Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/195/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: Z. M., O.. XX.X.XXXX, M. X, V., zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Tencerovou, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, proti žalovanej: X. M., O.. XX.X.XXXX, P. XX, V., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -706, zo dňa 18.4.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.2.2016 domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, vedená Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres Bratislava II, obec: V.-U..Č.. X.R., katastrálne územie X. (ďalej ako „dom“), patrí v rozsahu zapísaného spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej (ďalej ako „BSM“). Uvedené žiadal na tom skutkovom základe, že žalovaná síce nadobudla spoluvlastnícky podiel k domu a pozemku, na ktorom dom stojí darovacou zmluvou podľa rozhodnutia X.-XXXXX/XX, zo dňa 21.5.2010, avšak pôvodná stavba bola zbúraná až na základy a vznikla nová stavba realizovaná počas trvania manželstva; žalobca tvrdil, že náklady na stavbu nového domu boli hradené zo spoločného majetku manželov (žalobcu a žalovanej), ako aj z jeho súkromných úspor a preto sa domáhal určenia, že dom patrí do BSM.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie mal vo vzťahu ku skutkovému stavu za nesporné, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku boli žalobca a žalovaná manželia. Ustálil, že dom nadobudli po smrti poručiteľa C. O. do podielového spoluvlastníctva na základe uzavretej dohody o dedičstve jeho deti, a to U. O. a žalobkyňa, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, bez povinnosti vyplatiť dedičský podiel spoludedičke U. O.; ako vlastníci domu sú v súčasnej dobe zapísaní U. O. a žalobkyňa, pričom každý má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku.

3. Súd prvej inštancie objasnil, že hmotnoprávnym predpokladom úspechu podanej žaloby bolo osvedčenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca žalobou domáhal; vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku boli strany sporu manželmi, žalobca osvedčil

existenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko určením, že dom v spoluvlastníckom podiele 1 k celku patrí do BSM, by došlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov medzi manželmi a v prípade vyhoveniu žalobe by rozsudok tvoril podklad pre zápis takto deklarovaného vlastníckeho práva (v režime BSM) do katastra nehnuteľností, keďže v tomto figuruje v súčasnosti ako jediný podielový spoluvlastník v rozsahu 1 žalovaná.

4. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou zaradenia majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v prvom rade to, aby ho jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva; zákon však stanovuje výnimky, kedy vec nadobudnutá počas trvania manželstva nespadá do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, napr. vec získaná dedičstvom alebo darovaním jednému z manželov. Zdôraznil, že ak v priebehu trvania manželstva nadobudne jeden z manželov vec výlučne za prostriedky, ktoré netvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo (nadobudnuté napr. darovaním) alebo jedným z titulov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa vylučujúcim vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno takúto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť. Skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná dom pred jeho prestavbou nadobudla dňom smrti poručiteľa C. O. dedením, a to v čase pred uzavretím manželstva so žalobcom. Na uvedenom základe súd prvej inštancie objasnil, že na vyhovenie žalobe bolo nevyhnutné, aby žalobca v konaní jednoznačne skutkovo vymedzil a preukázal kedy, v akom rozsahu a akou formou boli na financovanie prestavby domu použité prostriedky spadajúce do BSM; zároveň bolo nutné, aby žalobca v konaní osvedčil, že na dome boli jeho prestavbou vykonané zmeny takého rozsahu, že pôvodná stavba zanikla a na jej mieste vznikla stavba nová, čo by osvedčovalo titul nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním. Ozrejmil, že obe vyššie uvedené skutočnosti (teda financovanie prestavby z prostriedkov patriacich do BSM a vznik novej stavby) museli byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že v prípade vzniku veci novej, ktorá nebola financovaná zo spoločných prostriedkov manželov, by bolo v rozpore so zákonom i zásadou spravodlivosti, keby skonštatoval, že vec patrí do BSM, nakoľko by tým umožnil rozmnoženie majetku v BSM bez vynaloženia akýchkoľvek spoločných prostriedkov a tým by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Dodal, že pre vyhovenie žalobe zároveň musela vzniknúť vec nová, pretože v opačnom prípade by vznikol len nárok žalobcu (a žalovanej v režime BSM) uplatňovať si vrátenie vynaložených prostriedkov voči bratovi žalovanej alebo samotnej žalovanej v konaní o vyporiadanie BSM.

