Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-55-2019.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcov: 1. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., J. P. XX, zastúpený Centrom správnej pomoci Galanta, so sídlom Galanta, Staničná 10, IČO: 51 412 802, 2. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., J. P. 22, proti žalovaným: 1. Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, 2. ProByt-NZ, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 9, IČO: 43 908 462, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 21.8.2019 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorá bola uzatvorená 22.8.2016 a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v pomere XXXX/XXXXXX, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky na LV č. XXXX k.ú. F. W.. žalobcovia v žalobe uviedli, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľke U. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. W., D. P. XX, ktorá zomrela X.X.XXXX pričom podľa uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. XXD XXXX/XXXX C. XXX/XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k členskému podielu u žalovaného v 1. rade a právo nájmu k družstevnému bytu na ulici D. Kráľa v F. W. a to každý z nich v polovici. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalovaní v 1 a 2 rade ohrozili a porušili ich právo keďže nebolo rešpektované ústavou garantované právo vlastniť majetok a ich právo na ochranu obydlia. Žalobcovia uviedli, že žalovaní v 1 a 2 rade uzavreli 22.8.2016 zmluvu o prevode vlastníctva bytu (kúpnu zmluvu) podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom títo neboli oprávnení nakladať s majetkom žalobcov v 1. a 2. rade. Ďalej uviedli, že predmetom uvedenej zmluvy bol byt č. X na ulici D. P. XX v F. W. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX v pomere XXXX/XXXXXX k celku. Zároveň uviedli, že parcela, na ktorej leží uvedený bytový dom, je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. F. W.. Žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností a majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zároveň uviedli, že voči žalobcom v 1. a 2. rade bola podaná žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností a to i napriek tomu, že sú ich vlastníkmi po svojej matke a uviedli, že žalovaný v 1. rade nemal právo nakladať s vlastníctvom žalobcov v 1. a 2. rade. Uviedli, že žalobou chcú odstrániť spornosť práva a neistoty v právnom vzťahu so žalovaným v 1. rade, ktorý sa nikdy nestal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a preto je zmluva neplatná od počiatku pričom ide o absolútnu neplatnosť zmluvy. Poukázali na ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. K žalobe
žalobcovia pripojili uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. XXD XXXX/XXXX C. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.8.2016 uzavretú medzi žalovanými v 1 a 2 rade, notársku zápisnicu spísanú notárom Mgr. Petrom C. so sídlom F. W., Q. XX č. N XXXX/XXXX F F zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola spísaná kúpna zmluva medzi žalovaným v X rade ako predávajúcim a spoločnosťou World Reality s.r.o. Komárno ako kupujúcim, ktorej predmetom bol byt č. X na ulici D. P. XX v F. W., notársku zápisnicu zo dňa 16.8.2016 spísanú notárkou Erikou J. so sídlom T., R. XX/k zo dňa 16.8.2016, ktorou osvedčovala právne významné skutočnosti vo veci ponukového konania, ktoré sa týka predmetného bytu, zmluvu o výkone správy uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. kráľa v F. W. zo dňa XX.X.XXXX, zápisnicu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu spísanú Okresným stavebným bytovým družstvom v Nových Zámkoch a matkou žalobcov v 1. a 2. rade U. O. zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky o pripravenosti bytu na prevzatie zo dňa 7.2.1989, výzvu Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky na zaplatenie členského podielu, ktorá bola doručená U. O. dňa I XX.X.XXXX, predpis úhrady za užívanie bytu od 1.3.1989, rozhodnutie Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky o pridelení družstevného bytu matke žalobcov U. O. zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky zo dňa 30.7.1985, ktorým sa potvrdzuje, že I. O. je členom uvedeného družstva od X.X.XXXX a má uhradený členský vklad 3.000,- Kčs, čestné vyhlásenie žalobcu v 1 rade o tom, že predmetný byt slúži na výhradne na účely bývania zo dňa 1.7.2011.
2. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením konajúceho súdu zo dňa 25.9.2019.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 10.10.2019, v ktorom uviedol, že Okresné stavebné bytové družstvo Nové Zámky dňa 26.1.1989 rozhodlo o pridelení družstevného bytu pre matku žalobcov U. O. a tento byt jej bol daný do užívania na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. W. uviedol, že U. O. počas svojho života nikdy nepodala žalovanému žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva a teda až do svojho úmrtia bola len užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Zároveň uviedol, že 6.11.2008 bolo žalovanému v 1. rade doručené uznesenie Okresného súdu Nové Zámky vo veci dedičstva po U. O., z ktorého vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli do podielového spoluvlastníctva rovnakým dielom t.j. každý z nich v polovici vlastnícke právo k členskému podielu v Novozámockom bytovom družstve a tiež právo nájmu k družstevnému bytu č. 3 na ulici D. P. XX v F. W., ktorého zostatková hodnota činí 20.681,- Sk.
4. V uvedenom vyjadrení ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že 22.9.2015 bola žalobcom v 1. a 2. rade doručená výpoveď z nájmu bytu a to z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1, písmeno d) Občianskeho zákonníka keďže neplatili úhrady za užívanie bytu za obdobie 30.9.2009 - 31.8.2015 pričom dlh predstavoval 4346,90 eur a poplatky z omeškania predstavovali 2378,38 eur. Následne uznesením žalovaného v 1. rade zo dňa 26.11.2015 boli žalobcovia v 1. a 2. rade vylúčení z členstva v družstve. Ďalej uviedol, že ani jeden zo žalobcov dlžnú sumu žalovanému v 1. rade neuhradil ani nevyužil právo uplatniť na súde neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka t.j. v 3 mesačnej lehote od doručenia výpovede. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 22.8.2016 uzatvoril ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim pričom predmetom tejto zmluvy bol byt č. 3 na ulici D. P. XX v F. W.. Taktiež uviedol, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi predmetného bytu po svojej matke U. O. zdedili len členský podiel a právo nájmu k bytu pričom tento byt im nikdy nebol prevedený do ich vlastníctva. Uviedol, že žalobcovia si mýlia pojmy vlastnícke a užívacie právo k bytu a žijú v domnienke, že sú alebo boli vlastníkmi predmetného bytu. Zároveň uviedol, že žalobca v 1. rade v súčasnosti neoprávnene užíva predmetný byt ku ktorému nemá žiadny právny vzťah, a preto na Okresnom súde Nové Zámky prebieha súdny spor o vypratanie predmetného bytu, ktorý je vedený pod č. 5C/357/2016, v ktorom je žalobcom žalovaný v 2. rade. Napokon uviedol, že žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník predmetného bytu má plné právo túto nehnuteľnosť previesť na nového vlastníka a nebol povinný o tom informovať ani jedného zo žalobcov, ktorí nemajú žiadne právo predmetný byt užívať a boli povinní ho vypratať už v roku 2015 keď im bola daná výpoveď z nájmu bytu. Preto z uvedených dôvodov žiadal aby súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú. K uvedenému podaniu pripojil okrem dokladov pripojených k žalobe aj výpoveď z nájmu bytu danú žalobcom v 1. a 2. rade zo dňa 22.9.2015, výpis z uznesenia žalovaného v 1. rade zo dňa 10.12.2015, z ktorého vyplýva,
že žalobcovia v 1. a 2. rade boli vylúčení z členstva u žalovaného v 1. rade, LV č. XXXX k.ú. F. W., ktorý sa týka predmetného bytu.
5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade nevyjadrili i napriek tomu, že boli k tomu vyzvaní uznesením konajúceho súdu zo dňa 18.10.2019, ktoré im bolo doručené dňa 28.10.2019 a 24.10.2019.
