Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu MT - TOUR, s.r.o., Romanova 44, Bratislava, IČO: 35 952 156, práv. zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 3.638,50 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -247 zo dňa 27.10.2022 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -247 zo dňa 27.10.2022 vo výroku zaväzujúcom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.638,50 EUR a vo výroku II. potvrdzuje a vo výroku zaväzujúcom žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 3.638,50 EUR vo výške 5% ročne od 23.10.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.638,50 EUR s 8% úrokom z omeškania od 23.10.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 3.638,50 EUR, a to z dôvodu, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla Renault ARES, EČV: C. XXX K. a dňa 17.9.2019 došlo k škodovej udalosti, keď z auta značky EČV: D. XXX C., ktoré je poistené u žalovaného, žalobcovi na čelné sklo jeho vozidla odletel kameň a poškodil čelné sklo. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Poškodené čelné sklo si nechal žalobca vymeniť u BICAR SK s.r.o., IČO: 47 335 947, za čo bola žalobcovi vyúčtovaná suma vo výške 3.638,50 EUR bez DPH. Žalovaný nepriznal žalobcovi výšku škody s odôvodnením, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a z toho dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu za nepreukázaný. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov a škodová udalosť s takýmto skutkovým priebehom je jednoznačne krytá povinným zmluvným poistením. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.4.2020 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V ňom uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Žalovaný namieta výšku uplatneného nároku a fakturovanú sumu za výmenu čelného skla

považuje za nadhodnotenú a neprimeranú. Podľa vyjadrení autorizovaného predajcu mala byť cena za čelné sklo vo výške 1.905,46 EUR bez DPH a uplatnený nárok je nadhodnotený. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie a namietal výšku uplatnených úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že „nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného“. Uvedený záver nie je ničím preukázaný. Práve naopak, súd vykonaným dokazovaním

- Správou o nehode zo dňa 17.9.2019 mal za preukázané, že k poistnej udalosti došlo tak, ako tvrdí žalobca. K obrane žalovaného, ktorú uviedol v podanom odpore, a ktorá spočíva v tvrdení, že uplatnená škoda je neprimerane vysoká, súd uviedol, že pri určení výšky škody žalovaný vychádzal zo záverov znaleckého posudku 22/2020, ktorý sa odvoláva na bežnú cenu nákladov na výmenu čelného skla v neautorizovanom servise (max. do 3.010,15 EUR s DPH). Cena čelného skla je max do 1.905,43 EUR s DPH, pričom autoservis BICAR SK s.r.o. účtoval 2.286,50 EUR s DPH (uvedené v posudku). Predovšetkým súd konštatoval, že ak teda čiastočne nárok žalobcu žalovaný nerozporuje (nie je zrejmé akú škodu považuje za primeranú), nie je zrejmé, prečo zo strany žalovaného nedošlo aspoň k čiastočnému plneniu. Súd prvej inštancie však vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že cena čelného skla so šírkou 2500 mm na vozidlo Renault Ares 12M je 2.874,19 EUR (len cena čelného skla, nie cena opravy). Uvedený dôkaz, s ohľadom na vyjadrenie žalobcu, že na poškodenom vozidle bolo čelné sklo atypických rozmerov, súd vyhodnotil ako relevantný. Samotný žalovaný nevedel uviesť (resp. neuviedol), z akých rozmerov čelného skla vychádzal znalec, odvolával sa len na