5. Súd prvej inštancie zvlášť upriamil pozornosť na bremeno tvrdenia a jemu zodpovedajúce dôkazné bremeno, ktoré v konaní spočívali v prvom rade na žalobcovi, nakoľko to bol on a nie žalovaná, koho zaťažovali; dokonca aj v prípade, ak by žalovaná zostala v konaní (v časti predkladania dôkazov súdu) nečinná a svoju obranu by postavila na popretí skutočností uvádzaných žalobcom a on by ich neosvedčil a nepreukázal, nemohol byť v sporovom konaní úspešný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že žalobca v priebehu konania neustále menil a dopĺňal skutkovú argumentáciu a počas konania neposkytol jedinú relevantnú informáciu obsahujúcu potrebné náležitosti v rozsahu, z ktorého by bolo zrejmé aká platba, v akej výške, kedy a na aké konkrétne stavebné práce bola použitá a nepredložil jediný dôkaz osvedčujúci konkrétnu úhradu zo spoločných prostriedkov, resp. výlučných prostriedkov žalobcu na účely prestavby sporného domu.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovanej sa v konaní podarilo osvedčiť, že platby, ktoré boli žalobcom označené ako relevantné, boli platbami na iný účel a z iného titulu ako na financovanie prestavby domu.

6.1 Uviedol, že z predložených výpisov z účtu žalovanej síce zistil, že zasielala určité finančné obnosy bez bližšej špecifikácie na účet svojmu bratovi, avšak len z prevodu peňazí nemožno za žiadnych okolností vydedukovať nesporný záver, že boli použité na prestavbu domu; okrem toho žalovaná v konaní osvedčila, že žalobcom označené finančné prostriedky poskytla bratovi len ako pôžičku a následne boli v plnom rozsahu vrátené, čo vylučuje ich spotrebovanie na účely prestavby. Ďalej poznamenal, že ostatné účtovné prevody z účtu žalovanej len osvedčujú úhrady a prijímanie platieb, z ktorých ani jedna nebola preukázateľne a nesporne použitá na financovanie domu. Z vykonaného dokazovania, t.j. z výsluchov svedkov a predložených fotografií (s vyznačeným dátumom ich vyhotovenia) ustálil, že sporný dom bol ako hrubá stavba dokončený už v priebehu roku 2014, pričom z fotografií je zrejmé, že dom bol kompletne zastrešený, s funkčnými oknami a dverami. Podotkol, že

viaceré žalobcom označené platby (ktoré podľa jeho tvrdenia mali byť použité na financovanie prestavby) boli vynaložené až po dátume podania žaloby, teda v čase, kedy aj samotný žalobca považoval stavbu za dokončenú v rozsahu, aby s ňou bolo možné nakladať ako s vecou a ako k takej k nej deklarovať vznik vlastníckeho práva; ak teda išlo o výdavky týkajúce sa len dokončenia stavby, tieto nemohli mať vplyv na otázku určenia vlastníckeho práva, ale ich vynaloženie by zakladalo len možnosť domáhať sa ich vrátenia od brata žalovanej, prípadne by mohli byť započítané ako výdavok zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok jedného z manželov v konaní o vyporiadaní BSM.

6.2. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobcu, že stavba domu bola financovaná prostredníctvom spoločnosti Motorgroup, s.r.o., kde bol konateľom, súd prvej inštancie uviedol, že predložené faktúry zneli len na dokončovacie stavebné práce, t.j. kúpa dverí a podláh, a tieto boli vystavené až po podaní žaloby; okrem toho zo svedeckej výpovede U. O. vyplynulo (a potvrdili to následne aj výpisy z účtu), že všetky prostriedky uhrádzané spoločnosťou Motorgroup, s.r.o. boli vrátené z prostriedkov poskytnutých U. O., a to na účet žalobcu.

6.3. V nadväznosti na skutkový argument žalobcu, že prestavba domu bola financovaná z predaja vedľajšieho domu, súd prvej inštancie skonštatoval, že jednak bolo nesporné, že táto druhá nehnuteľnosť bola predaná 27.5.2016, a teda kúpna cena z nej rozhodne nemohla byť použitá na financovanie výstavby (už dokončenej) domu; a navyše žalobca v konaní neosvedčil, že by táto nehnuteľnosť, t.j. dom so súpisným č. 20259, patrila do BSM; jeho výlučnou vlastníčkou v čase predaja bola U. O..

