Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/235/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D., 2/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, proti žalovaému: HP- PROGRES, spol. s.r.o., so sídlom Mlynská zem 463/87, Branč, IČO: 36 553 832, zastúpená: JUDr. Svetlana Kšiňanová PhD., so sídlom Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.217,88 eura s príslušenstvom, o návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11.júna 2019 č.k. - 147, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami: PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. : XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavby: Bytový dom č. XX, súp. č.: XXXX, na parc. č. XXXX vchod : o.č.XX, X.p., byt č. X podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/ XXXXX, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie D., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to najmä tieto nehnuteľnosti založiť, zaťažiť vecným bremenom, previesť na tretiu osobu, prenajať tretej osobe, vypožičať, vyporiadať v prospech tretej osoby dohodu za úhradu alebo uzavrieť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to do právoplatného skončenia vo veci samej OS Nitra sp, zn. . Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že o nároku na ich náhradu rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v priebehu konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. , v ktorom konaní sa domáhajú od žalovaného zaplatenia 6.217,88 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom na ich nehnuteľnostiach, doručili súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho alt. neodkladného opatrenia. Dôvodili tým, že žalovaný je vlastníkom rozostavaného bytu č. 4, na X.p. v bytovom dome na S. ulici o.č. XX, v súvislosti s ktorého výstavbou mala vzniknúť škoda. Poukázali na to, že vyššie označený byt a spoluvlastnícky podiel XXXX/ XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku sú zaťažené záložným právom, ktorá skutočnosť však nebráni prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, nakoľko obmedzenie spočíva iba v podmienke udelenia súhlasu záložcu. Uviedli, že tržby žalovaného klesajú a spoločnosť je dlhodobo v strate. Potrebu nariadenia neodkladného nariadenia odôvodnili tým, že predajom alebo prevodom nehnuteľnosti pred rozhodnutím vo veci samej by

sa žalovaný mohol zbaviť svojho majetku, čo by mohlo v budúcnosti zmariť exekučné vymáhanie pohľadávky.

3. Uviedol, že aj keď nebolo osvedčené, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia vykonával úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, dospel k záveru, že v danej veci je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Dôvodil tým, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia za daných okolností plní svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej. Dodal, že ak žalovaný nemal úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu nakladania s nimi je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný mal úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, súd mal za to, že bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcov bola daná, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Súd konštatujúc, že žalobcovia žiadali nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nariadil neodkladné opatrenie iba na túto dobu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Poprel tvrdenie súdu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (byt č. X, vchod o.č. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku) sú jeho jediným majetkom, z ktorého by mohol byť nárok žalobcov uplatnený v konaní uspokojený. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil LV č. XXXX. Poukázal na to, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá z dôvodu zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorú má voči žalovanému z titulu poskytnutia pôžičky. Dodal, že uvedená pôžička nebola uhradená, preto je logické, že záložný veriteľ súhlas k prevodu nehnuteľnosti nedá, pokiaľ nebude jeho pohľadávka vopred uspokojená. Poukázal na to, že výška žalovanej sumy je neprimeraná k hodnote majetku, ktorý je predmetom neodkladného opatrenia, keď žalovaná suma je 6.217,88 eura s prísl., pričom hodnota nehnuteľnosti je viac ako 100.000,- eur). Zdôraznil, že má aj iný majetok, takže nemožno hovoriť o možnosti zmarenia exekúcie. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprávne uviedol, že ide o byt, pričom v danom prípade sa jedná o rozostavaný byt, ktorý doposiaľ nebol skolaudovaný. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodné. Zastal názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. .

