Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/25/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: J. U. L. L., N.: XX XXX XXX, so sídlom L. L. č. XX, XXX XX L. L., zastúpeného advokátom Y.. T. L., so sídlom T. nám. XX, XXX XX X., proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. č. XX, XXX XX L. L., zastúpenej osobitným zástupcom C. L. L. č. XX, XXX XX L. L., o zaplatenie 1.609,15 Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.609,15 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako osoba nespôsobilá na právne úkony, je prijímateľ sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, poskytovanej jej žalobcom a to na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. XX/XXXX zo dňa 28.05.2009. K zmluve uzatvorili účastníci niekoľko dodatkov, predmetom ktorých bola úprava výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Podľa čl. II ods. 3 zmluvy žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal pre prijímateľa poskytovať sociálnu službu v súlade so zákonom o sociálnych službách v domove sociálnych služieb. Podľa čl. III zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie prijímateľa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove sociálnych služieb. Podľa čl. VII ods. 6 zmluvy úhradu za poskytované sociálne služby je prijímateľ povinný uhradiť v hotovosti za kalendárny mesiac, v ktorom sa služby prijímateľovi poskytujú, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Celková výška úhrady za poskytovanie sociálnych služieb predstavuje za žalované obdobie mesačné sumy od 01.11.2012 do 22.07.2014 vo výške 290,50 Eur a od 23.07.2014 do 30.10.2015 vo výške 299,85 Eur. Žalovaná s ohľadom na výšku príjmu a povinnosť žalobcu zachovania pomernej časti sumy životného minima, neuhrádzala žalobcovi za žalované obdobie celú sumu úhrady za poskytovanie sociálnych služieb, ale iba jej časť. Neuhradené časti úhrad za poskytovanie sociálnych služieb za obdobie od novembra 2012 do júla 2015 predstavujú sumu 1.609,15 Eur.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že samotný žalobca bol uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -21 zo dňa 18.09.2008 ustanovený za opatrovníka žalovanej ako osobe nesvojprávnej, bolo potrebné v tomto konaní ustanoviť osobitného zástupcu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -26 zo dňa 17.01.2019 bola ustanovená Obec Plavecké Podhradie na zastupovanie v tomto konaní ako osobitný zástupca.

3. Osobitný zástupca v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku neuznáva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov žalovanej.

4. Ďalej žalobca na pojednávaní doplnil, že svoj nárok odôvodňuje ustanovením , takže ide o pohľadávku poskytovateľa sociálnej služby, teda žalobcu. Nárok si uplatnili v zákonnej premlčacej dobe 3 roky spätne. Pri rozhodovaní o nároku nie je podstatné zohľadniť právnu úpravu účinnú až po podaní žaloby, kde takýto nárok bol inak zákonom zadefinovaný. Je potrebné rozhodnúť podľa úpravy účinnej v čase vzniku dlžných úhrad. Čo sa týka vyjadrenia osobitného zástupcu žalovanej k žalobe, neuznanie dlhu skutkovo neodôvodnili, neuviedli žiadne posúdenie po právnej stránke.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zriaďovacou listinou žalobcu, uznesením Okresného súdu Malacky sp.zn. , zmluvou o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 25.08.2009, dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca je podľa zriaďovacej listiny č. 011/2009 rozpočtovou organizáciou Bratislavského samosprávneho kraja a predmetom jeho činnosti je poskytovanie sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivého zdravotného stavu.

7. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby uzavrel so žalovanou ako prijímateľkou sociálnej služby zmluvu č. 19/2009 o poskytovaní sociálnej služby dňa 25.08.2009. Podľa čl. IV ods. 1 a ods. 2 sa sociálna služba prijímateľovi poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna služba. Podľa čl. V. sa sociálna služba začína poskytovať od 01.08.2009 na dobu neurčitú. Podľa čl. VII ods. 4 je celková výška úhrady za ubytovanie, stravovanie a odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vo výške 223,20 Eur mesačne. Podľa čl. VII ods. 5 prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, pre žalovanú je táto znížená úhrada za poskytované služby vo výške 217,76 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je vo výške 5,44 Eur. Ak po zaručení ochrany príjmu podľa osobitného predpisu nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávky poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve. Dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa upravovala výška úhrady za poskytovanú sociálnu službu vzhľadom k príjmu žalovanej.

8. Dodatkom č. 2/2012 zo dňa 20.07.2012 bola upravená znížená suma úhrady za sociálnu službu a to na sumu 211,26 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu bola od novembra 2012 vo výške 79,24 Eur. Dodatkom č. 1/2013 zo dňa 08.07.2013 bola upravená znížená suma úhrady za sociálnu službu a to na sumu 219,- Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu bola od júla 2013 vo výške 71,50 Eur.

9. Podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).

10. Podľa a sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

11. Podľa účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013 Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa účinného od 01.01.2013 do 31.12.2017 Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za

vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia>.

13. Podľa účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, veta prvá a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> a 34 až 41 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely určenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje podľa osobitného predpisu.

14. Podľa účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, veta prvá a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> a 34 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak odsek 18 a <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> neustanovujú inak.