6.4. Za neosvedčené mal súd prvej inštancie aj tvrdenie žalobcu, že prestavba domu stála minimálne 200.000 eur. Poznamenal, že ak by vychádzal z tejto sumy, tak potom sa javí ako minimálne kontroverzná argumentácia žalobcu s poukazom na konkrétne úhrady, ktoré pochádzali z financií podľa tvrdenia žalobcu patriacich do BSM, a ktorých výška činila len okolo 11.000 eur.

6.5. Súd prvej inštancie ďalej považoval za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že žalovaná disponovala vyššími finančnými čiastkami, avšak na tomto základe nemožno prijať záver o spôsobe financovania prestavby domu. Ako nedôvodné posúdil tvrdenie žalobcu, že prestavba domu bola financovaná z predaja bytu, keďže v zmysle predložených listinných dôkazov predmetný byt patril výlučne žalovanej a bol predaný ešte v roku 2004. Za nepreukázané považoval aj tvrdenie, že prestavba domu bola financovaná z prostriedkov úverov, ktorý si zobrala žalovaná.

7. Pokiaľ sa jedná o potrebu vykonania ďalších navrhovaných dôkazov, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní neustále rozširoval nielen rozsah svojich skutkových tvrdení (a to spôsobom, že ak sa jeden ukázal ako nepravdivý, uviedol ďalší), ale aj rozsah navrhovaných dôkazov; jeho postup považoval súd prvej inštancie za nehospodárny, zbytočne konanie predlžujúci a neekonomický. Podotkol, že ďalšie žalobcom navrhované dôkazy by opätovne osvedčovali len sekundárne skutočnosti, ktoré by vo vzťahu k obsahu žaloby nebolo možné vyhodnotiť ako jednoznačné a určujúce.

7.1. Navrhovaný dôkaz vyžiadaním faktúr, ktoré boli vyplatené v súvislosti s prestavbou domu, resp. dokladov o získaní zdrojov na financovanie prestavby domu, súd prvej inštancie považoval za nejednoznačne definovaný; uviedol, že po obsahovej stránke nebolo zrejmé čo, od koho a v akom rozsahu treba vyžiadať, a preto tieto dôkazy nebolo možné pripustiť; ozrejmil, že na to, aby mohol protistranu zaviazať na predloženie listinného dôkazu, musí byť konkretizovaný nezameniteľne.

7.2. Pokiaľ sa jedná o návrh žalobcu na vyžiadanie osvedčenia o majetkových pomeroch U. O., tento považoval súd prvej inštancie za irelevantný, pretože aj v prípade, že by boli preukázané jeho zlé finančné pomery, nič by to nemenilo na dôkaznej núdzi žalobcu v otázke financovania prestavby domu zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Objasnil, že z uvedených dôvodov nevykonal dôkazy vyžiadaním výpisov z účtov U. O., potvrdenia Sociálnej poisťovne o jeho príjmoch, dokladov preukazujúcich účel použitia finančných prostriedkov získaných z hypoték; z rovnakého dôvodu nevykonal ani navrhovaný dôkaz vyžiadaním výpisov z účtov U. O.X. a spoločnosti For my Baby, s.r.o. Uviedol, že mimo rozsahu dokazovania bol aj návrh na vyžiadanie darovacej zmluvy uzatvorenej medzi U. O.X. a žalovanou na dom. Dodal, že z vykonaného dokazovania možno prijať záver, že v čase prestavby domu sa písomná darovacia zmluva medzi žalovanou a bratom nevyhotovila, avšak medzi nimi platil úzus o spôsobe financovania domu; otázka antedatovania

predloženého čestného vyhlásenia, či darovacej zmluvy, preto nie je v tomto konaní rozhodujúca, ani určujúca.

7.3. Súd prvej inštancie ozrejmil, že nevykonal ani dôkazy týkajúce sa rozsahu samotnej prestavby domu (znalecký posudok, výsluch U. Č.), a to z dôvodu, že sa žalobcovi nepodarilo osvedčiť financovanie prestavby zo spoločných prostriedkov, a preto je irelevantný rozsah prestavby ako aj skutočnosť, či vznikla nová vec.

