Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-272-2019.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/272/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: JUDr. I. G., narodený XX.X.XXXX, bytom v Y., C. XXX/X, zastúpený JUDr. Zuzana Fabianová, PhD., advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o zaplatenie 392,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5. augusta 2019 sp. zn. 38C/8/2019
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 5.8.2019 č.k. 38C/8/2019-48 vo výroku II. tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25,2 %.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 5.8.2019 č.k. 38C/8/2019-48 konanie zastavil (výrok I.), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 16,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia príslušnej pobočke Slovenskej pošty, a.s. (výrok III.).
2. Rozhodol tak v konaní o zaplatenie 392,84 € s príslušenstvom titulom koncesionárskych poplatkov za obdobie od 1.10.2011 do 30.6.2018 a pokuty vo výške 17 € podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska na základe žaloby podanej na súd dňa 14.3.2019. Platobným rozkazom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a po doručení platobného rozkazu žalovanému dňa 15.4.2019 žalovaný uhradil dňa 30.4.2019 sumu 146,92 €, pozostávajúcu z nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie od 1.3.2016 do 30.6.2018 a zo sumy 17 € v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. a v prevyšujúcej časti žalobou uplatneného nároku, t.j. pokiaľ ide o koncesionárske poplatky za obdobie od 1.10.2011 do 30.6.2018 v celkovej výške 245,92 €, vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu námietku premlčania. Po doručení odporu žalobcovi tento písomným podaním doručeným súdu dňa 30.7.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému za obdobie od októbra 2011 do februára 2016 a v prevyšujúcej časti žalovanú pohľadávku uhradil.
3. S poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP súd konanie zastavil.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo záveru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, lebo uhradil časť žalovanej sumy až po podaní žaloby a taktiež námietku premlčania vzniesol až dňa 2.5.2019, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 16,80 € rozhodol súd v zmysle ust. § 11 ods. 3, ods. 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
6. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a navrhol uznesenie v napadnutom výroku II. zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol uznesenie v napadnutom výroku II. zmeniť tak, že súd mu prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkal súdu nesprávnu aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP s poukazom na rozhodnutie R 11/1998, v zmysle ktorého, ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. V danom prípade k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania v časti uplatňovanej istiny 245,92 € došlo z dôvodu žalovaným úspešne vznesenej námietky premlčania, ktorá bola opodstatnená, teda v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca a neboli preto splnené predpoklady pre priznanie plnej náhrady konania žalobcovi. Žalovaný pritom mohol uplatniť v súdnom spore prvýkrát námietku premlčania až po doručení žaloby, čo sa aj stalo v odpore proti platobnému rozkazu. Zároveň v ostatnej časti žaloby rovnako žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa muselo zastaviť tým, že zobral žalobu v celom rozsahu späť, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania s poukazom na R 49/1993. Z týchto dôvodov navrhol zmeniť uznesenie tak, že súd mu prizná plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého výroku II. uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd uznesenie vo výroku II. zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).
9. Žalovaný namietal okrem iných odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
12. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.
15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej.
16. V zmysle § 256 ods. 1 CSP platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej strany, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej strane, znáša trovy konania žalovanej strany žalobca.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to, či sa žalovaná strana zachovala v súlade so žalobnou požiadavkou.
18. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998).
19. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že dôvodom späťvzatia žaloby o zaplatenie 392,84 € s prísl. v časti zaplatenia 146,92 € bolo správanie sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby (dňa 14.3.2019) uvedenú sumu žalobcovi zaplatil dňa 30.4.2019, avšak dôvodom späťvzatia žaloby v prevyšujúcej časti uplatnenej pohľadávky, t. j. 245,92 € nebolo správanie sa žalovaného, ale ním dôvodne vznesená námietka premlčania.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca bol úspešný v rozsahu 146,92 €, čo predstavuje 37,4 % z celkovo žalovanej sumy (392,84 €) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 245,92 €, čo predstavuje 62,6 % z celkovo žalovanej sumy. Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 25,2 % (62,6 % - 37,4 %) a v tomto rozsahu má preto nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.
21. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi s odôvodnením, že v celom rozsahu zavinil zastavenie konania žalovaný, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho záveru.
22. V zmysle ust. § 388 CSP preto odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku II. tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu jeho celkového úspechu 25,2 % proti neúspešnému žalobcovi.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní iba čiastočne úspešný, keďže odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel, čiastočne úspešný bol v odvolacom konaní preto aj žalobca a vychádzajúc z čiastočného (ne)úspechu oboch sporových strán odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).