Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_8Co-136-2019.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Správcovské bratislavské družstvo, so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 35803 843, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovaným: 1/ B. Q., G.. XX.XX.XXXX, Z. X, K., štátny občan SR, X/ T. M., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, K., štátny občan SR, zastúpenej žalovaným 1/, o zaplatenie zmluvnej pokuty a hotových výdavkov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. mája 2018, č.k. 9C/39/2017 - 72, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. marca 2019, č.k. 9C/39/2017-90, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 7. mája 2018, č.k. 9C/39/2017 - 72, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. marca 2019, č.k. 9C/39/2017-90, p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. marca 2019, č.k. 9C/39/2017-90, uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 26.06.2016 do 31.10.2016 zo sumy 2.160,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 01.11.2016 do 13.03.2017 zo sumy 2.160,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 14.03.2017 do 16.06.2017 zo sumy 1.000,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 17.06.2017 do 18.07.2017 zo sumy 790,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 19.07.2017 do 09.10.2017 zo sumy 580,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 10.10.2017 do 16.11.2017 zo sumy 180,- eur a hotové výdavky vo výške 23,70 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy č. 134/2001 zo dňa 13.09.2001 správu bytového domu na ul. A. XX Z. K., v ktorom sa nachádza byt žalovaných, ktorého sú spoluvlastníkmi. Žalovaným vznikol v zmysle vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 nedoplatok vo výške 2.160,92 eura, ktorý boli povinní v zmysle čl. IV bod 8. zmluvy o výkone správy uhradiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Nakoľko žalovaní nedoplatok z vyúčtovania v plnej výške v lehote neuhradili, žalobca ich upomienkou zo dňa 14.09.2016 vyzval na úhradu nedoplatku v sume 2.160,92 eur. Žalovaní však túto dlžnú sumu neuhradili riadne a včas. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 8 ods. 1 § 8a ods. 1,2,7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 544 ods. 1,2, § 545a Občianskeho zákonníka, ako aj čl. IV bod 8 a 9, čl. III ods. 4 bod 4.1 písm. r) bod 2) tretia odrážka Zmluvy o výkone správy, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že žalovaní ako vlastníci bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. A. XX Z. K. si
nesplnili svoju povinnosť a nezaplatili žalobcovi nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2015 vo výške 2.160,92 eur. Žalovaným bolo vyúčtovanie riadne doručené a boli povinní uhradiť celý nedoplatok za vyúčtovanie do 30 dní. Vzhľadom k tomu, že žalovaní ako vlastníci bytu si svoje povinnosti voči žalobcovi ako správcovi riadne nesplnili a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2015 žalobcovi neuhradili, resp. tento uhradili až po tom, ako žalobca tento nárok uplatnil súdnou cestou, žalovaným zostal k úhrade zostatok pohľadávky pozostávajúci zo zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 26.06.2016 do 31.10.2016 zo sumy 2.160,92 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 01.11.2016 do 13.03.2017 zo sumy 2.160,92 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 14.03.2017 do 16.06.2017 zo sumy 1.000,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 17.06.2017 do 18.07.2017 zo sumy 790,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 19.07.2017 do 09.10.2017 zo sumy 580,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 10.10.2017 do 16.11.2017 zo sumy 180,- eur a hotových výdavkov vo výške 23,70 eur. Konštatoval, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,83 eur za každý aj začatý deň omeškania, je s poukazom na čl. IV bod 9. zmluvy o výkone správy dôvodný. Žalovaní boli povinní uhradiť predmetný nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2015 do 30 dní odo dňa konca odbernej lehoty na prevzatie vyúčtovania nedoplatku, čo bolo v posudzovanej veci do dňa 25.06.2016. Žalovaní si svoju povinnosť aj napriek výzve žalobcu nesplnili. Žalobca má preto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalobcom uplatnenej výške. K námietkam žalovaných uplatnených podaním zo dňa 09.12.2017 poukázal na ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a uviedol, že žalovaným vznikli nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu na A. F.. XX Z. K. práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy, z čoho vyplýva, že námietka žalovaného ohľadom neoprávneného účtovania zmluvnej pokuty je bezpredmetná, nakoľko zmluvná pokuta je v Zmluve o výkone správy upravená v čl. IV ods. 9. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 23,70 eur uviedol, že oprávnenosť tohto nároku žalobca preukázal platným základným cenníkom služieb a poplatkov pre bytové domy a dôvodne uplatnil aj tieto hotové výdavky, predstavujúce náklady spojené s prípravou podkladov na vymáhanie predmetnej pohľadávky súdnou cestou, ktoré vznikli žalobcovi a boli vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome riadne vyúčtované. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok navyše javí známky nezákonnosti, podporuje trestnú činnosť a nie je v súlade s dobrými mravmi. Namietali, že súd prvej inštancie bral ohľad na Zmluvu o výkone správy č. 134/2001 zo dňa 13.09.2001 podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorá je však neplatná podľa § 53 ods. 5 a § 53d Obč. zák. vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení a bola dosiahnutá nekalou obchodnou praktikou resp. úžerou (§ 39a Obč. zák.). Konkrétne ide o výšku úroku 0,1 % za každý aj začatý deň, čo činí ročný úrok 36,5 % a nie je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. § 3 k § 517 ods. 2 Obč. zák. a s úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky. Súd prvej inštancie úmyselne alebo nekompetentne podporil porušenie § 235 Tr. zák. a § 39a Obč. zák. Napadnutým rozsudkom rozhodol v prospech úžery, kde Správcovské bratislavské družstvo ťaží z ich nepriaznivej situácie a finančnej tiesne a jeho konanie sa prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Obč. zák. Naviac však súd rozhodol okrem iného o povinnosti zaplatenia "zmluvnej" pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 26.06.2016 do 13.03.2017 zo sumy 2.160,92 € a opätovne "zmluvnej" pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 01.11,2016 do 31,10.2016 zo sumy 2.160,92 €, kde dátum nedáva vôbec zmysel a snaží sa uložiť povinnosť zaplatenia "zmluvnej" pokuty druhýkrát za to isté obdobie z rovnakej sumy. Záverom uviedli, že ako ďalší krok zvažujú trestné oznámenie na žalobcu ohľadom na podozrenie páchania trestného činu úžery § 235 Tr. zák., ktoré súd dostatočne neprešetril, ako žiadal vo vyjadrení k žalobe. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa názormi žalovaných v odvolaní, ani ich hodnotením skutkového stavu vyjadreným v bodoch 1 až 3 odvolania a má za to, že podané odvolanie je nedôvodné. K tvrdeniu žalovaných, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, poukázal na § 296 C.s.p., z ktorého vyplýva, že žalovaní mali uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu, že sa žalovaní na pojednávanie dňa 07.05.2018 bez riadneho
ospravedlnenia nedostavili, a to aj napriek tomu, že boli riadne a včas predvolaní, a ospravedlnenie z neúčasti bolo súdu doručené až dňa 16.05.2018, žalovaní mali možnosť využiť všetky možné prostriedky procesnej obrany, túto možnosť však tým, že sa pojednávania bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnili, nevyužili. Poukázal tiež na to, že predmetná žalobou uplatnená zmluvná pokuta bola písomne dohodnutá v čl. IV ods. 9 Zmluvy o výkone správy č. 134/2001 dňa 13.09.2001, ktorej ustanovenie o zmluvnej pokute je platné a účinné, nakoľko zmluva o výkone správy bola riadne odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici A. XX, K.. V súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute boli dodržané všetky zákonné podmienky ich prijatia, bola uzatvorená písomne a výška zmluvnej pokuty je riadne určená. S tvrdením žalovaných, že sa dopúšťa trestného činu úžery, nesúhlasí, a to z dôvodu, že žalovaní mohli a mali vedieť, že v prípade porušenia povinnosti riadneho platenia preddavkov za byt, je oprávnený žiadať od nich zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. IV ods. 9 ZoVS, čo bolo zrejmé aj z výzvy zaslanej žalovaným pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Jeho postup ani postup súdu preto v žiadnom ohľade nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery podľa § 235 Trestného zákona a napadnutý rozsudok je teda po právnej aj vecnej stránke správny. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal už len zaplatenia zmluvnej pokuty v uplatnenej výške a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade dospel k správnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že žalovaní žalobcovi, ktorý vykonáva správu bytového domu na ul. Sokolíkova 19 v Bratislave, v ktorom sa nachádza byt žalovaných, neuhradili nedoplatok z vyúčtovania za rok 2015 riadne a včas, pričom sporný nebol ani okamih ich úhrady žalovanými. 8. Na základe týchto zistení prvoinštatnčný súd vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 8 ods. 1 § 8a ods. 1,2,7 Zákona o vlastníctve bytov, § 544 ods. 1,2, § 545a Občianskeho zákonníka, ako aj čl. IV bod 8 a 9, čl. III ods. 4 bod 4.1 písm. r) bod 2) tretia odrážka Zmluvy o výkone správy, ktorú správne považoval za platnú a záväznú aj pre žalovaných, a to vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a na ich základe dospel k správnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Svoje závery vedúce k vyhoveniu podanej žalobe v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. dostatočne opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. Odvolací súd sa s závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaných považuje za potrebné poukázať na nasledovné. 9. Súd prvej inštancie správne vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty opiera okrem ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich tento inštitút najmä o čl. IV bod 8 a 9, Zmluvy o výkone správy. Je nepochybné, že predmetná zmluva o výkone správy ohľadne daného bytového domu, ktorej súčasťou je i dojednanie zmluvnej pokuty, bola náležite v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov odsúhlasená potrebnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome, a preto je záväzná pre všetkých vlastníkov, vrátane žalovaných. Odvolací súd však zároveň zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že za okolností, aké sú v preskúmavanej veci, nemožno zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania považovať za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a takýchto charakter preto nevykazuje ani konanie žalobcu spočívajúce v jej uplatnení žalobou na súde. 10. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Zabezpečovací význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. 11. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nemožno z hľadiska prípadného rozporu s dobrými mravmi posudzovať izolovane, avšak je nevyhnutné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti veci, okrem samotnej výšky predovšetkým na význam zabezpečenej povinnosti a intenzitu porušenia povinností zo strany subjektu, ktorému má povinnosť úhrady zmluvnej pokuty vzniknúť.
