Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-50-2019.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: P.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX-X, S. C., zastúpený zvolenou zástupkyňou JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti Republiky 21, Žilina, proti žalovanému: P.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, K., o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 17.04.2019 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 20.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2019, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 17.04.2019 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 20.04.2019 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2017, uzatvorenej medzi stranami konania, žalobca požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur a to bezúročne. Uvedenú sumu žalobca zaslal bankovým prevodom na účet poskytnutý žalovaným. Žalovaný sa na základe zmluvy zaviazal, že pôžičku vráti žalobcovi najneskôr do 31.01.2018. Žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti a na opakované upomínanie žalobcovi tvrdil, že požičané peniaze mu vráti a sľúbil, že tak spraví, ako náhle bude mať potrebnú sumu k dispozícii. Dňa 12.04.2019 spísali žalobca a žalovaný dohodu o uznaní dlhu, v ktorom žalovaný uznal svoj dlh vo výške 2.000,- eur voči žalobcovi čo do základu a výšky. Z predmetného uznania vyplýva, že žalobca požičal žalovanému 2.000,- eur a že mu bola poskytnutá v uvedenej výške bankovým prevodom dňa 29.12.2017 a že žalovaný ju mal vrátiť najneskôr do 31.01.2018. V predmetnom uznaní dlhu, ktorý podpísal aj žalobca ako veriteľ zároveň bola poskytnutá žalovanému lehota na úhradu dlhu do 19.04.2019 formou dvoch splátok po 1.000,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal dlh 2.000,- eur uhradiť do 19.04.2019 a to formou dvoch splátok, a to tak, že prvú splátku 1.000,- eur uhradí do 16.04.2019 a druhú splátku 1.000,- eur uhradí do 19.04.2019 na bankový účet žalobcu. Zároveň si strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník (t.j. žalovaný) dostane do omeškania so zaplatením dlhu podľa tam uvedených podmienok, tak dlžník (t. j. žalovaný) je povinný zaplatiť veriteľovi (t.j. žalobca) zákonný úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do jeho úplného zaplatenia. Napriek uznaniu dlhu čo do základu i výšky i napriek tomu, že sa žalovaný zaviazal k zaplateniu dvoch splátok po 1.000,- eur, k ich zaplateniu a vráteniu pôžičky doteraz nedošlo. Žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, a to ani na jeho výzvu zo dňa
25.04.2019, na ktorú žalovaný reagoval iba deklarovaním záujmu a prejavením prísľubu. Žalobca jeho sľubom neverí, považuje ich za účelové sa vyhýbanie splnenia povinnosti.
2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
3. Na pojednávaní dňa 17.12.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä uznaním dlhu zo dňa 12.04.2019, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.01.2018, ako aj e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, na svojej skutkovej aj právnej argumentácii.
5. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 31.01.2018 bolo zistené, že tento poukázal na účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur.
6. Dňa 12.04.2019 uzavreli žalobca, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, dohodu o uznaní dlhu, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť celý dlh vo výške 2.000,- eur, vyplývajúci z uzavretej ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2017, najneskôr do 19.04.2019, a to formou splátok, so splatnosťou prvej splátky vo výške 1.000,- eur do 16.04.2019 a so splatnosťou druhej splátky vo výške 1.000,- eur do 19.04.2019 na bankový účet žalobcu, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli, že ak sa žalovaný dostane do omeškania so zaplatením dlhu podľa dohodnutých splátok, tak žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do jeho úplného zaplatenia.
7. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
9. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
10. Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca dňa 31.01.2018 poukázal na účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, pričom žalovaný si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, ani napriek viacerým písomným výzvam žalobcu, nesplnil. V konaní bolo ďalej nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa 12.04.2019 k uzavretiu dohody o uznaní dlhu, v zmysle ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh, vyplývajúci z uvedenej zmluvy o pôžičke, čo do dôvodu aj výšky, a zaviazal sa ho žalobcovi splniť v dojednaných splátkach. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ani napriek písomnému uznaniu dlhu do dňa rozhodnutia súdu splnil svoj záväzok zaplatiť žalobcovi svoj dlh vo výške 2.000,- eur a žalovaný túto pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v plnom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.000,- eur žalobcovi.
12. Žalovaný sa nezaplatením dlhu v lehotách splatnosti, dojednaných v písomnom uznaní dlhu, dostal do omeškania, a preto súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ, priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Výška úrokovej sadzby 8 % ročne bola určená ku dňu 17.04.2019, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 16.04.2019, ktorý je dňom splatnosti
jednej časti dlžnej sumy vo výške 1.000,- eur, a ku dňu 20.04.2019, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 19.04.2019, ktorý je dňom splatnosti druhej časti dlžnej sumy vo výške 1.000,- eur, až do zaplatenia.
13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.