skutočnosť, že znalec vychádzal z fotodokumentácie. Je zrejmé, že z fotografii nie je možné určiť rozmer čelného skla, a teda znalec nemohol určiť, či sa jedná o atypický rozmer skla, ktorý má vplyv na cenu čelného skla. Zároveň súd konštatoval, že žalobca nemá v zásade možnosť ovplyvniť výslednú cenu opravy. Od poškodeného nie je možné vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku poškodenia vozidla, ktoré nezavinil, a pri ktorom bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil situáciu tak, že bude organizovať zisťovanie cenových relácií opravy čelného skla v rôznych servisoch a následne uskutoční výber najlacnejšieho servisu. Cenu účtovanú servisom súd nevyhodnotil s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako neprimeranú. Súdu prvej inštancie nebol zo strany žalovaného predložený dôkaz (resp. nebol označený dôkaz), spôsobilý preukázať, že došlo k účtovaniu neprimeranej ceny čelného skla, ktoré má atypickú veľkosť. Hoci práve táto skutočnosť (atypický rozmer skla) je pre určenie ceny čelného skla rozhodujúca. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si dal poškodenie čelného skla opraviť v spoločnosti BICAR SK s.r.o., za čo mu bola fakturovaná žalovaná suma. Predmetná suma potom predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla, nakoľko o túto sumu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného u žalovaného. Nárok na náhradu škody vzniká žalobcovi okamihom vzniku poistnej/škodovej udalosti. Nevznikne preukázaním finančného dopadu (uhradením nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou). Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti požadovanej istiny vyhovel. K úrokom z omeškania súd uviedol, že tie priznal tak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe a to podľa predpisov obchodného práva.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. , , a V odvolaní poukazuje na to, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z fotodokumentácie konkrétneho poškodeného vozidla Renault Ares EČV: C.-XXXSB a predložený znalecký posudok bol jediným relevantným dôkazným prostriedkom v konaní. Napriek uvedeným skutočnostiam prvoinštančný súd žalobe prekvapivo vyhovel, pričom neposkytnutím predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 27.10.2022 fakticky odoprel žalovanému možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany, čím inter alia došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Domnieva sa, že atypickosť rozmeru čelného skla je zrejmá už zo samotnej skutočnosti, že poškodeným vozidlom bol autobus značky Renault Ares (tzn. samotný typ a značka vozidla predurčuje atypickosť a rozmer jeho čelného skla). Znalecký posudok bol pritom jednoznačne vyhotovený vo vzťahu k autobusu Renault Ares a znalec prihliadal práve na dostupné rozmery čelných skiel tejto konkrétnej značky autobusov. Z uvedeného dôvodu považuje argumentáciu súdu, v zmysle ktorej údajne znalec z fotografií nemohol určiť, či sa jedná o atypický rozmer skla, za absurdnú. Súd sa v tejto časti iba nekriticky stotožnil s argumentáciou žalobcu. Znalec zohľadnil všetky kritéria a dospel k záverom, že ceny určené žalobcom nemožno považovať za bežné. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. od 23.10.2019 do zaplatenia. V napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie opodstatnenosti priznania tohto nároku, a to navyše za situácie, že žalovaný namietal nielen jeho dôvodnosť, ale aj aplikáciu obchodnoprávnej normy. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote od oznámenia

