Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-88-2019.pdf
PDF · 141.54 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: X. Č., C..XX.XX.XXXX, D. S. S., D..Č.. D. XXX/X, XXX XX S., Š. L. O., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko: Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: M. J. O., O..U..L.., O. O. M. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 233,07 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 233,07 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 233,07 EUR od 27.06.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Vzájomnou žalobou zo dňa 10.06.2019, ktorú žalobkyňa podala v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42Csp/31/2019 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 233,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 233,07 EUR od doručenia vzájomnej žaloby do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.04.2015 so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015 predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.110,- EUR. Predmetnú zmluvu uzatvárala z dôvodu zlej ekonomickej situácie. Pri uzatváraní zmluvy jej zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej obsahu. Zástupca žalovaného jej pri podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú zmluvu. Súčasne s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere musela uzatvoriť aj dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015. Predmetnú zmluvu považovala za zmluvu spotrebiteľskú s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením, pre ktorej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase ich uzatvorenia. Mala za to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Bola názoru, že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citovala § 2 písm. g), h), i), § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mala za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Poukázala na to, že v predmetnej zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.524,72 EUR. Zdôraznila, že žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul splátky poplatku podľa dohody o poskytovaní služieb v celkovej výške 909,72 EUR (36x25,27 EUR). Zdôraznila, že celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť predstavuje až sumu 2.434,44 EUR. Mala tiež za to, že žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne údaj o RPMN. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytovaným úverom. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatky podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 909,72 EUR. Konanie žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (v danom prípade poplatky podľa dohody o poskytovaní služieb) a tieto poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené spotrebiteľovi dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti je nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku žalobkyňa považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože žalobkyňa nemala zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetná dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda je neplatná. Žalobca ako veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytne a možno ani v budúcnosti neposkytne. Cena za poskytovanie služieb predstavuje viac ako 80 % poskytnutého úveru (istiny úveru). Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia podľa dohody o poskytovaní služieb, ale aj vo vzťahu k poskytnutému úveru. Podľa názoru žalobkyne skutočným účelom predmetnej dohody je takýmto spôsobom (budiaci na prvý pohľad zdanie, že je všetko v poriadku, že ide o samostatný zmluvný vzťah nepodmieňujúci uzavretie úverovej zmluvy) navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 200 %, tak aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom sa žalovaný snažil dosiahnuť to, aby sa odplata za poskytovanie služieb nezapočítavala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve. Týmto spôsobom teda dochádza z jeho strany k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dohody o poskytovaní služieb pre obchádzanie zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty. Citovala znenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedla, že nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Konštatovala, že keďže zo strany žalovaného pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému len sumu, ktorú si od žalovaného požičala. Poukázala, že žalovaný žalobkyni vyplatil len sumu 999,- EUR, nakoľko poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- Eur si hneď započítal na poskytnutý úver vo výške 1.110,- EUR. Žalobkyňa žalovanému postupnými platbami vrátila až sumu 1.232,07 EUR, pričom žalobkyňa bola povinná uhradiť vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky zmluvy len sumu 999,- EUR. Bez právneho dôvodu žalovanému zaplatila sumu 233,07 EUR. Citovala § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatovala, že žalovaný ako podnikateľ, ktorého predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedeným konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne a to tým, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s nedostatkami vytýkanými vyššie.
2. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 42Csp/31/2019-84 zo dňa 27.06.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 10.07.2019 vylúčil vzájomnú žalobu o zaplatenie 233,07 EUR s príslušenstvom zo dňa 10.06.2019 na samostatné konanie. Vzájomná žaloba zo dňa 10.06.2019 spolu s predmetným uznesením bola doručená žalovanému dňa 27.06.2019.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2019, doručenom okresnému súdu dňa 20.08.2019, k podanej vzájomnej žalobe uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne, že poplatok za poskytnutie úveru zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Žalobkyňa bola o danom poplatku riadne informovaná a súhlasila s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Ak by s ním v danom čase nesúhlasila, nepožadovala by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. S ohľadom na skutočnosť, kedy zmluvnou stranou na strane dlžníka je spotrebiteľ, aplikujú sa na zmluvu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Už zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definoval v § 2 písm. e) poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Podľa vyjadrenia žalovaného zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g) a pod.). S účinnosťou od 10.06.2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§ 9 ods. 10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe k zákonu (pozn. zákon č. 132/2013 Z.z.) vyjadrený takto: Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa názoru žalovaného opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Týmto žalovaný poukázal na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. J. XXX/ XXXX (stanovisko vo veci bankových poplatkov). Žalovaný ďalej uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. K použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu vedie nielen blízka právna tradícia a podobnosť právnej úpravy. Ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť takých poplatkov, ktoré sú v SR zo zákona zakázané. To legitimizuje správnosť záveru, že zákonodarca skutočne mal úmysel zakazovať z oblasti poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom len tie, ktoré považoval za neprípustné. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve
o úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poprel tvrdenia žalobkyne ohľadne nesprávneho výpočtu RPMN. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený pri výpočte RPMN. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmlúv, kde sa uvádza „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)“. Rovnako zo zmluvy (článok 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní) vyplýva, že RPMN je počítaná z celkových nákladov. Dokonca o tom, že RPMN sa počíta aj so sumou poplatku za poskytnutie úveru, bola žalobkyňa písomne a v súlade so zákonom informovaná aj pred uzavretím samotnej zmluvy. Z obsahu jej tvrdení nevyplýva žiadna reálna skutočnosť, ktorá by podporila jej tvrdenia o nesprávnosti výpočtu RPMN. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. V takom prípade by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“ alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“ a pod.). Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci J.-XX/XX, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného splnené. Žalovaný poukázal tiež na to, že záver žalobkyne spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež Smernici XXXX/XX/ES. Súdny dvor EÚ vo veci J.-XX/XX konštatoval, že Článok 23 smernice XXXX/XX sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok; spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR schválená dňa 12.10.2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou XXXX/XX/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice (čo je v zmysle rozsudku SD EÚ J.-XX/XX, bod 58: Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. Ak žalobkyňa akcentuje neuvedenie inkorporačnej doložky vo vzťahu k Oznámeniu veriteľa, potom žalovaný poukázal na to, že zmluvné dojednania sa súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere stali vymedzením v bode 13., pričom v bode 7. zmluvných dojednaní je zároveň uvedené aj to, čo sa považuje za ich súčasť (vrátane predmetného oznámenia). Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 17.12.2019. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti.
5. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej vzájomnej žalobe ako aj na všetkých písomných vyjadreniach, kde podrobne popísal jednotlivé nedostatky predmetnej úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorému plnila bez právneho dôvodu. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 42Csp/31/2019, ktorým bola predchádzajúca žaloba v tomto konaní voči žalobkyni zamietnutá, bolo konštatované,
že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto bol daný úver posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový. Taktiež bolo preukázané, že žalobkyňa obdržala od žalovaného istinu vo výške 999,- EUR, pričom žalovanému uhradila sumu vo 1.232,07 EUR a vlastne tento rozdiel žalovanej sumy 233,07 EUR žalobkyňa v tomto konaní žiada uhradiť. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobkyni aj náhradu trov konania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 znejúcu na sumu 1.110,- EUR (č.l. 18 spisu), Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti M. J. O., O..U..L.., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 (č.l. 29 spisu), výpisom z úverového účtu zo dňa 27.04.2015 (č.l. 38 spisu), prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo dňa 14.02.2019 (č.l. 39 spisu), oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 17.04.2016 (č.l. 43 spisu), Dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 (č.l. 51 spisu), vyjadrením žalovaného zo dňa 19.08.2019, rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 42Csp/31/2019-91 zo dňa 02.07.2019 ako aj celým spisovým materiálom.
7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
23. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 na sumu 1.110,- EUR. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.
24. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.110,- EUR. Vyčerpanú sumu sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach mesačne vo výške 39,27 EUR, so splatnosťou k 1. - 15. dňu v mesiaci v zmysle bodu 2. Zmluvných dojednaní, tento údaj v predmetnej zmluve absentuje. Žalovaný žalobkyni vyplatil na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX len sumu 999,- EUR (1.110,- EUR - 111,- EUR, dôkaz produkovaný žalovaným na č.l. 38 spisu), nakoľko poplatok za poskytnutie úveru uvedený v bode 5. a 6. predmetnej zmluvy si hneď započítal na poskytnutý úver. Celkovo tak žalovaný poskytol žalobkyni sumu 999,- EUR. Žalobkyňa žalovanému postupnými platbami vrátila až sumu 1.232,07 EUR (dôkaz produkovaný žalovaným na č.l. 39 spisu). Žalovaný túto skutočnosť vo svojom písomnom vyjadrení ku vzájomnej žalobe a ani v konaní pred súdom nerozporoval ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
25. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), k), i) a j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Bez akýchkoľvek pochýb v konaní bolo preukázané, že hoc úverová zmluva znela na poskytnutie úverovej sumy vo výške 1.110,- EUR, reálne táto suma úveru vyplatená žalobkyni nebola, žalobkyni bola vyplatená vo výške 999,- EUR (keďže veriteľ si hneď ponechal sumu 111,- EUR titulom poplatku za úver), tak údaj o výške poskytnutého úveru vo výške 1.110,- EUR v zmluve bol podľa názoru súdu uvedený nepravdivo a skreslene. Poskytnutie úveru žalobkyni (spotrebiteľovi) vo výške vyplatenia úveru v skutočnej výške 999,- EUR ani žalovaný nenamietal. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, v zmluve sa neuvádza, že uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru je vypočítaná z výšky skutočne a reálne vyplatenej úverovej sumy 999,- EUR (teda po skrátení 111,- EUR poplatku), práve naopak, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru dojednal veriteľ so spotrebiteľom v úverovej zmluve a zároveň viazal ku sume 1.110,- EUR, ktorá reálne vyplatená žalobkyni (spotrebiteľovi) nebola. Znamená to, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru (ako obligatórny údaj v zmluve) bola v zmluve dojednaná skreslene, nepravdivo, z tohto dôvodu táto konštatovaná neplatnosť vedie k záveru o absencii obligatórneho údaja (zmluvného dojednania) v zmluve a nastáva dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., (zmluva neobsahuje náležitosť obligatórne vyžadovanú podľa § 9 ods. 2 písm. i)).