6. Na pojednávaní dňa 17.12.2019 sa nezúčastnil zástupca žalovaného v 2 rade, pričom žalovaný v 2. rade mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané elektronicky dňa 4.12.2019 pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalobcu v 1. rade uviedla, že žiada aby súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle žalobného petitu, mala za to, že predmetná zmluva o vlastníctve bytu je neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonník keďže ide o neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Z LV č. XXXX k.ú. F. W. je zrejmé, že majetkovou podstatou je bytový dom súpisné číslo XXXX na parcele č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV XXXXX k.ú. F. W. pričom vlastníkmi sú fyzické osoby bývajúce v bytoch vo vchode XX a XX, pričom spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je XXXX/XXXXXX. Uviedla, že vlastníkom mali byť zapísaní žalobcovia v 1 a 2 rade. Uviedla, že obytný dom bol vo spoluvlastníctve a je v spoluvlastníctve 40 vlastníkov pričom pri rozhodnutí a podpísaní zmluvy o realizácii predaja nehnuteľného majetku zmluvnou stranou bol žalovaný v 1 rade pričom mala za to, že žalovaný v 1 rade nebol oprávnený ani legitimovaný takúto zmluvu podpísať sám. uviedla, že k podpisu uvedenej zmluvy sa vyžaduje, aby túto zmluvu podpísalo resp. podpísali všetci spoluvlastníci nehnuteľného majetku bytového domu. Uviedla, že podľa Občianskeho zákonníka byt nie je nehnuteľnosťou, nehnuteľnosťou je celý bytový dom. Poukázala na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkúpne právo iba že ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, o výkone predkúpneho práva majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Uviedla, že žalovaný v 1. rade pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu neponúkol spoluvlastníkom v bytovom dome podiely, ktoré prevádzal žalovaný a teda mal záujem previesť žalovaný v 1. rade. Uviedla, že podľa rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 26.1.1989 bol pridelený predmetný byt pridelený členovi Helene O., a po jej smrti sa v dedičskom konaní stali právoplatnými dedičmi synovia t.j. žalobcovia v 1 a 2 rade. Títo dedili do podielového spoluvlastníctva rovným dielom po jednej polovici každý vlastnícke právo k členskému podielu žalovaného bytového družstva. Na základe tohto právneho titulu mali právo užívať tento byt a mali právo sa podieľať na správe bytového domu z titulu platenia za služby spojené so správou bytového domu. Uviedla, že medzi žalovaným v 1. rade a vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome vznikla zmluva o výkone správy čiže žalovaný v 1. rade bol správcom a je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt, ktorý užívajú žalobcovia. Uviedla, že vlastníci bytov a spoluvlastníckych podielov na príslušenstve a spoločných častiach a zariadeniach domu mali právo byť účastníkmi zmluvy, na ktorú žalovaný v 1. rade mal urobiť ponukové konanie na predaj majetku, a to predaj bytu. Žiadala aby boli vypočutí všetci vlastníci bytového domu za účelom osvedčenia či im bol predmetný byt ponúknutý ako spoluvlastníkom ,či bola schôdza a či boli oboznámení s tým, že sa predáva spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, pričom mala za to, že schôdza sa nekonala a o zásadnej otázke spoluvlastníci nerozhodovali a zároveň mali spoluvlastníci právo rozhodovať o výplate členského podielu žalobcom, ktorý bol vo výške cca 40.000,- eur v roku 2016. Ak sa rozhodol žalovaný v 1. rade predať byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach domu, ktoré boli v spoluvlastníctve 40 spoluvlastníkov, bol zároveň povinný vyplatiť zostatkovú hodnotu členského podielu užívateľovi a to žalobcom a to podľa zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 14.2.1989 pričom o tejto skutočnosti boli oprávnení rozhodovať všetci vlastníci bytového domu. Jednalo sa o členský podiel v hodnote cca 40.000,- eur pričom podľa predaja bytu kedy mala spoločnosť Imperial Solution s.r.o. na základe zmluvy so žalovaným v 1. rade predať uvedený byt za sumu 25.800,- eur žalovanému v 2. rade. V danom prípade došlo k neplatnému právnemu úkonu a poškodeniu všetkých vlastníkov bytového domu. Na otázku súdu kto by bol vlastníkom predmetného bytu ak by súd žalobe vyhovel štatutárna zástupkyňa zástupcu žalobcu v 1. rade uviedla, že vlastníkmi bytu by boli žalobcovia v 1. a 2. rade. Žiadala aby bola vyčíslená zostatková hodnota predmetného bytu - nesplatenej časti investičného úveru, tzv. anuity. Žiadala aby to vyčíslil žalovaný v 1. rade.