jej vzniku. K ukončeniu likvidácie došlo oznámením stanoviska zo dňa 7.10.2019, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Žalovaný splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 ZoPZP, preto žalobcovi neprislúcha nárok na úroky z omeškania. Tento by bol daný iba v prípade, ak by žalovaný v stanovenej lehote neoznámil žalobcovi likvidačné stanovisko. Navyše, priznanie úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. je nedôvodné a nesprávne. Ak by aj potencionálne existoval nárok žalobcu na úroky z omeškania (čo odmieta), jeho vznik by sa zakladal na občianskoprávnom základe a nie na obchodnoprávnom. Uvedený nárok totiž vyplýva priamo zo ZoPZP, ktorý je lex specialis vo vzťahu k . V občianskoprávnom režime však výška úrokov z omeškania môže byť maximálne o 5 % vyššia ako základná úroková sadzba ECB. Záverom žalovaný k neposkytnutiu predbežné právneho posúdenia uvádza, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Sudca svojim postupom znemožnil žalovanému vecne argumentovať a účinne sa brániť v konaní. Žalovaný totiž nemal možnosť navrhnúť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a z postupu súdu mu objektívne nemohlo byť zrejmé, že súd vôbec nezohľadní závery predloženého znaleckého posudku a žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalovaný sa až z odôvodnenia rozsudku dozvedel, že závery znaleckého posudku boli údajne irelevantné, pričom išlo o nosný dôkazný prostriedok v konaní, obsahujúci odborné závery. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť a na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s predmetným rozsudkom. Uviedol, že predmetný autobus Renault ARES môže mať dva rozmery čelného skla, preto sa nezakladá na pravde domnienka žalovaného, ktorý je toho názoru, že rozmer čelného skla je daný značkou a typom predmetného autobusu. Skutočnosť, že znalec uvedenú skutočnosť vo svojom posudku nezohľadnil, iba preukazuje nesprávnosť vyhotoveného znaleckého posudku, resp. jeho nedôslednosť. Spoločnosť AUTO-IMPEX nevykonávala opravu, resp. výmenu poškodeného čelného skla. Táto spoločnosť sa vyjadrila výlučne k cene atypického rozmeru čelného skla používaného na predmetnom type a značke autobusu. Preto spochybňovať dôveryhodnosť vyjadrenia tejto spoločnosti v žiadnom ohľade nie je právne relevantné a správne. Spoločnosť AUTO-IMPEX je bez akéhokoľvek vzťahu k žalobcovi, k predmetnej poistnej udalosti a výmene čelného skla na predmetnom autobuse. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nie je prípustná zmena dôvodu odmietnutia poistnej udalosti. Nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že predložený znalecký posudok neobsahuje žiadne odborné vyjadrenia a je výlučne súhrnom viacerých cenových ponúk iných spoločností zaoberajúcich sa opravou motorových vozidiel. Je toho právneho názoru, že predložený znalecký posudok, hoc vypracovaný súdnym znalcom, nie je znaleckým posudkom v zmysle ustanovenia Taktiež súd dal obom stranám sporu priestor na vyjadrenie sa k písomným podaniam tej ktorej strany sporu. Naviac písomné vyjadrenia strán sporu boli súdom doručované obom stranám sporu a posledné vyjadrenia strán sporu vzájomne doručované v mesiaci máj 2022, čo je cca 5 mesiacov pred meritórnym pojednávaním. Žalovaný mal teda dostatok časového priestoru na zabezpečenie si prípadných potrebných dôkazných prostriedkov, nakoľko žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.1.2021 poukázal na nesprávnosť znaleckého posudku a atypický rozmer čelného skla, na ktorý nereflektoval žalovaným predložený znaleckým posudok. Pokiaľ súd vyzval strany, aby sa vyjadrili k návrhom na doplnenie dokazovania, resp. aby zhrnuli svoje návrhy, postupoval tak súd výlučne v súlade s ustanovením 5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že považuje za irelevantné konštatovanie žalobcu o tom, že znalecký posudok neobsahuje žiadne odborné vyjadrenie a je podľa žalobcu „iba“ súhrnom cenových ponúk. Úlohou znalca bolo posúdiť, či náklady na výmenu čelného skla konkrétneho poškodeného autobusu zn. Renault Ares EČV: C., vrátane prác, zodpovedajú bežným nákladom. Už len z povahy otázky je zrejmé, že pre účely zistenia „bežnosti“ nákladov je nevyhnutná porovnávacia metóda. Za bežné náklady totiž možno považovať náklady obvyklé, zvyčajné, a teda v porovnateľnej výške s nákladmi iných autoservisov. Komparácia nákladov jednotlivých autoservisov bola preto na účely vypracovania znaleckého posudku v tejto veci nevyhnutná. Žalobca namieta, že žalovaný údajne dodatočne zmenil dôvod odmietnutia poistného plnenia. Opätovne aj táto námietka vychádza zo subjektívnych domnienok žalobcu, keďže nemá oporu v žiadnom z tvrdení žalovaného, ani z predloženého dôkazného prostriedku. Navyše, táto námietka nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie a záver o zmene dôvodu odmietnutia poistného plnenia nevyplýva ani z napadnutého rozsudku.