12. V danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá ako zabezpečovací inštitút pre prípad omeškania s úhradou preddavkových platieb i nedoplatkov z vyúčtovania. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosť úhrady preddavkov a nedoplatkov jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je jednou z najdôležitejších povinností každého vlastníka bytu a nebytového priestoru. Uskutočňovanie predmetných úhrad a s tým bezprostredne súvisiaci dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkovom fonde bytového domu je totiž podmienkou zabezpečenia dodávky jednotlivých služieb, ktoré sú nevyhnutné na samotné užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (najmä dodávka vody, tepla a tiež elektrickej energie do spoločných priestorov), pričom mimoriadne významné sú v tomto smere nielen úhrady preddavkov ale aj včasné úhrady nedoplatkov jednotlivých vlastníkov. Bez takýchto úhrad, uskutočnených jednotlivými vlastníkmi riadne a včas, správca bytového domu nie je objektívne schopný zabezpečiť dodávku služieb, a to nielen pre byt toho, kto je so zaplatením nedoplatkov z vyúčtovania alebo zálohových platieb v omeškaní, avšak aj pre všetkých ostatných vlastníkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu plne na mieste, aby riadne a včasné splnenie povinnosti vlastníka uhrádzať preddavky a uhradiť nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, a to vzhľadom na mimoriadny význam predmetnej peňažnej povinnosti aj s dennou sadzbou 0,1 % z dlžnej sumy (36,5 % ročne), keď každý deň omeškania s úhradou môže mať značný vplyv na schopnosť zabezpečiť riadnu dodávku plnení nevyhnutných na užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (pri ktorých je správca, ako je všeobecne známe, tiež povinný uhrádzať preddavky jednotlivým dodávateľom). 13. S ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti a závažnosť porušenia povinnosti vlastníkov riadne a včas uhrádzať preddavky a nedoplatky potom podľa odvolacieho súdu nie je v danom prípade dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v rozpore s dobrými mravmi, nepredstavuje žiadnu formu úžery, nie je neplatné ani z iného dôvodu a nepredstavuje ani neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, a preto žalovaným v dôsledku ich omeškania vznikla povinnosť predmetnú zmluvnú pokutu uhradiť. V tejto súvislosti odvolací súd len na doplnenie poukazuje i na to, že všeobecné súdy v Slovenskej republike (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010, uverejnený na stránke: H..G..sk) ani zmluvnú pokutu vo vyššej sadzbe (0,25 % denne) nepovažujú za neprimerane vysokú a rozpornú s dobrými mravmi, a preto je napadnutý rozsudok v súlade s rozhodovacou praxou iných všeobecných súdov v Slovenskej republike. 14. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti poznamenáva, že dojednaním zmluvnej pokuty nie je zabezpečené splnenie povinnosti v prospech správcu bytového domu, avšak v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým patria (sú ich majetkom) aj peňažné prostriedky získané úhradou zmluvnej pokuty a správca bytového domu tak z úhrady zmluvnej pokuty reálne nemá priamy finančný prospech. Teda (okrem množstva iných prekážok) ani z tohto dôvodu nemôžu obstáť námietky žalovaných, že sa správca bytového domu voči nim dopúšťa trestného činu úžery. 15. Neopodstatnená je námietka žalovaných, ktorí v odvolaní poukazujú na to, že výška zmluvnej pokuty nie je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. § 3 k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky. Citované ustanovenia a úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky totiž možno aplikovať iba na úroky z omeškania, na ktoré vzniká nárok zo zákona a ktoré predstavujú celkom iný, od zmluvnej pokuty odlišný, inštitút. 16. Napokon, pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie rozhodol okrem iného o povinnosti zaplatenia "zmluvnej" pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 26.06.2016 do 13.03.2017 zo sumy 2.160,92 € a opätovne "zmluvnej" pokuty vo výške 0,1% za každý aj začatý deň od 01.11,2016 do 31,10.2016 zo sumy 2.160,92 €, kde dátum nedáva vôbec zmysel a snaží sa uložiť povinnosť zaplatenia "zmluvnej" pokuty druhýkrát za to isté obdobie z rovnakej sumy, odvolací súd poukazuje na to, že išlo celkom zjavne len o chybu v písaní, ktorej náprava bola uskutočnená vydaním opravného uznesenia zo dňa 13. marca 2019, č.k. 9C/39/2017-90. 17. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými, no najmä právnymi spornými otázkami, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie platnosti dojednania zmluvnej pokuty pre prípade omeškania žalovaných s úhradou nedoplatku z vyúčtovania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania, a dospel k správnemu záveru, že táto zmluvná pokuta bola dohodnutá platne, a preto bolo potrebné podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 18. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).