Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-265-2019.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/265/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, A., o zaplatenie 365,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2Csp/225/2017-73 zo dňa 4. marca 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti výroku I., čo do lehoty na plnenie tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 312,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 312,77 eur od 14.03.2017 do zaplatenia v splátkach 10,- eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškaním zaplatenia čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.
V časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 312,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 312,77 eur od 14.03.2017 do zaplatenia a výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, sa nedotýka.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 72 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 312,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 312,77 eur od 14.03.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.
2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa § 177 ods. 2 písm. a), § 219 ods. 1, 3 CSP, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. a), b), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 40 ods. 2, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nepreukázal. Uzavrel, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný svoj záväzok zotrvania v
zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutej viazanosti nesplnil. Ďalej konštatoval, že podľa žalobcu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou žalovanému predaného mobilného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Žalobca odpredal žalovanému mobilné zariadenie za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci žalobcovi bolo zrejmé, že jeho skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak so žalovaným si i napriek tomu dojednal kúpnu cenu zníženú a takúto zníženú cenu od žalovaného aj riadne obdržal. Podľa súdu prvej inštancie s vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva, uzatvorená so žalovaným, s obdržaním dojednanej kúpnej ceny za predané zariadenie. S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 52,25 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 312,77 eur, čo v pomere k uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 86 %. Úspech žalovaného spočíval potom v nepriznaní sumy 52,25 eur, čo v pomere k uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 14 %. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) tak predstavuje 72 %. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu 72 % vynaložených trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný, ktorý uviedol, že momentálne je na rodičovskej dovolenke s mesačným príjmom vrátane prídavkov 245,04 eur. Zároveň žiadal, aby mu boli určené splátky, a to vo výške 5,- eur mesačne až do zaplatenia.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že nenamieta proti tomu, aby súd povolil uhradiť žalovanému dlh v mesačných splátkach, pričom výšku ponecháva na zvážení súdu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil.
7. V súdenej veci bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi istinu v sume 312,77 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 312,77 eur od 14.03.2017 do zaplatenia bez možnosti povolenia splátok. Žalovaný namietal iba jednorazové zaplatenie dlžnej sumy.
8. Odvolací súd konštatuje, že súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo určení, že peňažné plnenie sa môže splácať v splátkach, je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov a posúdiť, či určenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach v určitej výške nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, počas ktorej by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy, neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pričom uvedeným hľadiskám nemožno vždy nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka. Súd môže určiť povinnosť platiť mesačné splátky v splátkach len vtedy, ak existujú také skutkové okolnosti, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú. Pri určení časti výroku rozhodnutia súdu o plnení v splátkach musí byť toto podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali, že takéto rozhodnutie je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, k priznanému nároku, k pomerom všetkých účastníkov konania a že je vhodné určiť na plnenie lehotu v splátkach.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď stanovil plnenie istiny bez možnosti jej splácania v splátkach. Odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalovaného existujú dôvody na povolenie splátok, keďže žalovaný je na rodičovskej dovolenke a žije s maloletým deťaťom. Jeho príjmy dosahujú výšku 245,04 eur. Navyše žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasil s takouto možnosťou. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný by bol vlastníkom vecí vyššej hodnoty či už hnuteľných alebo nehnuteľných, resp. iných majetkových hodnôt, a preto odvolací súd dospel k záveru, že nie je v reálnych možnostiach žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu naraz. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd ustálil výšku splátok na sumu 10,- eur mesačne, určil splatnosť splátok a následok v prípade omeškania sa čo i len jedinou splátkou v podobe práva žiadať zaplatenie celej sumy naraz.
10. Rozsudok okresného súdu bol odvolaním žalovaného napadnutý len v časti výroku týkajúcej sa splatnosti, preto sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotklo výroku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu s príslušenstvom, ako aj výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznáva pomerne, t. j. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 312,77 eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 52,25 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešnejší, jeho úspech predstavuje 86 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 14 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 72 %, a preto má nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Výsledok odvolacieho konania nemá vzhľadom na predmet odvolacieho konania (určenie splátok plnenia) význam z hľadiska úspešnosti tej-ktorej strany sporu. O výške trov konania rozhodne prvostupňový súd.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)