6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok a aj cenové ponuky, na základe ktorých vypracoval súdny znalec znalecký posudok, vychádza z nesprávnych vstupných údajov. Vykonanie

nacenenia akéhokoľvek čelného skla, bez ohľadu na výrobcu, kvalitu alebo vlastnosti čelného skla, nie je podľa neho správnym postupom. Žalobca na zmenu dôvodov odmietnutia poistného plnenia poukázal už vo svojom podaní, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené dňa 3.7.2020.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 6.2.2024.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami strán sporu, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v priznanej istine a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdiť (§387 C.s.p) a zmeniť v časti úrokov z omeškania (§388 C.s.p).

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym pre meritórne rozhodnutie podstatným skutkovým zisteniam, a nárok i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku zaväzujúcom žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 3.638,50 EUR a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v tejto časti odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd k priznanému nároku na istinu uvádza nasledovné:

13. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie istiny 3.638,50 EUR s prísl. titulom náhrady škody z PZP, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku škodovej udalosti motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže mal za to, že bol preukázaný nárok na náhradu škody vzniknutej žalobcovi z PZP vinníka.

14. Podľa (ďalej aj „“): Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa : Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie oznámením zo dňa 7.10.2019. Nesporil konkrétnu výšku plnenia, namietal vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samotnú v danom čase, na danom mieste a preto považoval nárok poškodeného za nepreukázaný. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné konštatovať a prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný dodatočne sporil primeranosť ceny opravy, čiže menil dôvodom odmietnutia poistného plnenia. Tým, že žalovaný dôvod neplnenia v rozpore s dodatočne zmenil, sporil výšku škody, postupoval v rozpore s . Napriek uvedenému poistné plnenie neposkytol ani čiastočne.

17. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie za preukázaný priebeh vzniku škodovej udalosti tak, ako je uvedený v správe o nehode, a teda že poškodenie skla na

motorovom vozidle žalobcu vzniklo v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného žalovaného. Medzi účastníkmi škodovej udalosti došlo k dohode, že nehodu zavinil vodič vozidla B, t.j. vodič poisteného u žalovaného. Sporenie priebehu vzniku škody zo strany žalovaného teda nemohlo byť úspešné.

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalobca si dal dôvodne poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti BICAR SK s.r.o, pričom fakturovaná suma predstavuje škodu, ktorá mu vznikla. Uvedenú sumu je totiž potrebné vynaložiť na opravu motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti a táto predstavuje výšku škody, ktorá nie je neprimerane vysoká. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil priznanie nároku na zaplatenie istiny vo výške 3.638,50 EUR, t. j. správne vychádzal z nákladov potrebných na odstránenie následkov poistnej udalosti a správne dospel k záveru, že poškodenie čelného sklad je kryté PZP. Podľa názoru odvolacieho súdu majetková ujma vzniká poškodenému už poškodením motorového vozidla. Pri oprave veci je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov na opravu, nie je však rozhodujúce, či faktúra bola zaplatená, ale rozhodujúcim je, že zodpovedá vykonanej oprave, ktorá je dôvodná.

19. V tomto spore náklady na opravu čelného skla autobusu - žalobca preukázal faktúrou č. 19090595, podľa ktorej cena opravy, t.j. výmena čelného skla s montážou, dorazmi, bausetom a lepiacou sadou je 3.638,50 EUR bez DPH. Z toho cena čelného skla je 2.286,50 EUR bez DPH. Uvedenú výšku škody považuje odvolací súd za náležite uplatnenú a preukázanú podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP.

20. Zo znaleckého posudku č. 22/2020 podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že celková cena výmeny čelného skla (s montážou) je rôzna v jednotlivých servisoch. Znalec vychádzal z cenových ponúk, ktoré zabezpečil, tieto porovnal a vyhodnotil. Výsledkom je o. i. aj záver, že podľa autorizovaného servisu sú náklady na výmenu čelného skla predmetného autobusu v čiastke 4.263,19 eur s DPH (č. l. 187), pričom oprava bola žalobcovi fakturovaná vo výške 4.366,20 s DPH. V danom prípade je teda fakturovaná suma porovnateľná, pričom rozlišovanie medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, nie je dôvodom na odmietnutie poistného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že fakturovaná suma za výmenu (s montážou) atypického čelného skla autobusu zn. Renault je neprimerane vysoká s následkom v podobne odmietnutia poistného plnenia alebo zníženia poisteného plnenia a teda odvolací súd dospel k záveru, že žalobca voči žalovanému riadne uplatnil a preukázal výšku škody podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP. Zo strany žalovaného neboli predložené dôkazy, ktoré by preukázali neprimeranosť ceny opravy, pričom od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby pred vykonaním opravy vyhľadával najlacnejší servis. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný neplnil ani čiastočne a dôvod odmietnutia poistného plnenia dodatočne menil.

