Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, B., právne zastúpený advokátom: Mgr. Roman Chudý, so sídlom Okružná 7671/1A, Piešťany, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13. septembra 2018, č.k. -185, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.360,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa a . Vecne ho odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že hoci ako listinné dôkazy boli predložené zmluvy o revolvingovom úvere, z okolností, za akých boli žalobcovi úvery poskytnuté bolo treba dospieť k záveru, že boli poskytnuté klasické úvery. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade bol však žalobcovi úver vždy poskytnutý jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy teda súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia . Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvy, ktoré vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa , sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou . Posúdiac vyššie uvedené obsahy zmlúv, súd prvej inštancie

dospel záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú také dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aké predpokladá účinný v čase uzavretia zmlúv. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že je nepostačujúce, ak zo zmluvy vyplýva, že vo výške splátky sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním jednotlivých splátok. Zmluva musí obsahovať jednoznačné uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Termín prvej a poslednej splátky je uvedený len v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však bolo vyhotovené až dodatočne. Avšak dlžník ako spotrebiteľ má právo, už v čase uzatvorenia zmluvy, byť informovaný o termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že úvery, ktoré boli žalobcovi poskytnuté, mu boli poskytnuté bezúročné a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovenia Vzhľadom na uvedené žalobca bol povinný žalovanému vrátiť len to čo on neho dostal. V konaní bolo preukázané že žalobcovi bolo poskytnutých 6.399,- Eur a splatených 10.759,43 Eur, t.j. o 4.360,43 Eur viac. K výške RPMN uvedenej v zmluvách súd prvej inštancie uviedol, že táto je nejednoznačná, nakoľko v zmluvách sú uvedené tri výšky RPMN, čo je pre spotrebiteľa zmätočné. Obsah zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmie byť umiestnený v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru v rámci spotrebiteľských zmlúv. Dohody zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (uznesenie ÚS ČR 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Nejedná sa tu pritom o nič iného, než o rozvedenie povinnosti jednať vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo. V neposlednom rade súd prvej inštancie pri výške RPMN uvedenej v zmluvách uvádza, že sa stotožňuje s názorom prezentovaným právnym zástupcom žalobcu, a síce že do výšky RPMN majú byť zahrnuté všetky prípadné poplatky a nie len suma, ktorú dlžník obdrží. A teda aj náklady vzniknuté z titulu uzatvorených Dohôd. K Dohodám uzavretých medzi stranami sporu je potrebné uviesť, že pri ich uzavieraní chýbal prejav vôle žalobcu, ktorého záujmom bolo uzavrieť so žalovaným len úverové zmluvy. A to aj napriek tomu, že žalovaný ich prezentuje ako samostatné právne úkony. Ak išlo v dohodách o doplnkové služby k zmluvám, nič nebránilo žalovanému, tieto služby dohodnúť priamo v zmluvách. Vzhľadom tiež na skutočnosť, že zmluvy dal žalovaný žalobcovi podpísať spolu s Dohodami, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon ( ), pretože keby sa žalobca priamo v zmluvách zaviazal, že žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu (vo výškach uvedených v Dohodách) zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, úverové zmluvy by boli v časti dohodnutej odplaty za úver neplatné. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzatvorených zmlúv, súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko táto bola podaná dôvodne. V dôsledku toho, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahovali zákonnom predpísané náležitosti, úvery, ktoré boli žalobcovi poskytnuté, mu boli poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov, a teda žalobca bol povinný žalovanému vrátil len to, čo od neho dostal. Rozdiel, ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane žalovaného, ktoré je tento žalobcovi povinný vydať (10.759,43 Eur - 6.399,- Eur = 4.360,43 Eur). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu v zákonom určenej lehote podal žalovaný odvolanie. V súvislosti s údajom o výške splátky a nerozčleňovaní tohto údaju uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu zákona. Ak by súdom tvrdený úmysel zákonodarcu mal byť dôvodom pre uvedenú úpravu, potom postup dňa 12.10.2017 sa javí nielen pozoruhodne, ale ako spôsob popretia jeho vlastného úmyslu pri ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedenej novely meniacej platí : V sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Ak by rozpisovanie splátky malo byť prostriedkom či súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom by zmena zákona popierala uvedený účel. Skutočným dôvodom uvedenej zmeny je zosúladenie zákona so smernicou a rešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (ktorý súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia nerešpektoval). Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. . Tzv. rozčleňovanie splátky je výklad založený na nesprávnom výklade

Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116 a rozsudok Carbonari a i., body 49 a 50. Smernica číslo 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere je v právnom poriadku SR implementovaná dnes platným Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ znie : Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. V prípade, ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nie priamy účinok smernice, ale nepriamy (tzv. súladný alebo eurokonformný). Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho súdu. Podstata nepriameho účinky spočíva v tom, že súd členského štátu (resp. akýkoľvek jeho rozhodujúci orgán) má povinnosť vykladať vnútroštátne právo (a to nielen implementované, ale právny poriadok ako celok, viď nižšie citované rozhodnutie Pfeiffer) v súlade so smernicou. Výklad ustanovenia článku 10 ods. 2 písmeno h) smernice 2008/48/ES (ktorému by vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky malo zodpovedať ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch) podaný Súdnym dvorom EÚ znie : Za týchto okolností je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver súdu je nesprávny. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade , aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 odsek 2 písmeno i) smernice. Na základe uvedeného tvrdil, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím postupoval v rozpore s povinnosťou rešpektovať účinky únijného práva a dospel k nesprávnemu výkladu V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako zbytočné či bezvýznamné. Na strane druhej, rozhodnutia iných súdov SR súd používal v tejto veci bez opory v zákone na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Rozsudok neobsahuje označenie jediného dôvodu, z ktorého by malo vyplývať, že ktorákoľvek zo zmlúv je nezrozumiteľná. Každá zmluva obsahuje: priemernú RPMN, RPMN úveru a RPMN po poskytnutí revolvingu. Uvádzanie každej z uvedených hodnôt je dôsledkom zákonnej povinnosti. Ak by mali platiť závery súdu, tak nezrozumiteľnosť má byť daná už pri dvoch údajoch, čiže pri uvedení priemernej RPMN a RPMN úveru, hoci zo ( a ) vyplýva povinnosť ich uvádzať. Rovnako tiež, s ohľadom na revolvingový charakter, zmluva musí obsahovať aj údaj o RPMN po poskytnutí revolvingu. Záver súdu o nezrozumiteľnosti je paušálnym, bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Každý údaj RPMN je predsa označený ako „priemerná“ RPMN, RPMN „úveru“ alebo RPMN „po poskytnutí revolvingu.“ Záver súdu odporuje aj podanej žalobe, kde žalobca netvrdil a ani počas konania nespochybňoval zrozumiteľnosť uvedených údajov. Súd prvej inštancie teda nemal pre svoje rozhodnutie žiadnu dokázanú skutočnosť. Na základe uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že pre podanie odvolania sú dané dôvody aj podľa a , pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudok v napádanej časti zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z náhrady trov právneho zastúpenia.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je uloženie žalovanému povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v sume 4.360,43 eur a náhrada trov konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.360,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu absencie rozčlenenia splátok úveru a z dôvodu nejednoznačného uvedenia RPMN v zmluvách o úvere, pričom žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie v časti nejednoznačného uvedenia RPMN. Odvolací súd preberá argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti nejednoznačného uvedenia RPMN.

7. „26. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 27. Z dôvodovej správy k v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.2.2018)“

8. „7. V ustanovení je zakotvená záväznosť judikatúry ako nepriama záväznosť vyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť dovolacieho prieskumu. Prípustnosť dovolania je upravená tak, že je toto prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm.b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.6.2018)

