Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-266-2018.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/266/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Eleonóra Zuzáková s.r.o., so sídlom Galanta, Mierové nám. 943/4, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, právne zastúpenému JUDr. Jánom Foltánom, advokátom so sídlom Galanta, SNP 708, o zaplatenie 3.840 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. septembra 2017 č.k. 8C/343/2016-59, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.840 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením vydaným súdom prvej inštancie.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tiež ustanovením § 1, § 41 ods. 1, § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, vecne súd dôvodil, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3.840 eur na tom skutkovom základe, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území H. I., zapísaných na LV č. XX a to rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 1346/5, a parc. registra „C“ č. 1346/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2, parc. č. 1346/10 záhrady o výmere 971 m2 a to žalobkyňa v 2/5-inách a žalovaný v 3/5-inách, pričom uvedené nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný bez toho, aby uhrádzal za ich užívanie nájomné. S poukazom na vyjadrenie realitnej kancelárie žalobkyňa požaduje nájomné za svoj podiel vo výške 160 eur mesačne spätne za obdobie 24 mesiacov od podania žaloby nakoľko žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 4C 328/77 zo dňa 18.11.1980 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán, domová nehnuteľnosť v katastrálnom území H. I., zapísaná na LV č. XX, dom č. XXX, parc. č. 1346/5 vo výmere 566 m2, parc. č. 1346/10, záhrada vo výmere 971 m2 boli prisúdené do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 2/5-inách a žalovaného v 3/5-inách a toto rozhodnutie je právoplatné. Žalobkyňa sa listom zo dňa 10.10.2016 obrátila na žalovaného s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že sa stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a ako protihodnotu podielu žalobkyne vyplatí jej sumu 23 000 eur a zároveň ho vyzvala na zaplatenie sumy 3.840 eur ako finančnej náhrady za užívanie
podielu žalobkyne žalovaným. Podľa potvrdenia Realitnej kancelárie A. I. - J., so sídlom Galanta výška nájomného za trojizbový rodinný dom bez započítania platieb za služby spojené s jeho užívaním sa v lokalite H. I. s prihliadnutím na vek a rozlohu predmetnej nehnuteľnosti pohybuje na hranici 400 eur za kalendárny mesiac. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento v predmetnej nehnuteľnosti býva so svojou manželkou, s dcérou a jej maloletým dieťaťom, a to v časti nehnuteľnosti, ktorá bola pristavaná, inak nehnuteľnosť pozostáva z kuchyne a jednej izby bez sociálneho zariadenia, kde nikto nebýva.
3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa listom vlastníctva súdu preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, žalovaný síce namietal, že nehnuteľnosti neužíva, že užíva len prístavbu, ktorú si sám vybudoval a je jeho vlastníctvom, avšak žiadnym spôsobom tieto skutočnosti nepreukázal. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany sporu. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Strany teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak strana neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia vo veci pre túto stranu sporu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného obohatil musí obohatenie vydať. V prípade, ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, obohatenie druhého spoluvlastníka spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu) bez platenia náhrady za užívanie tohto podielu. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1185/2014, sp. zn. 28Cdo 1128/2014, sp. zn. 28Cdo 443/2014, sp. zn. 28Cdo 4334/2013, sp. zn. 28Cdo 2973/2013 ako aj sp. zn. 28Cdo 2606/2013. Na základe uvedeného posúdil žalobu ako dôvodnú, pričom vychádzal z potvrdenia realitnej kancelárie, ktorá uviedla, že obvyklá cena v danom čase a mieste za porovnateľnú nehnuteľnosť činí 400 eur mesačne a podiel pripadajúci na žalobkyňu je 160 eur mesačne, čo za 24 mesiacov spätne od podania žaloby predstavuje nárok žalobkyne vo finančnom vyjadrení 3.840 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku a plne úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal v plnom rozsahu odvolanie žalovaný, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s výškou odplaty za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na veľkosť podielu žalobkyne, má odvolateľ za to, že takto určená suma neodráža realitu, pretože nehnuteľnosť je v zlom technickom stave a za sumu 400 eur mesačne, ako to uviedla realitná kancelária, nie je možné túto nehnuteľnosť prenajímať.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolacie dôvody v danom prípade nie sú dané. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, pričom sa pridržiavala svojho vyjadrenia podaného k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Nájomné vo výške 160 eur mesačne, tvrdené žalovaným, považovala za nereálne, nepodopreté žiadnym dôkazom, zároveň poukázala na to, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nielen rodinného domu súp. č. XXX ale aj parcely č. 1346/5 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. 1346/10 - záhrady zapísaných na LV č. XX v katastrálnom území H. I.. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
6. Žalovaný v odvolacej replike zotrvával na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a zároveň doplnil odvolací návrh tak, že žiadal, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a pojednávanie nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalovaného sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam iba nasledovné:
10. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci a to aj pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podiel ideálny. V rámci neho nie je možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ.
14. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný boli v rozhodujúcom čase podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností v katastrálnom území H. I., rovnako je nesporné, že tieto nehnuteľnosti užíval v rozhodnom období výlučne žalovaný s rodinou, ktorý jej neplatil náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne. Žalobkyňa si preto dôvodne uplatnila právo na náhradu vo forme peňažného plnenia, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 OZ. Žalobkyňa si takto uplatnila náhradu za obdobie 24 mesiacov po 160,- eur za každý mesiac užívania nehnuteľností žalobcom, čo spolu predstavuje 3.840,- eur a súd jej v celosti vyhovel.
15. Žalovaný v odvolaní dôvodí tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nedostatočne vysporiadal s výškou žalovanej sumy, pričom dôvodí zlým technickým stavom predmetných nehnuteľností a veľkosťou podielu žalobkyne.
16. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu, ale nezistil vytýkané pochybenie prvoinštančného súdu. Treba pripomenúť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov súdom však neznamená ľubovôľu hodnotenia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené, a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú pre spor rozhodné, z nich potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, ako aj hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má súd za preukázané, a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. V danom prípade prvoinštančný súd náležite a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a vykonané dôkazy aj náležite vyhodnotil rešpektujúc zásady formálnej logiky, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie.
17. Berúc do úvahy vykonané dôkazy musel aj odvolací súd dospieť k záveru, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu nároku ( preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, a že tieto v rozhodnom období užíval výlučne žalovaný s rodinou bez toho, aby jej platil náhradu za užívanie, pričom nikto zo spoluvlastníkov netvrdil existenciu takej dohody medzi nimi, ktorá by žalovaného k bezodplatnému užívaniu podielu žalobkyne oprávňovala) a tiež jeho výšku, ktorú preukázala potvrdením realitnej kancelárie o výške nájomného na hranici 400 eur za kalendárny mesiac za 3-izb. rodinný dom bez započítania platieb za služby spojené s jeho užívaním v lokalite H. I. s prihliadnutím na vek a rozlohu predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v rámci obrany neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by dôvodnosť nároku žalobkyne vyvrátili alebo spochybnili výšku náhrady, ktorý jej prislúcha.
18. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že dokazovanie v sporovom konaní je v zmysle Civilného sporového poriadku ovládané prejednacím princípom (princípom formálnej pravdy), čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Strany sporu sú teda povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, súd následne rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP. Medzi základné práva a povinnosti strán sporového konania teda patrí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore.
Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.
19. V preskúmavanej veci bolo potrebné vyhodnotiť, že obe strany sporu si splnili povinnosť tvrdenia v zmysle § 150 CSP, naproti tomu len žalobkyňa splnila dôkaznú povinnosť tým, že predložila potvrdenie z realitnej kancelárie na preukázanie výšky jej nároku, zatiaľ čo žalovaný nepredložil, neoznačil ani nenavrhol vôbec žiaden dôkaz o svojom tvrdení. Na základe uvedených skutočností musel aj odvolací súd konštatovať, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti so spochybnením výšky nároku žalobkyne, a teda musí znášať negatívny dôsledok svojej procesnej pasivity spočívajúci v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd preto rozsudok v celosti ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
22. Senát krajského súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).