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli predmetné uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznili, že negatívne hospodárenie žalovaného smeruje k jeho platobnej neschopnosti a k potenciálnemu zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcov. K vyjadreniu žalovaného, že je vlastníkom aj iných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX uviedli, že obe nehnuteľnosti sú aktuálne podľa poznámky zapísanej v LV zaťažené zriadením exekučného záložného práva. K námietke žalovaného o neprimeranej hodnote majetku tvoriaceho predmet neodkladného opatrenia k žalovanej sume uviedli, že žalovaný má aj iné neuhradené pohľadávky v nezistenej výške voči tretím osobám. Zdôraznili, že skutočnosť, že byt je rozostavaný nemení nič na tom, že postupom a konaním žalovaného je naplnená dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdenie žalovaného, že nevykonáva žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou považovali za bezpredmetné, pretože ak by bolo potrebné čakať na takéto úkony žalovaného, potom by už ani nebolo možné domáhať sa voči žalovanému ochrany formou neodkladného opatrenia.

6. Žalovaný vo svojej replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a dôvodoch, ktoré uviedol v rámci procesnej obrany. Zdôraznil, že súd je povinný poskytnúť súdnu ochranu, a to nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

7. Žalobcovia v duplike uviedli, že nakoľko žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia, nepovažovali za potrebné k vyjadreniu žalovaného nič ďalšie uvádzať a záverom navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa ako vecne správne potvrdiť. Pretože uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol strany sporu odvolaním nenapadli, nie je tento výrok predmetom odvolacieho konana.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu je obsiahnutá v tretej časti tretej hlavy , ktorá nahradila doterajšiu právnu úpravu v . Podľa vyššie citovaného ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení ( ). Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

13. V prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhali voči žalovanému zaplatenia 6.217,88 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom na ich nehnuteľnostiach. V priebehu konania dňa 20.05.2019 doručili súdu prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho alt. neodkladného opatrenia. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný je vlastníkom rozostavaného bytu č. X, na 4.p. nachádzajúceho sa v bytovom dome na S. ulici o.č. XX, v súvislosti s výstavbou ktorého vznikla žalobcom škoda. Žalobcovia poukázali na to, že uvedený byt je jediným známym majetkom vo vlastníctve žalovaného, z ktorého by mohol byť ich nárok uplatňovaný v konaní vo veci samej uspokojený. Dodali, že skutočnosť, že vyššie uvedený byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku sú zaťažené záložným právom v prospech tretej osoby, nebráni prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, keď jediné obmedzenie spočíva v podmienke udelenia súhlasu záložcu. Poukázali na hospodárske výsledky žalovaného v spojení s obavou, že sa žalovaný môže pokúsiť zbaviť sa svojho zostávajúceho majetku, v dôsledku čoho by mohlo byť v budúcnosti exekučné vymáhanie pohľadávky zmarené.

14. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezaoberá dôvodnosťou podaného návrhu, pretože zatiaľ vo veci súd nevykonal žiadne dokazovanie. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí mať predovšetkým osvedčenú existenciu právnych vzťahov medzi stranami, potrebu a nevyhnutnosť úpravy vzájomných vzťahov alebo obavu , že prípadná exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia dôvodmi, uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu právnych vzťahov medzi stranami konania a tiež obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva, že pred súdom prvej inštancie sa vedie konanie vo veci samej pod sp. zn. . Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 6.217,88 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako stavebníkom na ich nehnuteľnostiach. Z obsahu spisu vyplýva, že tržby žalovaného klesajú a spoločnosť je dlhodobo v strate. Nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom v prospech