9. K odvolacej námietke žalobcu, že tzv. rozčleňovanie splátky je výklad založený na nesprávnom výklade zákona, je na mieste uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal eurokonformným výkladom ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v tom zmysle, že je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, a teda je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018, sp. zn. zo dňa 17.04.2018). Keďže v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvená záväznosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako nepriama záväznosť v súvislosti s dovolacím prieskumom, Krajský súd v Trnave rešpektuje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky o eurokonformnom výklade v oblasti spotrebiteľských zmlúv o úvere. Z uvedeného dôvodu je namieste ustáliť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom do 31.3.2015, resp. pod písmenom l) v znení účinnom do 22.12.2015, používa pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ v súlade s eurokonformným výkladom len na spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy ZoSÚ v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby uvedené ustanovenie ZoSÚ sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, pričom uvedený interpretačný postup je potvrdený aj novelou ZoSÚ uskutočnenou účinnou od 1.5.2018, ktorá iba spresňuje už existujúce ustanovenie tým, že slovo termín nahrádza slovom frekvencia. Nemožno sa preto stotožniť s takým právnym posúdením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorým vytýkal zmluvám o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. 8500109150 zo dňa 27.3.2015, č. 8500117323 zo dňa 29.5.2015, č. 8500117325 zo dňa 29.5.2015, č. 8500127295 zo dňa 20.8.2015, č. 8500127296 zo dňa 20.8.2015 (ďalej len „zmluvy o úvere“) absenciu podstatnej náležitosti, a to neuvedenie presnej výšky, počtu a termínov splátok istiny, úroku a iných poplatkov v zmysle ZoSÚ v znení účinnom do 31.3.2015, resp. pod písmenom l) v znení účinnom do 22.12.2015.

10. „Dovolací súd tu nad rámec dovolacieho prieskumu považuje za potrebné uviesť, že úrok je čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ako odmenu za požičanie finančných prostriedkov a je základnou náležitosťou zmluvy o úvere. RPMN odzrkadľuje všetky náklady spojené so zriadením a vedením úveru (okrem úrokovej sadzby ktorá je len ukazovateľom ceny požičaných finančných prostriedkov) a všetky ostatné poplatky a náklady, ktoré sú potrebné na získanie úveru.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.5.2015)

11. K odvolacej námietke žalovaného, že záver súdu o nezrozumiteľnosti je paušálny, bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia, nakoľko každý údaj RPMN je predsa označený ako „priemerná“ RPMN, RPMN „úveru“ alebo RPMN „po poskytnutí revolvingu“, je potrebné sa vyjadriť, že RPMN je uvedená jednoznačne a očividne nesprávne, nakoľko spolu so zmluvami o úvere boli uzavreté aj ďalšie dohody, a to dohoda o poskytovaní služieb č. 8500109150 zo dňa 27.3.2015, č. 8500117323 zo dňa 29.5.2015, č. 8500117325 zo dňa 29.5.2015, č. 8500127295 zo dňa 20.8.2015, č. 8500127296 zo dňa 20.8.2015 (ďalej len „dohody o poskytovaní služieb“). Z bodu 7.1 dohôd o poskytovaní služieb vyplýva, že zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu v dohodnutej výške. Zmluva o úvere a dohoda o poskytovaní služieb s rovnakým identifikačným číslom boli uzavreté v rovnaký deň medzi tými istými zmluvným stranami. Uvedené právne úkony spolu obsahovo súvisia, nakoľko existencia dohody o poskytovaní služieb nemá bez uzavretia zmluvy o úvere žiaden zmysel, keďže dohodnuté služby sa vzťahujú na poskytnutý úver, napríklad odklad splatnosti splátok v zmysle bodu II.2 dohôd o poskytovaní služieb. Nemožno umelo znížiť výšku RPMN tým, že určitý druh poplatkov typicky spojených s úverom bude formálne vylúčený do samostatného dokumentu. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné posúdiť zmluvy o úvere a dohody o poskytovaní služieb ako jeden právny úkon. Tu je potrebné zdôrazniť, že po započítaní odplaty v dohodnutej výške za poskytnuté služby k splátke úveru bude RPMN jednoznačne vyššia ako RPMN deklarovaná v zmluvách o úvere. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v zmluvách o úvere absentuje správny údaj o RPMN. To znamená, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom do 31.3.2015, resp. pod písmenom k) v znení účinnom do 22.12.2015, čo spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom do 31.3.2015, resp. znení účinnom do 22.12.2015.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca má voči žalovanému podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).