7.4. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že neprihliadol na listinné dôkazy doložené do spisu žalobcom, ktoré predstavovali súkromnú mailovú a sms-kovú komunikáciu žalovanej so svojím právnym zástupcom, R. B. a zástupkyňou realitnej kancelárie a tieto nevykonal, nakoľko mal za nepochybné, že sa jednalo o súkromnú komunikáciu podliehajúcu ochrane podľa a nasl. a žalobca ju predložil bez súhlasu žalovanej. Skonštatoval, že takýmto konaním prekročil žalobca rozsah zákonnej licencie a použil písomnosť osobnej povahy bez privolenia dotknutej osoby a zároveň zasiahol do chráneného tajomstva prepravovaných správ. Podotkol, že všeobecný súd síce nemá právomoc, ani kompetenciu preskúmavať takéto konanie z trestného hľadiska, avšak pre účely rozhodnutia o nevykonaní tohto nezákonného dôkazu postačuje prijatie záveru o predložení súkromnej korešpondencie, na ktorú sa nepochybne vzťahuje SR. Použitie nezákonne získaného dôkazného prostriedku je možné len vo výnimočných situáciách, kedy zásah do ústavných či osobnostných práv je podložený vyšším záujmom; v tomto prípade však žalobca i žalovaná mali rovnaké postavenie, v rámci predmetu sporu mali každý možnosť predkladať dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení. Zdôraznil, že púha dôkazná núdza žalobcu nemôže mať za následok vykonanie takéhoto dôkazu. Nad rozsah uvedeného dodal, že aj keby na tento dôkaz prihliadol, z jeho obsahu nie sú zrejmé žiadne také podstatné skutočnosti, ktoré by zmenili rozhodnutie súdu; nemožno z neho totiž vyvodiť záver o financovaní prestavby domu zo spoločných prostriedkov manželov žalobcu a žalovanej.

8. Na záver súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci výsledky vykonaného dokazovania naznačujú, že prestavba domu presiahla nahlásený rozsah a došlo zrejme k vzniku veci novej (boli zbúrané obvodové múry až po základovú platňu, v čom sa zhodli všetci dopytovaní svedkovia), tento stav nepredstavuje skutkový podklad pre záver o nadobudnutí domu do režimu BSM z dôvodu neosvedčenia použitia finančných prostriedkov patriacich do BSM na jeho výstavbu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa , , , , , a , žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) možno konštatovať, že v ňom uviedol existenciu odvolacích dôvodov podľa , , , , a Poukázal na to, že hoci dom bol podľa vyjadrení žalovanej rekonštruovaný len drobnými úpravami (na základe ohlásenia stavebnému úradu), skutočnosť bola iná a celá stavba bola zbúraná až po základy (teda zanikla) a na jej mieste bola vybudovaná úplne nová stavba, t.j. vznikla nová vec. Bol názoru, že uvedené bolo v konaní preukázané jednak listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Domnieval sa, že takto vzniknutej veci svedčí zákonná fikcia spoluvlastníckeho práva manželov, nakoľko táto vec bola ako nová nadobudnutá počas trvania manželstva. Uviedol, že nepomenovanie, z ktorých konkrétnych peňazí boli jednotlivé položky výstavby domu financované, nemôže byť vykladané tak, že nepreukázal, že stavba patrí do BSM; mal za to, že dom patrí do BSM na základe zákonnej fikcie uvedenej v .

10. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal nevykonanie navrhovaných dôkazov preukazujúcich výšku nákladov na výstavbu domu; dôvodil, že žalovaná síce v konaní tvrdila, že rekonštrukcia si vyžiadala celkové náklady cca 52.000 eur, avšak túto sumu nepovažoval za správnu vzhľadom na to, že bolo preukázané, že sa nejednalo o rekonštrukciu domu, ale o jeho úplné zbúranie a výstavbu nového domu. Domnieval sa, že v konaní mala byť znalcom určená výška investície na výstavbu nového domu a následne bolo potrebné sa zaoberať otázkou hodnovernosti tvrdenia, že toto realizoval na svoje náklady v plnom rozsahu U. O. ako dar pre svoju sestru, t.j. žalovanú a či mal v tom období na takúto

