Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-286-2019.pdf
PDF · 106.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/286/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : H. R., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. F. Č.. XXX, zastúpený Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom v Zakvášove 1519/55, Považská Bystrica, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie 783,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. júla 2019 sp. zn. 16Csp/35/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. júla 2019 č.k. 16Csp/35/2018-64 vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 783,84 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 783,84 € od 25.7.2017 do 15.3.2018, z r u š u j e rozsudok v tejto časti a konanie z a s t a v u je .
V prevyšujúcom rozsahu zrušuje rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26.7.2019 č.k. 16Csp/135/2018-64 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 783,84 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaného s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 783,84 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 25.4.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej žalobcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500 € a žalovaný sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 €. RPMN bola stanovená vo výške 68,66 % pri priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy vo výške 46,30 %. Celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania bola určená sumou 3.375,54 €. Dohodnutá bola odplata za poskytnutie služby možnosti odkladu splátok vo výške 215,75 € s tým, že táto odplata je splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby, ktorá bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a strany sporu sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke žalobcu voči žalovanému na zaplatenie odplaty za vyššie uvedenú službu. Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená vo výške 70,01 %. Žalovanému
bol vzhľadom na dohodu o započítaní poskytnutý úver vo výške 1.392,12 € a titulom splátok úveru ku dňu 24.7.2017 zaplatil 2.175,96 €.
4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 52, § 53, § 39, § 451 až § 456 Obč. zák. a § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalovaný pri určení výšky RPMN nezohľadnil náklady žalobcu spočívajúce v zaplatení sumy 215,75 €, ktoré vyplývajú z dohody o poskytnutí služby a z toho dôvodu je v zmluve o úvere nesprávne uvedená RPMN. Po zohľadnení odplaty 215,75 € (po jej odpočítaní zo sumy dohodnutého úveru 1.500 € - poznámka odvolacieho súdu) predstavuje RPPM 80,44 %. Výška v zmluve uvedenej RPMN 68,66 % je teda uvedená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a tým bolo žalobcovi znemožnené získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa preto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že úver bol poskytnutý vo výške 1.392,12 € a z neho preukázateľne žalobca uhradil 2.175,96 €, vo výške rozdielu týchto dvoch súm 783,84 € vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré je v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať.
5. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 783,84 € s úrokom z omeškania 5 % ročne od 25.7.2017 do zaplatenia bez bližšieho odôvodnenia.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od neúspešného žalovaného.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne zmeniť rozsudok, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania namietal záver súdu, že do výpočtu RPMN neboli zohľadnené aj náklady žalobcu spočívajúce v zaplatení sumy 215,75 €, ktoré vyplývajú z dohody o poskytnutí služby. Konkrétne namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva žiadny právny záver (v zmysle aplikácie konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav), ktorým by súd zdôvodnil to, že náklady podľa dohody o poskytnutí služby majú byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Vytýkal ďalej, že rozsudok žiadnym spôsobom nekonkretizuje, na základe akého právneho posúdenia a na základe akej právnej normy súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že súčasťou výpočtu RPMN majú byť náklady podľa dohody o poskytnutí služby. Nakoniec súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil priznanie úroku z omeškania a ani jeho priznanie od 25.7.2017. Keďže rozsudok neobsahuje dôvody, ktoré by spĺňali požiadavku dostatočnosti a relevantnosti v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, bolo tým porušené jeho právo na riade odôvodnenie rozhodnutia a obmedzené právo uplatniť opravný prostriedok proti skutočným dôvodom súdneho rozhodnutia.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súhlasil so záverom súdu, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená RPMN, pričom v bodoch 6 až 13 dostatočne poukázal na to, ako vec právne posúdil, preto sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces. K úroku z omeškania citoval ust. § 563 Obč. zák. a vzhľadom na to, že k doručeniu žaloby žalovanému došlo dňa 15.3.2018, žalovaný mal plniť dňa 16.3.2018 a pokiaľ tak nekonal, ocitol sa v omeškaní, a preto mu od tohto dňa, t.j. 16.3.2018 patrí úrok z omeškania. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil čo do zaplatenia sumy 783,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5% od 16.3.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania za obdobie od 25.7.2017 do 15.3.2018 zobral žalobu späť.
9. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 31.10.2019 a k tomuto sa žalovaný nevyjadril a nevzniesol nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 od. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je iba čiastočne dôvodné.
11. Rozsudok je v časti výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 783,84 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku vecne správny, preto ho v tomto výroku odvolací súd ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2019 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
13. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. Nepreskúmateľnosť rozsudku v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia znemožňuje sporovej strane, resp. obmedzuje jej právo uplatniť opravný prostriedok voči skutočným dôvodom súdneho rozhodnutia a tým sa porušuje jej právo na spravodlivé súdne konanie.
16. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu v sebe zahŕňa skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje vôbec alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že súd sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci a odôvodnenie tiež musí byť v súlade s výrokom.
18. Vyššie namietaný odvolací dôvod bol naplnený v časti, v ktorej súd rozhodoval o úrokoch z omeškania, keďže ohľadne priznania úrokov z omeškania napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie.
19. V potvrdenej časti výroku I. vyššie uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 25.4.2014 je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 25.4.2014 (ďalej len zákon 129/2010 Z.z.), t.j. z dôvodu uvedenia nesprávnej RPMN v neprospech žalobcu.
21. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovi bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 1.392,12 €, keďže dohodnutá suma úveru 1.500 € bola krátená o sumu poplatku za službu odkladu splátok vo výške 215,75 €.
22. Tento skutkový záver nebol sporný ani v odvolacom konaní, keďže žalovaný ho v odvolaní nenamieta.
23. Vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 1.392,12 €, mesačnej splátky 80,37 €, doby splácania 42 mesiacov, intervalu splácania jedenkrát mesačne, predstavuje RPMN 80,44% a keďže v zmluve je uvedená RPMN 68,66%, ide o uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
24. Uvedená skutočnosť má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona 129/2010 Z.z., čo má za následok, že žalobca je povinný zaplatiť iba istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca titulom splátok úveru zaplatil žalovanému 2.175,96 €, rozdiel medzi touto zaplatenou sumou a sumou poskytnutého úveru 1.392,12 €, t.j. 783,84 € predstavuje plnenie z neplatnej zmluvy (v časti dohodnutých úrokov a poplatkov - viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.októbra 2018, bod 20 odôvodnenia), ktoré je žalovaný v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. povinný žalobcovi vydať, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.
26. Pokiaľ súd uviedol, že žalovaný nezohľadnil aj náklady žalobcu, spočívajúce v zaplatení sumy 215,75 €, pričom pri výpočte RPMN je potrebné zohľadniť aj túto odplatu, k odvolacej námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti tohto záveru odvolací súd uvádza, že k zohľadneniu poplatku pri výpočte RPMN došlo tým, že tento bol odpočítaný od dohodnutej sumy úveru (1.500 €), keďže nepredstavuje istinu úveru, ale poplatok za službu a pri výpočte RPMN následne už tento poplatok nebol zohľadnený ako ďalší náklad a súd vychádzal zo sumy skutočne poskytnutého úveru 1.392,12 €.
27. Tu odvolací súd už len dopĺňa, že definícia RPMN je obsiahnutá v § 2 písm. i/ v spojení s písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 25.4.2014, v zmysle ktorého ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (písm i/). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ navyše musí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúknutých podmienok (písm. g/).
28. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 (§ 19 ods.1 cit. zák.). Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykonala v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom (§ 19 ods. 2 cit. zák.). Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoju povinnosť za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 19 ods. 3 cit. zák.).
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného vymedzenia do celkových nákladov spotrebiteľa patrí aj poplatok za službu odkladu splátok úveru a premieta sa preto do RPMN.
30. V danom prípade preto súd správne nezahrnul tento poplatok do istiny úveru, lebo úver mu bol poskytnutý krátený o túto čiastku.
31. Pokiaľ bol poskytnutý úver 1.392,12 € a mal byť zaplatený 42 splátkami po 80,37 €, celkovo mal žalobca zaplatiť 3.375,54 €, a teda RPMN predstavuje 80,44%.
32. Pokiaľ by súd vychádzajúc z vyššie uvedených údajov zahrnul ešte ako osobitný náklad aj poplatok 215,75 €, RPMN by bola ešte vyššia (108,37 % - vypočítané kalkulačkou pre výpočet RPMN).
33. Dôvodné je však odvolanie žalovaného proti výroku o priznaní úrokov z omeškania zo sumy 783,84 € od 25.7.2017 do zaplatenia, lebo ohľadne tohto záveru rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie.
34. V časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 783,84 € od 25.7.2017 do 15.3.2018 zobral žalobca žalobu späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, preto odvolací súd v zmysle ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti, zrušil rozsudok v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za vyššie uvedené obdobie od 25.7.2017 do 15.3.2018 zo sumy 783,84 € vo výške 5% ročne a konanie v tejto časti zastavil.
35. V prevyšujúcom rozsahu priznaného úroku z omeškania, t.j. za obdobie od 16.3.2018 do zaplatenia odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v tejto zrušenej časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. Keďže rozhodnutie ohľadne úroku z omeškania neobsahuje žiadne odôvodnenie, teda nie je z neho zrejmé, ako súd dospel k záveru o omeškaní žalovaného s plnením a ako určil začiatok omeškania, rozsudok v uvedenej časti nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
37. Z dôvodu procesnej hospodárnosti však odvolací súd uvádza nasledovné:
38. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).
39. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Obč. zákonníka).
40. Z vyššie cit. zák. ust. je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zák. ust. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
41. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa ust. § 563 Obč. zák. vychádzať z toho, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, len čo ho požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Forma výzvy predpísaná nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je teda prvý deň po tom, kedy ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, požiadal o plnenie, a ak nie je ním určená iná (dlhšia) lehota na plnenie.
42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je v omeškaní s plnením záväzku z bezdôvodného obohatenia v zásade vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho ten, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, požiadal o plnenie, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie. Od tohto dňa je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, v omeškaní a je možné od neho požadovať aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 1,2 Obč.zák.).
43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre určenie začiatku omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce zistenie, kedy žalobca vyzval žalovaného na plnenie a v akej lehote a ak takejto výzvy niet, za prvú výzvu je možné považovať až doručenie žaloby žalovanému, kedy sa dlh stane splatným v deň po doručení žaloby a ak dlžník nesplní svoj dlh, dostáva sa do omeškania s plnením od tohto dňa (deň nasledujúci po doručení žaloby).
44. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu určiť začiatok omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru vychádzajúc z vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle ust. § 220 ods.2 CSP a aby bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.
45. Predmetom konania po vrátení veci je teda už len úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 783,84 € od 16.3.2018 do zaplatenia.
46. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).