napadnutý rozsudok, nakoľko tento je riadne zdôvodnený a obsahuje všetky náležitosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej.

18. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že odvolanie považuje v plnej miere za opodstatnené a relevantné, nakoľko toto je riadne zdôvodnené. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so všetkými námietkami žalovanej. Súd nepodrobil zmluvy súdnej kontrole. Žalobcom neboli predložené dôkazy o oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom, ktoré prenášajú na žalovanú dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy, postúpenie pohľadávky ako nebolo žalobcom preukázané ani doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z vystavených faktúr.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. a ust. ), nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

20. Žalovaná aj na pojednávaní pred odvolacím súdom zdôraznila, že tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko jej nebola zo strany pôvodného veriteľa doručená výzva na úhradu dlhu.

21. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce vykonal potrebné dokazovanie, aplikoval na vec správne právne predpisy a ich ustanovenia, avšak z výsledkov dokazovania vyvodil nesprávny právny záver o aktívnej legitimácii žalobcu. Žalovaná okrem iného namietala aj počas konania pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolaní, že jej nebola doručovaná výzva právnym predchodcom žalobcu na úhradu dlžnej sumy, teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

22. Podľa ust. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

23. Podľa odseky 1, 2 (ďalej aj ) môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky bola právnická osoba, ktorá je podnikom poskytujúcim služby elektronických komunikácií, vzťahujú sa na neho, okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia a nasledujúce aj osobitné povinnosti, ktoré musí splniť, ak chce pohľadávku, ktorá vznikla v rámci vykonávania jeho činnosti súvisiacej s poskytovaním služieb elektronických komunikácií, platne postúpiť na tretiu osobu. Tieto povinnosti sú upravené v o elektronických komunikáciách. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v čase postúpenia predmetnej pohľadávky (04.07.2018), ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ (podnik poskytujúci služby elektronických komunikácií) je oprávnený postúpiť pohľadávku až po tom, ako dlžníka písomne márne vyzval na splnenie dlhu a omeškanie dlžníka, voči podniku trvá dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitné zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky zo zmlúv o poskytovaní elektronických služieb, ide o zákonnú podmienku, ktorú podnik, ako pôvodný veriteľ bol povinný splniť na to, aby došlo z jeho strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z o zmlúv o elektronických komunikáciách voči dlžníkovi na ďalší subjekt. Teda v prípade postúpenia takejto pohľadávky podnikom môže sa stať spôsobilým predmetom postúpenia iba pohľadávka, pri ktorej podnik preukázateľne ešte pred postúpením pohľadávky zaslal písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu. Tento predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí byť splnený už v čase postúpenia pohľadávky. Ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto je v zmysle v spojení s neplatný. Ak podnik pohľadávku postúpil, bez toho aby dodržal podmienky, určené pre tento právny úkon v ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách, je takáto zmluva o postúpení v rozpore so zákonom a je neplatná, pretože v ustanovení zakazuje postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky, a to odoslanie a doručenie

predchádzajúcej písomnej výzvy pôvodného veriteľa (podniku) dlžníkovi - žalovanej, je potrebné prijať záver, že od predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže žalobca v súdenej veci odvodzovať jeho aktívnu legitimáciu, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno preukázať platné postúpenie pohľadávky, od ktorej odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v spore, je na žalobcovi. Žalobca síce predložil list zo dňa 26.05.2017, označený ako odstúpenie od zmluvy o poskytnutí verejných služieb, vypracovaný pôvodným veriteľom, adresovaný žalovanej, z ktorého obsahu vyplýva, že je aj výzvou na úhradu záväzku zo zmlúv, ktoré tvoria predmet sporu. Avšak nie je vôbec preukázané, že dané oznámenie bolo žalovanej doručené, resp. doručované. Nie je predložený ani len poštový podací hárok. Nestačí pre posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky predložiť len vypracovanú výzvu, ale musí byť preukázané aj jej odoslanie dlžníkovi, a to pred postúpením pohľadávky, čo v danom prípade preukázané nie je.

26. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného vzhliadol ako dôvodnú odvolaciu námietku, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, a preto zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné rozhodnúť opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom konaní, teda nárok tvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo ku zamietnutiu nároku, vo veci mala plný úspech žalovaná, preto odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).