investíciu zdroje v zistenej výške. Ďalej bol názoru, že súd prvej inštancie pochybil tým, že nevykonal navrhovaný dôkaz vyžiadaním výpisov z účtov U. O. a vyžiadaním preukázania jeho príjmovej situácie. Skonštatoval, že bez vykonania uvedených dôkazov nemal možnosť preukázať nepravdivosť tvrdenia žalovanej a svedka U. O., že on platil všetky náklady na stavbu domu, v dôsledku čoho neboli zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci. Dodal, že pri investícii niekoľko stotisíc eur je minimálne nedôveryhodné, že by to U. O. vykonal na svoje náklady v prospech žalovanej. Žalobca poznamenal, že súd prvej inštancie sa touto podstatnou skutočnosťou úplne odmietol zaoberať, a tým ho nechal v dôkaznej núdzi. Namietal aj nevykonanie navrhovaného dôkazu vyžiadaním bankových výpisov spoločnosti For my baby s.r.o., v ktorej bola žalovaná jedinou spoločníčkou a konateľkou až do jej zlúčenia so spoločnosťou DANO s.r.o.; podotkol, že v čase tesne pred jej účelovým zlúčením boli na účte prostriedky vo výške viac ako 130.000 eur, ktoré si žalovaná z účtu vybrala. Uviedol, že týmto dôkazom chcel preukázať, že ekonomická situácia tejto firmy bola dobrá a počas jej fungovania z nej plynuli príjmy, ktorými žalovaná disponovala a ktoré patrili do BSM.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania uviedol postupne viacero verzií financovania prestavby domu, ktoré sa však v konaní ukázali ako nepravdivé. Poznamenala, že najprv tvrdil, že dom financovali zo spoločného majetku manželov a z jeho výlučných úspor; avšak uvedené neozrejmil žiadnou konkrétnou sumou, a ani nijak nepreukázal; mala za to, že toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov U. O.W., Ľ. P. R. U. O.. Podotkla, že žalobca následne tvrdil, že poskytol žalovanej peňažnú sumu 5.000 eur na výstavbu domu; pričom ona preukázala, že túto sumu požičal spoločnosti For My Baby, s.r.o. na úhradu dlhu predmetnej spoločnosti; táto finančná čiastka bola žalobcovi 26.1.2015 vrátená z účtu žalovanej. Dodala, že žalobca taktiež tvrdil, že výstavbu domu (resp. dvere) financovala spoločnosť Motogroup, s.r.o., pričom založil do súdneho spisu aj faktúry, ktorými chcel uvedené preukázať; v konaní sa však zistilo (výpoveďou U. O. a výpismi z účtu), že predmetné sumy uhradila žalobcovi matka žalovanej U. O.Á.. Žalovaná v odvolaní upriamila pozornosť aj na tvrdenie žalobcu, že dom bol financovaný z predaja iného rodinného domu (vedľajšieho domu); v konaní však vyšlo najavo, že ten bol vo vlastníctve U. O. a bol predaný až 27.5.2016, a teda kúpna cena nemohla byť použitá na výstavbu sporného domu, ktorá prebiehala v rokoch 2012 až 2014. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobcu, že prestavba domu bola financovaná z prostriedkov spoločnosti For My Baby, s.r.o., resp. z našetrených úspor a spotrebných úverov, uviedla, že tieto tvrdenia žalobca nijako nepreukázal; spotrebné úvery boli použité na školné pre syna G., výdaje v súvislosti s hokejom pre syna Tomáša a chod domácnosti.