21. K uplatnenému nároku na úroky z omeškania, t.j. príslušenstvu istiny odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Súd prvej inštancie správne priznaním nároku na úroky z omeškania správne dospel k názoru, že žalovaný je v omeškaní s istinou od 23.10.2019 do zaplatenia, avšak nesprávne priznal rozsah zákonných úrokov z omeškania, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“): (1)Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).(2)Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

24. Ustanovenie <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/39/> o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov. Spory, v ktorých na strane žalobcu vystupuje poškodený (bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský alebo nepodnikateľský subjekt) a na strane žalovaného vystupuje poisťovňa škodcu - sú občianskoprávne, nakoľko v týchto prípadoch poškodený uplatňuje svoj priamy nárok proti poisťovateľovi vyplývajúci z , t.j. nejde o spor

z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu medzi dvomi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti spadajúci pod .

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. V súlade s Nálezom Ústavného SR zo 14.10.2021 sp. zn. , hoci vzťah poškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ - dlžník), čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách - 8 , ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky , predmetné ustanovenia nemôžu viesť k takému výkladu, ktorým by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany NS SR (ktorého rozhodnutie bolo zrušené) v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci ) za cieľ zlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného právneho predpisu bol zákonodarcom vykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so smernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne (alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp. zn. -29 zo dňa 14.10.2021.

28. Žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie, na základe žalobcom riadne uplatnenej a ním preukázanej škody (čo do rozsahu a výšky), a to v lehote podľa § 11 ods. 6, 7 ZoPZP, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške. V súlade s aktuálnou judikatúrou odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi patria úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, uplynutím 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti.

29. Šetrenie skončilo dňa 7.10.2019, teda žalobcovi patria úroky z omeškania od 23.10.2019 do zaplatenia v zákonnej výške podľa predpisov občianskeho práva, t. j. vo výške 5% ročne z dlžnej istiny od 23.10.2019 do zaplatenia.

30. Podľa odvolacieho súdu však súd prvej inštancie pochybil, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. od 23.10.2019 do zaplatenia podľa predpisov obchodného práva. Odvolací súd sa nestotožnil s priznaným úrokom z omeškania, nakoľko tento bol nesprávne právne posúdený súdom prvej inštancie, keď bol priznaný podľa predpisov obchodného práva a teda sú splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, preto na zmenu rozhodnutia pokiaľ ide iba o právne posúdenie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie podľa , nakoľko to nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem, keďže sa jedná o rozhodovanie o príslušenstve pohľadávky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úroku z omeškania zmenil tak, že priznal úroky z omeškania v menšom rozsahu a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

31. Pokiaľ ide o namietanú absenciu predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie, je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil procesného postupu, ktorý by odôvodňoval zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia z procesných dôvodov, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie nedosiahol takú intenzitu procesného pochybenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom alebo že by neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie súdu. Predbežným právnym posúdením súd uvádza, ako sa mu javí doterajší priebeh sporu, najmä uvedie, či vidí dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej

praxe. Predbežným právnym posúdením súd nie je viazaný. Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú stranám sporu dané a poskytnuté pri vyhlásení rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovení rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že k odklonu nedošlo. Strany sporu mali možnosť výslovne žiadať o predbežné právne posúdenie (nevyužili), ak to považovali za dôležité pre ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené dôvody podľa na zrušenie rozsudku. Súd prvej inštancie totiž v súlade s poskytol stranám sporu spravodlivú a účinnú ochranu tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V súlade s umožnil stranám označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z uvedeného vyplýva, že neuvedenie predbežného právneho posúdenia automaticky neznamená dôvod na zrušenie rozsudku, osobitne v prípade, ak je proti rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je meritórne preskúmané odvolacím súd, a teda strana sporu má možnosť uplatňovať svoje práva a namietať postup prvoinštančného súdu. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že výlučne neposkytnutím predbežného právneho posúdenia veci nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko práva oboch procesných strán vyjadriť sa a reagovať na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie zostali v konaní zachované, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie je výsledkom rozsiahleho dokazovania a uplatňovania procesných práv stranami sporu.

32. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Rozsudok nie je možné posúdiť ani ako arbitrárny.

33. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

34. Odvolací súd potvrdil ako správny aj výrok II. napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa , keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko rozsudok potvrdzoval a zmenil iba v časti (neohraničeného) príslušenstva, to nemá vplyv na úspech žalobcu v konaní na účely posudzovania nároku na náhradu trov konania.

35. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( - Exekučný poriadok).