tretej osoby, ktorá žalovanému poskytla pôžičku. Existuje tu teda reálna obava, že v prípade, ak budú žalobcovia v tomto konaní úspešní prípadná exekúcia bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia môže byť ohrozená. 15. Odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania uvedenými žalovaným považuje za potrebné uviesť, že súd je povinný pri obmedzovaní dispozičného opatrenia dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Nesmie byť ani výrazný nepomer medzi hodnotou veci a práv, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať a hodnotou chráneného nároku. V tejto veci sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 6.217,88 eura s prísl. titulom náhrady škody. Podľa tvrdenia žalovaného má hodnota nehnuteľnosti, na ktorú sa má neodkladného opatrenie vzťahovať viac ako 100.000,- euro a podľa názoru žalovaného ide preto o výrazný nepomer. Z LV č. XXXX pre Okres D. kat. úz. D. vyplýva, žalovaný je zapísaný ako vlastník bytu č. X v bytovom dome č. XX, na základe kúpnej zmluvy z roku 2013. V časti ťarchy tohto LV je zapísané záložné právo v prospech Ing. Ivana Vanča na nehnuteľnosť rozostavaný byt č. X / IV. s.č. XX v celosti a k spoluvlastníckemu podielu XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. 16. Záložné právo upravené v ustanovení a nasl. má v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby svoju pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil, a záložnému veriteľovi poskytuje istotu, že svoju pohľadávku bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude včas splnená. Záložné právo je právom subsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vznikne len vtedy, ak vznikne tiež pohľadávka, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť, a že dochádza k jeho zániku, ak zanikne zabezpečená pohľadávka. 17. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že pokiaľ je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako ťarcha záložné právo, je vlastník nehnuteľnosti v postavení dlžníka a záložný veriteľ má voči nemu pohľadávku, ktorú môže v prípade jej neuhradenia uspokojiť zo zálohu. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva v akej výške je táto pohľadávka záložného veriteľa. Obrana žalovaného v tom, že nariadené neodkladné opatrenie je vo vzťahu ako k vlastníkovi s ohľadom na výšku v konaní uplatnenej pohľadávky a hodnotu nehnuteľnosti neprimerané podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná. Je tomu tak z dôvodu, že posudzovaní existencie obavy z ohrozenia prípadne budúcej exekúcie súd bol povinný postupovať tak, aby poskytol reálnu ochranu práv žalobcov a nie iba formálne porovnal dôsledky nariadeného neodkladného opatrenia a teda ním získanú výhodu žalobcov oproti ujme žalovaného. Odvolací súd potom nepovažoval hodnotu nehnuteľnosti, ktorej sa nariadené neodkladné opatrenie týka, tak ako tu uviedol žalovaný vo výške 100.000,- eura, keďže nesporne tretia osoba má voči žalovanému pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom zaťažujúcim nehnuteľnosť. Žalovaný v podanom odvolaní neosvedčil výšku pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje a preto nie je možné prijať záver, že budca možná exekúcia nebude ohrozená. Odvolací súd zohľadnil, že v konaní bolo dostatočne osvedčený záporný hospodársky výsledok žalovaného a aj tú skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný vlastní sú zabezpečené záložným právom z čoho nepochybne vyplýva existencia pohľadávok voči žalovanému( LV č. XXXX). S ohľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd dospel záveru, že v danej veci je reálna obava z ohrozenia budúcej možnej exekúcie, a že nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom nebude obmedzovať žalovaného, preto je v súlade s princípom proporcionality. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 18. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného ohľadne nepresného petitu napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti napadnutého uznesenia je dostatočne presne identifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou a iba skutočnosť, že v ňom nie je uvedené , že ide o rozostavaný byt, nerobí výrok súdneho rozhodnutia nesprávnym. 19. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žaloba vo veci samej je nezrozumiteľná odvolací súd uvádza, že žalobou a nárokom v nej uplatnenom sa súd prvej inštancie bude zaoberať vo veci samej. Zo žalobného návrhu vyplýva, že sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú náhrady škody vo výške 6.217,88 eura s príslušenstvom, preto pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nemal dôvod žalovaným namietané nedostatky žalobného návrhu zohľadniť. Ani námietku žalovaného v tom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa podmienky uvedené v ust. nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, a to z už vyššie uvedených dôvodov. 20. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom voči tomuto výroku žalobca odvolanie nepodal. V zásade má zabezpečovacie opatrenie prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia,

pretože nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto veci zohľadnil individuálne okolnosti prípadu a prijal záver, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedeného pohľadu je možné vyhovieť. Rozhodujúcou okolnosťou je, že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto neodkladného opatrenia už viazne záložné právo slúžiace na zabezpečenie pohľadávky tretej osoby, pričom zriadenie ďalšieho záložného práva zabezpečovacím opatrením, by predstavovalo iba formálnu právnu ochranu, ktorá by mohla byť nedostačujúca.

21. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. nerozhodoval. V tejto veci žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podali aj žalobu vo veci samej, preto o tomto nároku rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).