12. Žalovaná nesúhlasila s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie zamietol žalobu iba z dôvodu, že nepreukázal financovanie prestavby domu. Naopak bola názoru, že súd prvej inštancie mal zo svedeckých výpovedí U. O.W., Ľ. P. R. U. O., ako aj z darovacej zmluvy za preukázané, že spoluvlastnícky podiel k domu nadobudla zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, ktoré jej daroval U. O., a preto nepatrí do BSM; dodala, že pre platnosť darovacej zmluvy na peňažné prostriedky ako aj hnuteľné veci nie je potrebná písomná forma. Argumentovala, že žalobca mal v rámci konania dostatok času na predloženie súkromných znaleckých posudkov týkajúcich sa výšky nákladov na prestavbu domu, pokiaľ túto informáciu považoval v konaní za dôležitú. Zdôraznila, že tvrdenia žalobcu uvedené v konaní je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti a najmä treba prihliadnuť na to, že viaceré sa ukázali ako nepravdivé. Uviedla, že žalobca sa nezákonne zmocnil dôvernej komunikácie medzi ňou, jej právnym zástupcom a tretími osobami, pričom Slovenská advokátska komora potvrdila, že tieto listiny a e-maily boli získané nezákonným spôsobom. Podotkla, že na pojednávaní 5.6.2017 žalobca vypovedal, že postup získania a predloženia týchto dôkazov konzultoval na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré mu tento jeho postup odobrilo ako súladný so zákonom, pričom konkrétne uviedol osobu L.. Z. V., v tom čase ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý to však výslovne poprel. Poznamenala, že žalobca podal vo vzťahu k jej osobe „udanie“ na stavebný úrad pre čiernu stavbu, viaceré trestné oznámenia, podal trestné oznámenie na správcu počítača a webovej stránky žalovanej, trestné oznámenie a sťažnosť na právneho zástupcu žalovanej, písal sťažnosti a „udania“ na jej osobu aj na ÚPSVaR, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod. Taktiež považovala za potrebné uviesť, že za účelom zmenšenia masy BSM pred vyporiadaním a aby nemusel platiť výživné svojim deťom, žalobca bezodplatne previedol svoj 100% obchodný podiel v spoločnosti Motogroup, s.r.o. na svojho brata, pričom predmetná spoločnosť vlastní stavbu v Bratislave v hodnote cca 800.000 eur; dodala, že Okresný súd Bratislava II už rozhodol, že táto zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná. Na uvedenom základe označila žalobcu za nedôveryhodného.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.12.2019 ( ).

14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie nedôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným č. 8752, druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku parcela č. 2077/5, vedená Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre okres Bratislava II, obec: V.-U..Č.. X., M. Ú. X., patrí v rozsahu zapísaného spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil nadobúdanie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa , pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za to, že neboli naplnené predpoklady v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , k tomu, aby spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetnom rodinnom dome patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, t.j. že na výstavbu nehnuteľnosti neboli použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, keď žalobca v spore v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno; svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo v súlade s odôvodnil.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( ), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo a trvania manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa ).

18. V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou, napr.

R 19/1960) treba vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

19. Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov.

20. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. zo spoločných a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (získaných dedením, darovaním a pod.), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972, str. 125). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie , t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

21. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ) ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.

22. V konaní nebola spornou skutočnosť, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným č. XXXX, Y. F.: E. Y., P. na P. P. Č.. XXXX/X, K. na G. X. Č.. XXX pre M. Ú. X., zanikla deštrukciou pôvodnej stavby, nakoľko prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a stavebnou činnosťou došlo počas trvania manželstva (existencie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu) k zhotoveniu novej stavby rodinného domu, za súčasného zachovania právneho stavu spoluvlastníctva k pôvodnej stavbe rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva č. 140, t.j. spoluvlastníckeho podielu žalovanej a jej brata U. O., každého v jednej polovici.

23. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných interpretačných východísk odvolacím súdom zásadne platí, že počas trvania manželstva, sa veci manželmi nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva, iba