7. Na uvedenom pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiadal aby súd žalobe vyhovel, mal za to, že byt mu patrí spolu so svojim bratom keďže byt bol splácaný vyše 20 rokov vo forme anuity. Aj keď sa stalo, že sa niekedy zadĺžili voči žalovanému v 1. rade ,vždy napokon dlh splnili.
Uviedol, že byt mal byť predaný so súhlasom ostatným spoluvlastníkov bytového domu. Na otázku súdu či si podal žiadosť o prevod bytu do vlastníctva udáva, že nie, tak isto ani jeho matka, ktorá bola chorá si nepodala žiadosť o prevod bytu. Uviedol, že snažil sa vždy platiť nájomné. Po smrti matky nebola žalobcom v 1 a 2 rade ponúknutá žiadna nová nájomná zmluva.
8. Na uvedenom pojednávaní žalobca v 2. rade uviedol, že hodnota bytu nebola riadne zistená keďže nikto byt neohliadol. Uviedol, že on nepožiadal o odkúpenie predmetného bytu, chce sa oženiť bez toho aby mu niekto do toho niečo hovoril. Uviedol, že byt predajú a rozdelia sa.
9. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že sa pridržiava vyjadrení k žaloby zo dňa 10.10.2019 ako i ústneho vyjadrenia na pojednávaní a uviedla, že žalobcovia nie sú a nikdy neboli vlastníkmi ani spoluvlastníkmi daného bytu a preto žiadala súd aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uviedla, že žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatňuje.
10. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalobcu v 1 rade uviedla, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami v 1. a 2. rade nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva, nikdy neboli vyzvaní na platenie nájmu, nikdy nájom neplatili, čiže nemohli ani dostať výpoveď z nájmu v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žalobcovia vždy platili za služby spojené s užívaním bytu, pričom medzi nim a žalovaným v 1. rade tak vznikol spotrebiteľský vzťah a žalovaný v 1. rade bol dodávateľom služieb do bytového domu v ktorom sa nachádza byt č. 3 a žalobcovia v 1. a 2. rade boli vždy spotrebitelia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Mala za to aby sa v tejto veci aj prihliadlo na právo spotrebiteľov a na ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené v § 52, 53 a 54. Zároveň žiadala aby súd pripustil zmenu žaloby tak aby žalovaného v 1rade zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade a to každému z nich sumu 20.000,- eur. K uvedenému prednesu zástupkyne zástupcu žalobcu v 1 rade sa pripojil aj žalobca v 2 rade. Konajúci súd uznesením na uvedenom pojednávaní nepripustil zmenu žaloby tak ako to požadovala zástupkyňa zástupcu žalobcu v 1. rade.
11. Súd uznesením upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného zástupkyňou zástupcu žalobcu v 1 rade, t.j. výsluchu všetkých vlastníkov bytového domu č. XXXX na ulici D. P. v F. W..
12. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa zástupcu žalobcu v 1 rade uviedla, že sa pridržiava prednesov a mala za to, že žaloba je dôvodná, lebo zmluva je neplatná keďže na strane predávajúceho mali byť uvedení všetci vlastníci bytového domu a v časti ohľadne kúpnej ceny je taktiež neplatná pretože boli poškodení všetci spoluvlastníci bytového domu nakoľko kúpna cena bola poskytnutá na účet vlastníkov bytového domu a nie na účet jediného vlastníka, t.j. žalovaného v 1. rade.
13. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. (2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu,5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
Podľa § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Súd po posúdení žaloby, dokladov založených v spise, na základe vyjadrení zástupkyne žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade zistil, že žaloba je celkom nedôvodná. Súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a rade a žalovaným v 2. rade za preukázané, že predmetný byt vlastnícky patril v celosti žalovanému v 1. rade, a teda ako vlastník mal právo nakladať s uvedeným bytom podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že boli vlastníkmi predmetného bytu a to isté platí aj o matke žalobcov v 1. a 2. rade U. O., ktorá zomrela 8.9.2006 a ktorá bola užívateľkou predmetného bytu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Stavebného bytového družstva Nové Zámky mal súd preukázané, že tento byt bol pridelený matke žalobcov v 1. a 2. rade U. O. a z dedičského rozhodnutia t.j. uznesenia OS Nové Zámky č. 16D XXXX/XXXX C. XXX/XXXX mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade zdedili po svojej matke U. O. len členský podiel v Novozámockom bytovom družstve a právo nájmu k predmetnému družstevnému bytu. Žalobcovia v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nepreukázali, že by akýmkoľvek spôsobom bolo narušené alebo ohrozené ich vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa domáhajú keďže neboli nikdy vlastníkmi predmetného bytu. Vlastníkom predmetného bytu bol žalovaný v 1. rade, ktorý využil svoje právo podľa § 123 a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a právo podľa zákona č. 182/93 Z.z.
15. Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia nerozlišujú medzi vlastníctvom a užívaním predmetného bytu a neberú do úvahy skutočnosť, že byt je samostatnou nehnuteľnosťou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v priebehu konania teda nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy podľa ust. § 137 písmeno c) CSP, a teda niet zákonného dôvodu žalobe žalobcov vyhovieť. Žalobcovia sa môžu domáhať len vyporiadania ohľadne členského podielu keďže členský podiel u žalovaného v 1. rade nadobudli po svojej matke Helene O. dedením podľa vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by nadobudli vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo k predmetnému bytu. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by nadobudli predmetný byt podľa zákona č. 182/93 Z.z. uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu so žalovaným v 1. rade, ktorý bol vlastníkom predmetného bytu.
16. Žalobcovia nepreukázali žiadny konkrétny zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd určiť, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej neplatnosti sa domáhajú, by mala byť neplatná. Poukázali len na ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že predmetná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú bola v súlade s platným právnym poriadkom potvrdzuje skutočnosť, že Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor zapísal na základe uvedenej zmluvy vlastnícke právo v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý následne ďalšou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou notára Mgr. Petra C. dňa XX.XX.XXXX formou kúpnej zmluvy previedol predmetný byt do vlastníctva spoločnosti World Reality s.r.o. Komárno. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov v 1 a 2 rade a vzhľadom na nepreukázanie zákonných dôvodov neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Konajúci súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhované žalobcom v 1 rade, t.j. vypočutie všetkých vlastníkov v predmetnom bytovom dome keďže takéto dokazovanie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zbytočné a nemalo by žiaden vplyv na právne posúdenie veci. Súd zároveň nepripustil zmenu žaloby navrhovanej žalobcami v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorou sa domáhali toho aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade a to každému z nich náhradu za členský podiel v sume 20.000,- eur keďže výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a preto súd pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe podľa § 143 ods. 3 CSP. Žalobcovia ohľadne zmenenej žaloby nepredložili žiadne dôkazy a neuviedli skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie a rozhodnutie vo veci zmeny žaloby.
18. Súd o trovách tohto konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania, hoci na náhradu trov konania mali právo podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže konajúci súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol v plnom rozsahu. Keďže žalovaný v 1. rade náhradu trov konania nežiadal a žalovanému v 2 rade trovy konania nevznikli ani ich nežiadal keďže vo veci sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.