15. Podľa účinného od 01.01.2014, príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať, ak odsek 2 neustanovuje inak.

16. Podľa účinného od 01.01.2014, pri zisťovaní zostatku z príjmu podľa , ktorý musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu použije suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom platná v čase zisťovania príjmu alebo v čase prehodnocovania príjmu.

17. Podľa účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

18. Podľa , veta prvá účinného od 01.01.2014, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.

19. Podľa účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov a deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia , a rovnako. Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

22. Podľa účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, k podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem

spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65- násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

23. Podľa účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.

24. Podľa účinného od 01.01.2018, ak prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu a túto nezaplatenú úhradu za sociálnu službu alebo jej časť nezaplatí ku dňu splatnosti tejto úhrady za tohto prijímateľa sociálnej služby osoba podľa odseku 11 ani zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia podľa odsekov 12 a 13, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby voči tomuto prijímateľovi sociálnej služby; ak je prijímateľ sociálnej služby nezaopatreným dieťaťom, pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby je pohľadávkou voči fyzickej osobe, ktorá má k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Uplatnenie nároku poskytovateľa sociálnej služby na pohľadávku podľa prvej vety nemá právne účinky, ak povinná osoba nemá v čase, v ktorom poskytovateľ sociálnej služby tento nárok uplatnil, príjem alebo majetok, z ktorého možno po použití odsekov 1 až 9 a a 72a, uspokojiť nárok poskytovateľa sociálnej služby, a to aj z časti; to platí aj na pohľadávku, ktorá trvá po zániku právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnej služby, z ktorého táto pohľadávka vznikla.

25. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaná v období od novembra 2012 do júl 2015 nemala taký príjem, ktorý by pokryl plnú mesačnú úhradu za poskytnuté sociálne služby.

26. Sporným zostalo to, či je možné dospieť výkladom ustanovení účinného v žalovanom období, že žalovanej vznikla povinnosť napriek svojmu nedostačujúcemu príjmu a majetkovým a rodinným pomerom platiť neuhradené mesačné časti úhrad za sociálnu službu. Sporným teda zostalo právne posúdenie uplatneného nároku.

27. Ustanovenie , že žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby je povinná platiť úhradu za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ods. 8 hovorí, že žalovaná ako prijímateľka sociálnej služby (celoročnej pobytovej v domove sociálnych služieb ako služba citovaná v ) je povinná platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaná mala v žalovanom období majetok, ktorý by mal posudzovaný v zmysle až 18. Taktiež nebolo tvrdené a preukázané, že by žalovaná mala v žalovanom období iný príjem ako starobný dôchodok, ktorého výška však nepostačovala na úhradu plnej sumy úhrady za sociálnu službu a ktorý by sa mal posudzovať podľa . Ustanovenie hovorí, že žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak je jej príjem vyšší, ako 20 % resp. 25 % suma životného minima (znenie v žalovanom období) a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaná takúto časť úhrady za sociálnu službu platila, čo v konaní nebolo sporné. V prípade žalovanej nebolo preukázané, že by došlo k plateniu úhrady inou osobou tak, ako to predpokladá . V prípade žalovanej neprichádzajú do úvahy ani deti ani rodičia, na ktorých by mohla prejsť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu. Dôležitým ustanovením v prípade posúdenia vzniku nároku žalobcu je (účinný ku dňu podania žaloby). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalovanej (vzhľadom na jej nedostačujúci príjem, neexistenciu majetku a rodinných príslušníkov povinných platiť úhradu za sociálnu službu) povinnosť platiť úhradu, resp. jej zostávajúcu časť nevznikla. Ustanovenie zákona používa pojem „pohľadávka“, takáto pohľadávka však nemá splatnosť, nevzniká dlh (lebo nevznikla povinnosť), keďže žalovaná nemá dostačujúci príjem. Nemôže dôjsť teda ani k premlčaniu takejto pohľadávky ako tvrdil žalobca. Prakticky už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo zrejmé, že žalovanej príjem

nebude postačovať na zaplatenie úhrady za sociálnu službu. Povinnosť žalovanej teda od začiatku poskytovania sociálnej služby nevznikala. Časť nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby táto sa však uplatňuje v konaní o dedičstve, ak nedôjde k zmene príjmových a majetkových pomerov u žalovanej. Uvedené korešponduje s čl. VII zmluvy č. 19/2009 o poskytovaní sociálnej služby. Novelou č. bolo novelizované ustanovenie (predtým ods. 13), ktoré podrobnejšie upravovalo pohľadávku poskytovateľa sociálnej služby v prípade nedostatku príjmu a majetku prijímateľa sociálnej služby. Aj napriek skutočnosti, že novelizované ustanovenie výslovne konštatuje, že uplatnenie nároku poskytovateľa sociálnej služby nemá právne účinky, z pôvodného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť úhrady za sociálnu službu podľa tohto znenia zákona prijímateľovi sociálnej služby nevznikala. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť platiť zvyšné časti úhrad, súd žalobu žalobcu zamietol.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalovaná bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).