že manžel, ktorý tvrdí, že vec do BSM nepatrí, preukáže nadobudnutie veci z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve; tým je určené aj primárne rozloženie dôkaznej povinnosti (bremena) strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním v spore spoľahlivo preukázané, že vklad žalovanej do zhotovenia (výstavby) rodinného domu bol výlučne vo forme daru jej brata U. O. v hodnote 26.440 eur; táto skutočnosť vyplývala nielen z výpovede žalovanej, ale najmä čestného prehlásenia z 8.11.2016, darovacej zmluvy z 1.11.2013 a výpovede jej brata, ktorý ako druhý podielový spoluvlastník pôvodnej stavby rodinného domu zabezpečoval výstavbu novostavby, či matky žalovanej U. O.. Pretože sa žalobca domáhal rozhodnutím súdu zmeny zápisu vlastníckeho práva vyznačeného v katastri nehnuteľností, ktorý sa považuje za hodnoverný, ak sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona), bolo súčasne jeho dôkaznou povinnosťou preukázať základné žalobné tvrdenie (dôvod, pre ktorý spor začal), že na výstavbu domu, t.j. do štádia, kedy boli na ňom vybudované prvky dlhodobej životnosti, ktorým okamihom možno o stavbe (rodinného domu) hovoriť ako o nehnuteľnej veci v právnom zmysle, boli použité akékoľvek finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu; napriek opakovaným zmenám skutkových tvrdení počas konania a tomu zodpovedajúcim zmenám návrhov na vykonanie dôkazov, túto skutočnosť žalobca v spore jednoznačne nepreukázal; za tohto stavu považuje odvolací súd ako zásadnú tiež nespornú skutočnosť, že vôľu nadobúdať (spolu)vlastníctvo výstavbou (novostavby) rodinného domu mala z manželov iba výlučne žalovaná. Z týchto zistení potom možno zhodne so súdom prvej inštancie uzavrieť, že spoluvlastnícky podiel nadobúdala žalovaná počas manželstva z jej oddeleného (výlučného) majetku (titulom daru jej brata) a na základe svojej výlučnej vôle (teda nie súčasne aj vôle jej manžela - žalobcu); tým neboli splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na predmetnej stavbe rodinného domu do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Určenie spoluvlastníckeho podielu na stavbe je potom už výlučne na dohode subjektov, ktoré sa na zhotovení stavby podieľali, pričom je irelevantné, či vo vzťahu k hodnote stavby ako celku, zodpovedá spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 žalovanej aj vklad v podobe daru jej brata v sume 26.440 eur.

24. Na uvedenom základe sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno; procesnou povinnosťou žalobcu bolo totiž v spore prezentovať skutkové tvrdenia, ktoré by súčasne prostredníctvom ním navrhnutých dôkazných prostriedkov preukázali, že finančné prostriedky použité na stavbu rodinného domu patrili aj do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Za nesplnenia tejto elementárnej procesnej povinnosti potom žalobca tiež celkom nesprávne vyčítal súdu prvej inštancie, že nenariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia rozsahu investícií do stavby rodinného domu a nezabezpečením výpisov z bankového účtu brata žalovanej, mu znemožnil preukázať nepravdivosť obrany žalovanej založenej na tvrdení a preukazovaní skutočnosti, že celú výstavbu finančne zabezpečoval jej brat U. O.; žalobca počas sporu disponoval procesným právom predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle , pričom súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň konštatoval, že znalecké dokazovanie nenariadil z dôvodu, že žalobca v spore vôbec nepreukázal financovanie stavby rodinného domu zo spoločným prostriedkov manželov a preto odvolací súd považuje tento jeho procesný postup k dokazovaniu za hospodárny a tým v súlade s Čl. 8 Základných princípov

25. Je potrebné tiež zdôrazniť, že povaha skutkových tvrdení žalobcu, t.j. že na výstavbu rodinného domu boli použité finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu, už zo svojej povahy vylučuje, aby mu bolo znemožnené predkladať v konaní dôkazy na podporu týchto skutkových tvrdení, od ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok; primárnou procesnou povinnosťou žalobcu bolo totiž preukázať existenciu právne významných skutkových tvrdení v žalobe a nie ako nesprávne v odvolaní namieta preukazovať nepravdivosť skutkových tvrdení protistrany - žalovanej.

26. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo; typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr. nedostatok vyrozumenia strany o pojednávaní súdu vrátane oneskoreného predvolania), v dôsledku ktorého bola vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a podobne. Žalobca však v odvolaní bližšie nekonkretizoval

v čom mala iná vada konania, resp. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívať; odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné, nakoľko nie je jeho povinnosťou posudzovať opodstatnenosť iba formálne uplatnených odvolacích dôvodov.

27. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, teda že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetnej stavbe rodinného domu patrí do BMS strán sporu, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

28. Na uvedenom základe odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za dostatočne, logicky a správne odôvodnené v súlade s obsahom ústavného práva strany sporu na spravodlivý súdny proces, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle , potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).