Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_22Ek-1451-2019.pdf
PDF · 90.25 KB
No categories available
22Ek/1451/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX J. Č.. XXX, v zast.: MD legal, s.r.o. so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729 proti povinnému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko R. XXX/X, XXX XX Š., v zast.: JUDr. Jindřich Stozsek, advokát so sídlom Černyševského 26, 850 05 Bratislava o vymoženie pohľadávky vo výške 8370 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. 2624 EX 531/19 u súdneho exekútora JUDr. Jany Dobiašovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.09.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 8370 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 3Up/758/2019, ktorý vydal dňa 11.07.2019 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní.
2. Exekučný súd po preskúmaní návrhu vydal dňa 30.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Dobiašovej, ktorý ju vedie pod sp. zn. 2624EX 531/19. Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 01.10.2019 prevzal povinný dňa 04.10.2019. Súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol prostredníctvom právneho zástupcu doručený na exekútorský úrad dňa 16.10.2019, t. j. v rámci zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného možno vyvodiť, že návrh povinného má odkladný účinok na výkon exekúcie.
3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Nárok z exekučného titulu sa odvíja z kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2018, pričom ide o uplatnenie sankcií uvedených v zmluve. V prvom rade povinný namieta nezákonnosť úrokov z omeškania priznaných platobným rozkazom - ide de facto o sankcie zo sankcií. Podľa ustálenej súdnej praxe ide o rozpor s dobrými mravmi a to z toho dôvodu, že za rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie s plnením, postihuje účastníka dvoma spôsobmi, jednak zmluvnou pokutou a jednak úrokom z omeškania. Povinný (žalovaný) sa proti platobnému rozkazu nedokázal účinne brániť, pretože mu bol doručovaný elektronicky a on sa v čase doručovania nachádzal v zahraničí, kde pracuje, bez prístupu do svojej elektronickej schránky. Povinný od kúpnej zmluvy odstúpil dňa 19.06.2019, teda ešte pred vydaním platobného rozkazu. Účinky jeho jednostranného právneho úkonu sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ premietajú do zrušenia kúpnej zmluvy ex tunc. Povinný uvádza tvrdenie, že zmluva, z ktorej oprávnená odvíja svoj nárok, zanikla a exekučným titulom jej bol priznaný nárok z nejestvujúcej zmluvy. V tejto súvislosti podal povinný ako žalobca na Okresnom súde Bratislava
III. dňa 16.08.2019 - po vzniku exekučného titulu a podaní návrhu na začatie exekúcie žalobu o určenie vlastníckeho práva, vedenú pod sp. zn. 24 C/87/2019. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu nezákonného exekučného titulu a pre prítomnosť okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
4. K návrhu na zastavenie sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu oprávnený, ktorý uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Návrh povinného považuje za zmätočný a účelový. Predovšetkým uvádza, že dôvody, ktorými povinný odôvodňuje skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, nikdy nenastali. Povinný svoj návrh odôvodňuje tým, že dňa 19.06.2019 mal odstúpiť od zmluvy, pričom toto odstúpenie malo spôsobiť zánik zmluvy, a oprávnenému mal byť priznaný nárok zo zmluvy, ktorá zanikla. Je zrejmé, že tieto argumenty povinného sú celkom zjavne nesprávne a nemajú žiadnu oporu v zákone. Oprávnený si na súde uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností, ktoré nastalo ešte dávno predtým, ako došlo k tvrdenému odstúpeniu od zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu, ktorý už vznikol z dôvodu skoršieho porušenia zmluvy, v tomto smere predstavuje samostatný nárok, resp. záväzok, ktorý je nezávislý od existencie hlavného zmluvného vzťahu. Jedná sa o samostatnú peňažnú pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá vznikla ako následok porušenia zmluvných povinností zo strany povinného. Aj v prípade, ak by došlo k zániku zmluvy, nemalo by to žiadny vplyv na existenciu nároku oprávneného na zaplatenie zmluvnej pokuty. K zániku nároku oprávneného, ktorý je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní, nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Nenastala žiadna právom aprobovaná skutočnosť, s ktorou by zákon spájal zánik tohto nároku. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že nedošlo ani k zániku samotnej zmluvy, v ktorej povinný a oprávnený dojednali zmluvnú pokutu. Odstúpenie, na ktoré sa odvoláva povinný, považuje oprávnený v celom rozsahu za neplatné a nedôvodné. Tieto skutočnosti oznámil oprávnený povinnému vo svojej odpovedi na odstúpenie povinného od zmluvy, z uvedeného dôvodu tvrdí, že k zániku zmluvy nedošlo. Táto skutočnosť vyplýva aj z príloh k návrhu povinného - konkrétne zo žaloby o určenie vlastníckeho práva. Predmetná žaloba je zrejmým dôkazom toho, že samotný zánik zmluvy je spornou skutočnosťou, o ktorej musí rozhodnúť príslušný súd. Na základe uvedeného preto nie je možné tvrdiť ani len to, že došlo k zániku samotnej zmluvy. Opätovne však oprávnený zdôrazňuje, že ani eventuálny zánik zmluvy (ktorý popiera), nemá žiadny dopad na zánik nároku oprávneného, ktorý si uplatňuje v tomto exekučnom konaní. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal splnenie predpokladov stanovených v ustanovení § 61k ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku; teda nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu došlo k okolnostiam, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný tvrdí, že zastavenie exekúcie požaduje z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu. Oprávnený namieta, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by povinného oprávňovalo navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu, aj keby bol eventuálne daný. V ďalšej časti vyjadrenia oprávnený podrobne špecifikuje oprávnenosť vymáhania zmluvnej pokuty s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V závere svojho vyjadrenia oprávnený žiada, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, z dôvodu, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súd v danej veci zistil, že exekučné konanie za začalo dňom 04.09.2019, t. j. doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a samotná exekúcia začala dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Dobiašovej, t. j. dňom 01.10.2019 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda exekúcia sa začala dôvodne.
9. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
10. Povinný v prvej časti svojho návrhu namieta nezákonnosť úrokov z omeškania priznaných platobným rozkazom ako aj skutočnosť, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok z nejestvujúcej zmluvy, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, ku ktorému zo strany povinného došlo dňa 19.06.2019, t. j. v časovom období pred vydaním exekučného titulu (pred 11.07.2019). V zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, musí exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Z uvedeného vplýva, že jedine zánik nároku po vzniku exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie. V danom prípade exekučný titul - platobný rozkaz sp. zn. 3Up/758/2019 vznikol, t. j. bol vydaný dňa 11.07.2019. Nezákonnosť úrokov, resp. tvrdená skutočnosť odstúpenia od zmluvy sú skutočnosti, ktoré preskúmaval súd v základnom konaní a exekučný súd je jeho rozhodnutím viazaný. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Skutočnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú namieta povinný, nastala pred vznikom exekučného titulu, pričom súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku, t. j. povinný vo svojom návrhu na zastavenie zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nepreukázal.
11. Povinný vo svojom návrhu namieta, že v čase doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky sa nachádzal v zahraničí, kde pracuje, preto sa nedokázal účinne brániť.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení zmien, platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Podľa odseku druhého, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente).
13. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení zmien, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
14. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická
schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
15. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
17. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
18. Exekučný súd preskúmal obsah elektronického spisu 3Up/758/2019 a zistil, že exekučný titul bol z okresného súdu, oddelenia upomínacieho konania, riadne odoslaný dňa 15.07.2019 o 14:19 hod., pričom podľa Informácie o prijatí správy na spracovanie z Úradu vlády SR - ÚPVS, bola správa prijatá na spracovanie dňa 15.07.2019 o 15:24 hod. Následne, vypršaním úložnej lehoty dňa 01.08.2019 o 05:34 hod. bol exekučný titul povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, a zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governemente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu, citovaných vyššie. Po uplynutí lehoty na podanie odporu nadobudol platobný rozkaz vykonateľnosť. Povinný má riadne aktivovanú elektronickú schránku, tomu korešponduje povinnosť ju používať, pričom v súčasnosti ani pobyt v zahraničí prístupu do elektronickej schránky zásadne nebráni. Z uvedeného exekučný súd vyvodil záver, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený napriek skutočnosti, že sa o ňom povinný nedozvedel, po riadnom odoslaní dňa 15.07.2019 a vypršaní úložnej lehoty dňa 01.08.2019. Po uplynutí úložnej lehoty 15 dní sa platobný rozkaz považuje za doručený, aj napriek tomu, že povinný notifikáciu o doručení nepotvrdil.
19. Povinný podal v tejto súvislosti podľa § 458 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, mimoriadny opravný prostriedok, podnet na podanie dovolania Generálneho prokurátora, žiadosťou doručenou na exekučný súd dňa 13.11.2019 si Generálna prokuratúra SR vyžiadala prístupový kód do elektronického spisu zn. 3Up/758/2019. Exekučný súd uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o dovolací súd, ktorý má rozhodnúť o prípadnom dovolaní Generálneho prokurátora a zároveň môže odložiť vykonateľnosť exekučného titulu. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie podnetu na podanie dovolania Generálneho prokurátora nemá samo osebe žiadny vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné prípadné dovolanie generálneho prokurátora nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania ako
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. V ustanovení § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je súdnemu exekútorovi zverená právomoc rozhodovať o odklade exekúcie z dôvodu, že po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade, že do budúcna bude dovolacím súdom odložená vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/758/2019, bude v zmysle § 61 h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhodovať poverený súdny exekútor. Ak by v budúcnosti výsledkom podaného dovolania Generálneho prokurátora bolo zrušenie exekučného titulu, nastal by zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.