28. Obdobne to platí vo vzťahu k dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Dojednanie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, hodnotí súd za údaj neakceptovateľný. Okresný súd zistil, že svojou povahou má predmetný údaj charakter duplicitnej platby, sú v ňom zahrnuté také odmeny, náklady, ktoré veriteľ voči spotrebiteľovi uplatňoval nad rámec zákona. Súd dodáva, že tento tzv. duplicitný nárok sa snažil veriteľ dosiahnuť tzv. dohodou o poskytovaní služieb uzatvorenou v totožný deň ako zmluva o úvere, pritom služby výrazne administratívneho charakteru je povinný poskytnúť veriteľ spotrebiteľovi v rámci zmluvne dojednaných nákladov úveru. Úmysel veriteľa získať duplicitné platby od spotrebiteľa preukazuje aj obsah úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že nebyť dohody o poskytovaní služieb, spotrebiteľ úver mal splácať v mesačných splátkach 39,27 EUR v počte splátok 36 mesiacov, avšak po jej navýšení o ďalšie náklady v zmysle dohody o poskytnutí služby celková výška mesačnej splátky (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) sa navýšila na sumu 64,54 EUR, pri počte týchto splátok - 36, spotrebiteľ za úver reálne poskytnutý v sume 999,- EUR by mal náklady zaplatiť v sume 2.434,44 EUR, teda nad rámec zákonnej úpravy prípustnosti ročnej percentuálnej miery nákladov. Dojednanie skresľujúceho údaja, nesprávneho údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa má charakter neplatného dojednania, čo vedie k záveru o jeho absencii ako obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 1 písm. j/), napokon aj k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
29. Vzhľadom na uvedené, jednak z dôvodu absencie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), i), j) ako aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) citovaného zákona ako už bolo tunajším súdom konštatované v rozsudku, č.k. 42Csp/31/2019-91 zo dňa 02.07.2019, právoplatnom dňa 24.07.2019, sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.
30. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru, t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 999,- EUR. Súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni.
31. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere vyplatil žalobkyni sumu 999,- EUR a žalobkyňa uhradila celkovo sumu 1.232,07 EUR, ktorú žalovaný vo svojom vyjadrení ani v konaní pred súdom nerozporoval. Z priloženej špecifikácie žalovanej sumy, t.j. v akej reálnej výške bol poskytnutý úver a koľko žalobkyňa uhradila mal súd preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 na sumu 1.110,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 999,- EUR (pričom 111,- EUR bol poplatok za poskytnutie úveru), celkovo bolo splatené 1.232,07 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 233,07 EUR a suma uplatnená v žalobe predstavuje sumu 233,07 EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatila žalobkyňa žalovanému sumu 233,07 EUR. Táto suma 233,07 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.
32. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré si uplatnila odo dňa doručenia vzájomnej žaloby do zaplatenia. Vzájomná žaloba bola doručená žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 27.06.2019 (č.l. 14 spisu).
33. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa doručenia vzájomnej žaloby, t. j. od 27.06.2019. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 233,07 EUR od 27.06.2019 do zaplatenia.
34. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 233,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 233,07 EUR od 27.06.2019 do zaplatenia.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
38. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa ako poplatník v konaní o zaplatenie sumy 233,07 EUR s príslušenstvom je podľa ustanovenia § 4 ods. 2. písm. u) citovaného
zákona oslobodená od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.